Nebojme sa mamografie

Rakovina prsníka je najčastejšie zhubné ochorenie postihujúce ženy vo vyspelých krajinách. „Na Slovensku dnes ochorie každá ôsma až dvanásta žena,“ uvádza varovnú štatistiku primárka oddelenia konvenčnej rádiológie Onkologického ústavu sv. Alžbety Stela Ivanová. Zároveň však zdôrazňuje, že zhubné nádory možno úspešne liečiť, ale len v prípadoch, keď sú odhalené včas: „Čím skôr sa prítomnosť nádoru v prsníku zistí, tým väčšia je šanca na dlhodobé prežívanie bez príznakov ochorenia.“

Prevencia je najdôležitejšia
Rozlišujeme primárnu a sekundárnu prevenciu. „Primárna tkvie v opatreniach, vďaka ktorým predchádzame vzniku rakoviny. Ak sa však určité rizikové faktory, ktoré ju vyvolávajú, vyskytujú, nie je možné celkom ich odstrániť. Preto je najdôležitejšia sekundárna prevencia, v rámci ktorej cielene pátrame po rakovine a dokážeme ju zachytiť v čo najskoršom štádiu,“ vysvetľuje lekárka. Medzi základné metódy prevencie patrí samovyšetrovanie prsníkov, vyšetrenie lekárom, mamografické a ultrazvukové vyšetrenie. „Samovyšetrovanie spočíva v prehmatávaní prsníkov každý mesiac, najlepšie hneď po skončení menštruácie. Treba s ním začať už od 20. roku veku. Má význam najmä vďaka tomu, že ak ho žena vykonáva pravidelne, zvykne si, čo a ako má v prsníkoch uložené a všimne si prípadné zmeny,“ uvádza lekárka.

Výhody mamografie
Mamografické vyšetrenie je vhodnou metódou prevencie u žien po 40. roku veku. „U mladších sa robí ultrazvukové vyšetrenie. V plodnom veku mamografia nemá veľký význam, lebo prsníky sú veľmi žľaznaté a mamogramy sa preto ťažšie čítajú,“ objasňuje Ivanová. V opodstatnených prípadoch, keď už existuje podozrenie, že ide o rakovinové ochorenie, sa však mamografické vyšetrenie vykonáva v akomkoľvek veku. Preventívne mamografické vyšetrenie by mali absolvovať ženy, ktoré nemajú nijaké príznaky ochorenia, raz za dva roky. „Takýto časový interval sa však týka bežnej prevencie, teda žien, ktoré nepatria do rizikových skupín. Rizikové ženy by mali na mamografiu chodiť raz za rok,“ uvádza Ivanová. „Význam metódy spočíva najmä v tom, že zachytí zmeny, ktoré samovyšetrením ženy neobjavia, teda ešte skôr, kým sa stanú hmatateľné. Vzniku rakoviny prsníka nezabráni, ale dokáže ju odhaliť v štádiu, keď je liečiteľná,“ zdôrazňuje odborníčka.

Podozrivé zmeny
Podľa lekárky je podozrivá každá zmena na prsníku, badateľná na pohmat, alebo zvonku, preto je dôležité samovyšetrovanie. Najčastejším príznakom ochorenia je hmatateľná, nebolestivá hrčka, ktorú si nájde žena sama, alebo ju objaví vyšetrujúci gynekológ. „Hmatateľné však môžu byť aj hrčky tvorené zhlukmi samotnej mliečnej žľazy alebo iné nezhubné nálezy ako napr. cysty. Tie sa nemenia a ak, tak len v súvislosti s menštruačným cyklom, ktorý stav žľazy výrazne ovplyvňuje,“ hovorí lekárka. Mliečna žľaza sa v druhej polovici cyklu množí, ako keby sa pripravovala na dojčenie, čím sa prsník stáva citlivejším, väčším, až bolestivým. Príznaky však s nástupom menštruácie ustupujú. „Bolesť berieme ako prejav hormonálnych zmien, na ktoré je mliečna žľaza veľmi citlivá. Prsníky reagujú tiež na chlad. Za prejav rakoviny sa však bolesť nepokladá. Toto ochorenie bolí až v pokročilejších štádiách.“ Medzi podozrivé zmeny však patrí vťahovanie bradavky dovnútra, čo môže byť zapríčinené nádorom lokalizovaným tesne za bradavkou, alebo nerovná, takzvaná pomarančová koža prsníka.

