Kúpele v Turčianskych Tepliciach patria medzi najstaršie na Slovensku. Ako už z ich názvu vyplýva, ležia v juhozápadnej časti regiónu Turiec. Bohato mineralizovaná termálna voda turčianskych kúpeľov, známa už z dávnej histórie, má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia. Presnejšie, Turčianske Teplice sú jediné slovenské kúpele, kde sa liečia aj niektoré choroby obličiek a močových ciest. Teplota termálnej vody dosahuje 38 až 47 stupňov, pričom miestnou zvláštnosťou je tzv. modrý bazén, postavený priamo na prameni. Liečivá voda sa využíva aj na pitné kúry ako prevencia proti viacerým typom obličkových kameňov, ale aj proti žlčníkovým a črevným ťažkostiam.
Modrý kúpeľ
Kúpeľné mestečko Turčianske Teplice leží v južnej časti Turčianskej kotliny pod juhozápadným výbežkom Veľkej Fatry. Mesto sa prvýkrát spomína v darovacej listine kráľa Ladislava IV. z roku 1281, ktorou daroval hájske panstvo a v jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi. Neskôr, v roku 1533, sa stali Turčianske Teplice na štyri storočia majetkom mesta Kremnica, ktoré sprístupnilo pramene všetkým vrstvám spoločnosti a na križovatke dnešnej Kollárovej a Kúpeľnej ulice vyrástol prvý hostinec. Možno povedať, že kúpele so stáročnou históriou vyhľadávalo už v minulosti množstvo významných osobností. V roku 1573 navštívil kúpele dokonca aj cisár Maximilián Habsburský.
Historickou dominantou mesta je kopulovitá stavba z roku 1728, nazývaná Modrý kúpeľ. Prvá písomná zmienka o pôvode kúpeľa pochádza od doktora Chylciusa, ktorý sa v roku 1726 liečil v Turčianskych Tepliciach. V roku 1885 sa vy-budovala hlavná budova mesta, neskorší Liečebný dom J. Kollára. Medzi ďalšie pamätihodnosti patrí Kaplnka sv. Jána Nepomuckého s rokokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia a rímskokatolícky Kostol sv. Michala. V Turčianskych Tepliciach sa narodil významný grafik, ilustrátor a maliar - Mikuláš Galanda, ktorého rodný dom sa zachoval v južnej časti mesta. V miestnej časti Diviaky sa nachádza renesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia, ktorý bol neskôr zreštaurovaný pre potreby Matice slovenskej. Severne od Turčianskych Teplíc leží rodisko Jána Kollára - Mošovce. Život a dielo tohto známeho rodáka, ktorý sa narodil v roku 1793, tu pripomína pamätná izba. V strede obce sa nachádza aj barokovo-rokokový kaštieľ s anglickým parkom.
Gaderská dolina
Dvanásť kilometrov severozápadným smerom si môžete obzrieť ranogotický kostol v Abramovej a o niekoľko kilometrov východnejšie sa na strmom kopci nad obcou rovnakého mena týči zrúcanina hradu Blatnica. Na hrad sa možno dostať po neznačenej ceste, ktorá vedie od horárne v Gaderskej doline. Peší výstup odtiaľ trvá približne 20 minút. Z hradu je pekný výhľad na Gaderskú dolinu. Vstupnou bránou do doliny je obec Blatnica. Leží približne 15 km južne od mesta Martin a 13 km severne od Turčianskych Teplíc. Cez celú Gaderskú dolinu preteká krištáľovo čistá bystrina, ktorej dĺžka je cca 18 km a je jedným zo skvostov slovenskej prírody. Možno povedať, že v Gaderskej doline sa na malom území nachádza veľa prírodných útvarov a zákutí. Veľmi známe sú najmä Gaderské jaskyne, zaujímavosťou je aj Čertova brána. Zvečnili ju už bratia Siakeľovci v prvom filme o Jánošíkovi. Niet sa čomu veľmi čudovať, veď Siakeľovci - americkí Slováci - pôvodne pochádzali práve z Blatnice. Pre turistov je dôležitá najmä informácia, že ubytovať sa možno v chatovej osade priamo v Gaderskej doline, ktorá je v prevádzke od apríla do októbra.
Podzemná a snehová krása
Dvanásť kilometrov od Turčianskych Teplíc sa nachádza v južnej časti Veľkej Fatry Harmanecká jaskyňa. Známa je mohutnými stalagmitmi či vodopádmi a jazierkami. V jaskyni sa vyskytuje aj deväť druhov netopierov. Neďaleko mesta sú aj známe Kremnické Bane, blízko ktorých je geografický stred Európy so symbolickým pamätníkom. Keďže sa blíži zima, lyžiarov bude určite zaujímať informácia, že výborné snehové podmienky bývajú každoročne v strediskách Jasenská dolina a Martinské hole. Sú tam dobre udržiavané svahy pre začiatočníkov i pokročilých lyžiarov.
Autor: Jozef Terem, SMEženy 43/2007