Zvolenské zaujímavosti

Zvolen - jedno z najstarších miest stredo-slovenského regiónu leží v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, pri sútoku rieky Slatiny s Hronom, pod výbežkami pohoria Javorie. Strategická poloha v blízkosti Kremnických a Štiavnických vrchov bola už od pradávna využívaná ako križovatka obchodných ciest.

Rezervácia Boky a Poľana
Zo zaujímavých miest v blízkosti Zvolena si pripomeňme rezerváciu Boky, neďaleko obce Budča. Nachádzajú sa tu najsevernejšie stanovištia teplomilných ekosystémov na strmých skalnatých stráňach, ale aj ojedinelý prírodný výtvor Čertova skala – mohutný andezitový balvan v podobe skalného hríba. Od Čertovej skaly je za slnečného počasia krásny výhľad južným smerom k údoliu Hrona a na Štiavnické vrchy. Celou rezerváciou vedie päť kilometrový náučný chodník, ktorý na trinástich zastávkach oboznamuje návštevníkov s celým územím rezervácie. Značkovaný náučný chodník sa začína v ústí doliny Sietno, západne od Budče, kam sa najlepšie dostať autobusom zo Zvolena. Veľmi populárna je aj prírodná rezervácia Poľana, ponúkajúca širokú škálu možností pre milovníkov skalolezectva, ale aj klasickej turistiky. Nachádza sa tu známy vrch Poľana (1457 metrov), ale aj preslávená Melichova skala nad obcou Skliarovo. Ide o stĺpový skalný útvar tvaru veže. Kde sa tu vzal? Pôvod treba hľadať v sopečnej činnosti. Pripomeňme si aj arborétum Borová hora, kde je na ploche takmer 50 hektárov zbierka domácich druhov drevín.

Pustý hrad a Zvolenský zámok
Územie Zvolena bolo v 11. až 12. storočí pravdepodobne súčasťou starého Hontianskeho komitátu. V 12. storočí sa z Hontu vyčleňuje Zvolenská stolica, ktorá spravovala až do 14. storočia aj oblasť Turca, Liptova a Oravy. Sídlom stolice bol pôvodne Starý hrad, dnes nazývaný Pustý, ležiaci juhozápadne od mesta na skalnatom hrebeni. Dnes sa z neho zachovala iba zrúcanina, lepšie povedané zvyšky dvoch stredovekých hradov. Horný, podľa kronikára existoval už v 10. storočí a menší hrad pochádza zo začiatku 14. storočia. K hradu sa možno dostať zo železničnej stanice Zvolen po modrej značke popri železničnej trati a potom prejsť cez most na ľavý breh rieky Slatina. Potom strmým stúpaním až na hrad. Ešte pripomeňme, že Pustý hrad je mnohými považovaný za rozlohou najväčší hrad na Slovensku. V 14. storočí dal uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou vo Zvolene vybudovať aj poľovnícke sídlo, zámok na spôsob talianskych mestských kaštieľov, dnešný Zvolenský zámok. Zámok môžeme obdivovať dodnes a jeho silueta sa stala jedným z historických symbolov Slovenska. Na miernom návrší sa vyníma nad celým mestom a nedá sa prehliadnuť ani zo širokého okolia. S históriou zámku je spätý aj pobyt Jana Jiskru v roku 1440 a zámok bol neskôr síd-lom zvolenského župana i kapitána banských miest. Druhou dominantou mesta je Námestie SNP s pôdorysom, ktorý pochádza ešte z čias stredoveku. Nachádza sa na ňom viacero významných pa-miatok, ktoré by sme mali pri návšteve mesta rozhodne vidieť. Už pri letmom pohľade vám do očí udrie harmonická architektúra rímskokatolíckeho Kostola sv. Alžbety - pôvodne postaveného v rokoch 1381 - 1390. V ničom za ním nezaostáva Evanjelický kostol, postavený na mieste niekdajšieho dreveného kostola. Na námestí je aj viacero zrekonštruovaných meš-tianskych domov postavených v neskorogotickom štýle s rene-sančnými a barokovými klenbami. Napriek tomu, že pôvodnú meštiacku zástavbu nahradili na niektorých miestach v 2. polo-vici 20. storočia administratívne budovy, námestie si dodnes zachovalo časť svojho dávneho lesku.

Za kultúrou aj za športom
Keďže je Zvolen mesto v náručí hôr, nachádza sa v jeho okolí viacero centier s možnosťami celoročnej dovolenky. Ešte raz pripomeňme nádhernú prírodu Poľany, s množstvom malebných lazov, lyžiarske strediská Sielnica - Brestová, Biele Vody či Kráľova. Z kultúrnych podujatí sa stali známe najmä Zvolenské zámocké hry, ktoré sa konajú každoročne na prelome júna a júla, ale aj medzinárodný festival vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen a pre športovcov bol výzvou augustový Zvolenský maratón.

Autor: Jozef Terem, SMEženy 42/2007