Dbať na pravidelnosť
Mamografické vyšetrenie prebieha len niekoľko minút. Urobia sa štyri snímky – každý prsník sa sníma v dvoch rovinách. Mnohé ženy sa mamografie obávajú pre údajnú bolestivosť tejto metódy. „Prsník je potrebné stlačiť, aby snímka bola čo najkvalitnejšia a aby sa z nej dalo vyťažiť čo najviac informácií. Túto procedúru niektoré ženy vnímajú citlivo až bolestivo, ale skôr by som to charakterizovala ako menej príjemný pocit,“ vysvetľuje Ivanová. Žena, ktorá chce toto vyšetrenie absolvovať, by mala najskôr navštíviť svojho gynekológa. Ten musí vyšetriť prsníky raz za rok v rámci bežnej preventívnej gynekologickej prehliadky. Od neho dostane žiadanku, s ktorou sa objedná na mamografickom pracovisku. Výsledok potom gynekológovi odovzdá a podľa rizikovosti príde na ďalšie vyšetrenie. Lekárka zdôrazňuje, že každá žena by vo vlastnom záujme mala dbať na pravidelnosť: „Aj keď nepatrí do žiadnej z rizikových skupín, interval dvoch rokov treba dodržiavať. Po piatich rokoch by už mohlo byť neskoro.“

Zabezpečiť objektivitu
Pri preventívnych mamografických snímkach je vždy zabezpečené takzvané dvojité čítanie. „To znamená, že snímky musia vždy opísať dvaja diagnostici. Nezávisle od seba uvedú svoj názor a ak sa ich opisy nezhodujú, musí snímku vyhodnotiť tretí lekár. Tak je zabezpečené, aby sa pre subjektívny názor alebo rôzne okolnosti, ktoré mohli vnímanie diagnostika momentálne ovplyvniť, napríklad únavu, nestalo, že sa niečo prehliadne,“ vysvetľuje lekárka. Čo sa týka hodnotenia, mamografické nálezy sa zaraďujú do skupín označených číslami od nula po šesť, podľa medzinárodnej klasifikácie. „Ide o kategorizáciu, na základe ktorej sa rozhoduje o ďalšom postupe, prípadných ďalších vyšetreniach. Je to celosvetovo uznaný systém hodnotenia,“ dodáva odborníčka.

Implantáty ako riziko?
Podľa doktorky Ivanovej priama súvislosť medzi vznikom rakoviny prsníka a implantátmi neexistuje. „Implantát ako taký určite nie je pôvodcom tohto ochorenia. Problém tkvie skôr v tom, že prsník po plastickej operácii sa pre vložený implantát ťažšie vyšetruje a ochorenie sa náročnejšie diagnostikuje. Preto sa okrem mamografického vyšetrenia využíva aj metóda sonografie. Vhodná je tiež magnetická rezonancia, ktorá vie veľmi presne ukázať napríklad poškodenie implantátov alebo prítomnosť iných zmien vrátane rakovinových.“

Dojčenie ako ochrana
Medzi ochranné faktory, vďaka ktorým sa riziko vzniku nádorového ochorenia prsníka znižuje, odborníci zaraďujú dojčenie. „Každá žena by mala počas života dojčiť tri roky na to, aby sa mliečna žľaza svojím spôsobom opotrebovala. Výrazne sa tak zníži riziko, že v staršom veku na nej nastanú rakovinové zmeny,“ hovorí doktorka Ivanová.

Kedy si dať pozor
Medzi najčastejšie uvádzané rizikové faktory na vznik tohto ochorenia patrí podľa doktorky Ivanovej samotné pohlavie, teda vplyv ženských hormónov – estrogénov. „Čo sa týka veku, pravdepodobnosť vzniku nádoru sa zvyšuje po 40. roku, pričom najohrozenejšou skupinou sú ženy medzi 50. a 59. rokom života,“ uvádza lekárka. Potom nasleduje skupina 60- až 69-ročných žien a napokon 40- až 49-ročných. Medzi ďalšie významné faktory, ktoré môžu viesť k rakovine prsníka, patrí výskyt tohto ochorenia u blízkych príbuzných, teda u mamy, starej mamy, alebo u sestry, najmä ak to bolo v mladšom veku. „Dôležitá je tiež osobná anamnéza ženy. Ak už raz ochorela, existuje riziko, že postihnutý môže byť časom aj druhý prsník.“ Zvýšené riziko sa týka žien, u ktorých sa menštruácia objavila pred 12. rokom veku, aj tých, u ktorých sa poslednýkrát vyskytla po 50. roku. Ohrozenejšie sú aj ženy, ktoré nikdy nemali deti, alebo prvý raz rodili po 30. roku veku. Medzi ďalšie riziká patrí užívanie hormonálnych liekov, antikoncepcie, ožarovanie hrudníka, ktoré v minulosti absolvovali, alebo vplyv rôznych karcinogénnych faktorov. Rizikovejšie sú ženy bielej rasy, žijúce v Európe a Amerike. Záleží aj na tom, či dbajú na životosprávu a vyhýbajú sa fajčeniu, alkoholu, alebo zlým stravovacím návykom, teda rizikovým faktorom, ktoré môžu prispieť k vzniku rakoviny všeobecne.

Autor: Zuzana Zajacová, SMEženy 43/2007