Zázračná tekutina

Význam materského mlieka pre zdravie dieťaťa objasnili až vedecké poznatky v posledných dvoch dekádach. Dokázali, že materské mlieko je nielen zdrojom živín pre dieťa, ale obsahuje viac ako 200 aktívnych zložiek. Okrem živín sú to ochranné imunologicky aktívne látky, enzýmy, hormóny, rastové faktory a ďalšie. Dieťa ich dostáva vo vyváženom pomere tak, aby zabezpečovali najlepší priebeh jeho vývoja v náročnom období života. „Nie je možné uviesť v stručnej podobe, čo všetko ovplyvňuje a aký význam má dojčenie pre dieťa. Po tisíce rokov bolo neoddeliteľnou súčasťou procesu rodenia, popôrodnej adaptácie novonarodeného dieťaťa a umožňovalo jeho prežitie aj v nehostinných, ťažkých podmienkach. Zabezpečilo tým zachovanie a rozvoj ľudského rodu. Narušenie a zmena tohto princípu nastala v 20. storočí v priebehu búrlivého rozvoja civilizácie, vedecko-technického pokroku a priemyselnej výroby prípravkov výživy dojčiat - umelej výživy,“ vysvetľuje pediatrička a koordinátorka programu Nemocnice priateľské k deťom Viera Haľamová. V tom období, všade na svete, aj u nás nastal výrazný pokles dojčenia. Našťastie, dnešné mladé mamičky si uvedomujú opodstatnenosť a nenahraditeľnosť dojčenia, frekvencia a dĺžka dojčenia sa zvyšuje.

Čo obsahuje
Najzásadnejšie pozitíva materského mlieka sú jeho imunologické kvality. Nehovoríme iba o protilátkach nachádzajúcich sa najmä v mledzive (kolostre), ktoré poskytnú bezprostrednú ochranu novorodencovi. Ide aj o imunomodulačné látky, ktoré podporujú vyzrievanie jeho schopností tvoriť vlastné protilátky. Tým chránia dieťa proti infekčným chorobám a imunopatologickým stavom, ktoré sú hrozbou nášho storočia. Obsah a zloženie materského mlieka sa mení v priebehu prvých dní, týždňov podľa potrieb dieťaťa, podporuje jeho úspešný vývoj od narodenia po nezávislý život. „Na základe svojich profesionálnych skúseností by som vyzdvihla ešte dôležitosť dojčenia v prevencii obezity a súčasne vznikajúcej pandémii obezity. Pri dojčení dostáva dieťa nielen výživu najlepšieho zloženia, ale aj množstva. U dojčiat živených umelou výživou sme zistili už v druhom polroku pri jednej tretine nadváhu,“ upozorňuje pediatrička. Ďalšou nezanedbateľnou súčasťou je prirodzený vývoj emocionálneho vzťahu, primárnej vzťahovej väzby, ktorá pri dojčení najľahšie vzniká, a to s dosahom na celý život. Práve emocionálna inteligencia je dôležitá na vývoj harmonickej, úspešnej osobnosti. Tesný kontakt medzi matkou a novorodencom pri dojčení je spojený s množstvom vzorcov materského správania, ktoré spĺňa základné potreby dieťaťa v období jeho vyzrievania a postupnej prípravy na samostatnú existenciu.

Neodstavujme ich
Frekvenciu a dĺžku dojčenia výrazne ovplyvňujú rôzne sociokultúrne faktory. Odborníci však jasne definovali najvhodnejšiu dĺžku výlučného dojčenia na obdobie šiestich mesiacov. Vyplýva to zo zhodnotenia zrelosti väčšiny dojčiat prijímať inú výživu ako materské mlieko až po tomto období. Často sa však stretáme najmä v prvých týždňoch s obavou matky, že dieťaťu nestačí jej mlieko, a preto ho odstaví skôr ako po pol roku. Na Slovensku je to približne 60 percent matiek. Matky sa síce stotožňujú s názorom, že dojčenie je pre dieťa najlepšou výživou, ale nevedia, ako úspešne dojčenie zabezpečiť. „Mám málo mlieka - je najčastejší dôvod odstavenia dieťaťa a zavedenia umelej výživy, väčšinou však bez pokusu o zvýšenie tvorby mlieka častejším dojčením. Stimuláciou nervových zakončení na bradavke a dvorci prsníka ústočkami dieťaťa pri satí sa aktivuje neurohormonálny reflex tvorby hormónov umožňujúcich produkciu mlieka, vďaka čomu sa situácia zakrátko zlepší,“ vysvetľuje Haľamová.

