Jedlé huby sú chutnou a užitočnou zložkou potravy človeka. Český mykológ Jan Bezděk zhruba pred sto rokmi napísal, že huby sú mäsom chudobných. „Skutočne ho pripomínajú, majú chuť umami (glutamát), čo je popri sladkej, slanej, horkej a kyslej piata základná chuť,“ vysvetľuje dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Dušan Mlynarčík, ktorý zároveň dodáva, že samotné mäso z obsahovej stránky nahradiť nemôžu.
Aké sú účinky
Nožičky s krásnymi klobúčikmi však obsahujú celý rad cenných látok, ako sú minerály, aminokyseliny, niektoré vitamíny. Okrem toho aj bielkoviny, cukry a tuky. Ich energetická hodnota je však malá, čo je pozitívne najmä u ľudí strážiacich si svoju telesnú hmotnosť. Najcennejšie je, že obsahujú vlákninu, ktorá je dôležitá pre správny chod tráviaceho traktu. „V mnohých hubách sa dokázali aj farmakologicky účinné látky, najmä podporujúce imunitu, ale aj s účinkom proti nádorom, mikroorganizmom, znižujúce hladinu cholesterolu alebo cukru v krvi. Boli oddávna súčasťou liečiteľstva a spomínajú ich už v stredovekých liekopisoch,“ uvádza Mlynarčík. Čoraz častejšie sa stretáme s informáciami, že najmä huby východnej Ázie patria medzi blahodarne pôsobiace na náš organizmus. Na Ďalekom východe sú huby už od staroveku neodmysliteľnou súčasťou tradičnej medicíny a rozvinuté je aj ich umelé pestovanie. „Dnes sa nimi zaoberajú seriózni vedci vo výskumných ústavoch. Veda postupne prináša údaje o obsahových látkach a objavujú sa aj články o laboratórnych pokusoch na exaktné zistenie ich účinku na zvieratá. Treba povedať, že často ide o rozporuplné alebo protichodné zistenia. Nechcem bagatelizovať liečebné výsledky tradičnej orientálnej medicíny, ale zrejme aj tu pôsobí čosi iné, nielen podaný liek,“ myslí si Mlynarčík.
Potravinové doplnky
Aj o niektorých našich hubách kolujú správy, že spĺňajú rovnaké účinky ako tie dovezené z východu. Stretáme sa s nimi najmä v ľudovom liečiteľstve. Moderná medicína však používa lieky, ktoré sú dostupnejšie a najmä ľahšie možno štandardizovať ich zloženie a kvalitu. „V šesťdesiatych rokoch sa vo vtedajšom Československu začal vyrábať liek Mucidermin, jeho účinná zložka sa získavala zo sliznačky obyčajnej. Používal sa na kožné plesňové choroby, bol však vytlačený novými účinnejšími prípravkami.
Už pred desaťročím začali v Hlohovci vyrábať na liečbu vredu predkolenia prípravok Imuran s obsahom glukánu z hlivy ustricovitej. Hoci sa v štúdiu obsahových látok húb už urobilo dosť, nie je známe, či ten istý druh u nás a v Číne má aj rovnaké zlúčeniny s rovnakým účinkom,“ vysvetľuje Mlynarčík. Na trhu sa objavujú aj rôzne výťažky z iných húb. Podľa farmaceuta sú dobré predovšetkým tým, že sú naporúdzi aj vtedy, keď sa k plodniciam húb nedostaneme. „Teoreticky by v nich mali byť účinné zložky štandardizované. Záleží to od spôsobu prípravy a, samozrejme, od výrobcu. U nás sa extrakty z húb predávajú ako potravinové doplnky a nie ako lieky, a teda nepodliehajú takej prísnej kontrole, ako je to v prípade medikamentov. Môžu človeku urobiť dobre, môže sa cítiť lepšie, ale zázraky nečakajme. Rozhodne s nimi netreba experimentovať ako s liečivami. Liečenie nechajme na lekárov. Pri všetkom obdive k vlastnostiam húb tvrdím, že najlepšie pôsobia na organizmus hubára. Pohyb v prírode, estetický zážitok a radosť z pekného úlovku nesmierne prospievajú telu i duši človeka,“ dodáva na záver Mlynarčík.
Aké množstvo?
Zdravý človek môže jedlé huby konzumovať bez obáv, ale v primeranom množstve. Pritom deťom do troch rokov sa jesť neodporúčajú. Ťažko však povedať, čo je primerané množstvo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odpo-rúča zjesť najviac štvrť kila čerstvých húb týždenne (po tepelnej úprave).
Koľko ich asi máme
Podľa odhadov vedcov na našej zemeguli rastie približne 1,5 milióna druhov húb. Opísaných je z nich iba päť percent. Na Slovensku rastie asi 24-tisíc druhov húb. Z nich je známych asi 4100 druhov. Z toho 309 druhov patrí medzi ohrozené a 70 druhov je zákonom chránených. Najlepšie zmapovaná je oblasť Bukovských vrchov na východnom Slovensku, kde našli 1164 druhov.
Autor: Lea Sobotová, SMEženy 43/2007