Približne 95 % rodičiek má hormonálne predpoklady na tvorbu mlieka po pôrode, pri bližšie neurčenom počte matiek sa po prvých mesiacoch mierne znižuje. Schopnosť dojčiť ovplyvňuje najmä sebadôvera matky a vedomosti, ako prekonať takzvané laktačné krízy, propagácia prípravkov umelej výživy dojčiat a ako sa stále viac potvrdzuje aj faktory z oblasti zdravotníctva, najmä nedostatok podpory dojčenia v kritickom období prvých dní po pôrode. Už v prenatálnej starostlivosti je nutné matku pripraviť na pôrod a dojčenie. Bezprostredne po pôrode priložiť dieťa k matke a aj naďalej ju chrániť a podporovať, novorodené dieťa uložiť v dosahu matky, pomáhať jej zvládnuť techniku dojčenia v období rozvoja laktácie. To si vyžaduje zmenu „klasických“ postupov starostlivosti o rodičky a novorodencov. Dnes vieme, že schopnosť dojčiť nie je najmä u matiek v priemyselných krajinách celkom inštinktívna, ale podmienená schopnosťou učiť sa (správne prikladať novorodeniatko k prsníku a ďalšie) najlepšie pri vhodnej pomoci. Z týchto novších vedeckých poznatkov vychádza 10 krokov BFHI, ktoré splnilo na Slovensku 23 nemocníc a získalo plaketu Baby Friendly Hospital.

Chráni pred osteoporózou
Ďalšou vážnou domnienkou, ktorá naštrbuje prirodzené dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov, je názor o dlhodobom dojčení, ktoré vraj vyčerpáva všetky živiny z matky. „Nezakladá sa na pravde. Je však pravda, že u dojčiacej matky sa využíva ako zdroj energie aj podkožný tuk, ktorý sa naukladal počas tehotnosti, a to približne 200 kalórií za deň. Preto matky, ktoré dojčia (a neprejedajú sa), nadobudnú skôr svoju predpôrodnú hmotnosť. U nás sa prípady dlhodobého dojčenie ohrozujúce zdravie matky vyskytujú ojedinele, vtedy, keď sú spojené s fajčením, alkoholizmom,“ pripomína pediatrička. Donedávna bol na Slovensku rozšírený aj názor, že dlhodobé dojčenie je rizikovým faktorom na vznik osteoporózy v menopauze. Na základe výsledkov veľkých epidemiologických štúdií sa však aj tu dokázal presný opak. Dlhodobé dojčenie chráni pred vznikom osteo-porózy. „Hormonálna situácia dojčiacej matky podporuje zvýšenú produkciu vápnika z tráviaceho systému, takže aj pri jeho nižšom príjme v strave nedôjde k jeho deficitu,“ dodáva na záver doktorka.

Zdravá strava
Nezanedbateľnou súčasťou dojčenia je kvalitná strava matky. Mala by byť pestrá a mala by sa v nej zohľadňovať biologická hodnota. „Jej základom sú obilniny a výrobky z nich, dostatočné množstvo ovocia, zeleniny, nízkotučného mlieka, mliečnych výrobkov, najmä kyslomliečnych, s obsahom probiotík a prebiotík a ľahké, nemastné mäso (ryby, hydina). Treba dbať najmä na dostatočný príjem potravín s obsahom jódu, železa, kyseliny listovej, ak nemožno pokryť ich príjem stravou, je vhodné doplniť ich výživovými doplnkami, farmaceutickými prípravkami,“ pripomína Haľamová a dodáva, že je potrebné zachovať striedmosť v príjme tukov, sacharózy a soli. Naopak, dbať o dostatočný príjem vhodných tekutín (približne 2,5 litra na deň), najmä na začiatku pri nedostatku času na seba piť aj počas dojčenia. „Zvláštnu starostlivosť musia svojej strave venovať matky s alergiou, poradiť sa o výžive so svojím alergológom. Najčastejšími alergizujúcimi potravinami sú kravské mlieko, kakao, bielok z vajca, čokoláda, búrske orechy, citrusové plody a strukoviny. Ich znášanlivosť je individuálna, treba pozorovať dôsledky aj u dieťaťa (koliky) a pri podozrení na problémy s trávením na dva týždne vysadiť ich zo stravy. Tak možno zistiť, či určitý druh potraviny mohol byť príčinou zhoršenej znášanlivosti, prípadne problémov u dieťaťa,“ objasňuje lekárka.

Autor: Lea Sobotová, SMEženy 44/2007