S manželom sme spolu niečo cez dva roky a prešli sme za ten čas nejednou krízou. Od svadobných príprav cez renováciu bytu, tehotenské hormóny až po choroby dieťatka. A moja skúsenosť je taká, že poučením sa dá krízam predísť. Hlavne ak sa v párovom spolužití nestretnú ľudia, ktorí zákonite musia zlyhať. Ponúkam preto typológiu osobností podľa doktora Plzáka. Poznať samého seba i partnera však nie je zďaleka všetko. Lebo človek, ktorý nezvláda párové krízy, musí istým spôsobom „pretaviť“ svoju osobnosť – buď ho niečo osvieti a nájde cestu k pokojnému spolužitiu, alebo skončí ako troska nevydareného manželstva. Aby sme neskončili ako tie trosky, musíme vedieť predchádzať krízam a vybrať si človeka, s ktorým sa nám to bude čo najlepšie dariť. Pokúste sa teda rozpoznať toho pravého alebo pravú a dobre si premyslite, či sa k vám skutočne hodí a či ho po svojom boku chcete a znesiete po celý život.
Racionálny výber partnera vyžaduje postup obchodnej transakcie: vybrať, vyskúšať, kúpiť. Romantická láska nie je rozhodujúcim momentom na utváranie zväzku, pokiaľ ju neviem pretaviť v lásku manželskú. Ani pretavenie nepomôže, ak nedokážem každodenne disciplinovane zvládať sám seba. Musím prežiť niekoľko ľúbostných vzťahov, až potom som plne pripravený k rozvážnemu výberu. Človek nemá vôbec pomýšľať na manželstvo, kým neprežil aspoň tri ľúbostné vzťahy, kým si nevytrpel svoje. Koncom tohto obdobia ľúbostného dozrievania má byť uvedomenie: spoznal som, čo to láska vlastne je, tak teraz pôjdem na to trochu vážnejšie a trochu inak. Bez citového dozrievania riskujem zlý výber a nemôžem dokonale poznať sám seba, t.j. preskúmať, či som človek normálny, alebo istým spôsobom čudný . Cieľom sebapoznania je odhaliť, v ktorom bode párového spolužitia budú so mnou problémy. Niektoré povahové črty môžem rozoznať iba úprimným priznaním: som alkoholik, toxikoman, hysterický, žiarlivý, lenivý, pohlavne nezdržanlivý. Uvedené povahové črty vyslovene zakazujú, aby so mnou ktokoľvek vstúpil do manželského zväzku, pretože zmeniť ich umožní jedine liečba. Bolo by komické robiť si v tomto smere ilúzie, že sa niekto sám od seba spamätá a napraví. Ak som nositeľom uvedených vlastností, zákonite zlyhávam vo všetkých párových krízach.
Ak nepatrím ani k jednej z vyššie uvedených skupín, mám tak či tak povinnosť v manželstve sa pokoriť a pracovať na sebe. Musím hrať rolu rozumného, ktorý ukazuje partnerovi výhody pokojného, harmonického spolužitia. Pokiaľ si do manželstva nevyberiem partnera pre manželstvo vyslovene zakázaného a pokiaľ zvládnem krízy párového spolužitia, som v podstate schopný s každým typom muža či ženy žiť v trvalom zväzku. Pochopiteľne, že to dá veľkú prácu. Málokedy to ide samo, často to dá zabrať, lomcuje mnou zlosť a trpezlivosť ma opúšťa. Avšak radím nefňukať! Ak sme si už vybrali niekoho, koho milujeme, musíme na vzťahu obaja tvrdo pracovať. Ak si vezmem oslňujúcu krásavicu a ostrú intelektuálku, potom nefňukám, že sa mi chlapi za ňou obracajú a že vládne duchaplným slovom miesto varešky. Ak si vezmem hokejistu reprezentanta, ktorý ma očaril statnou postavou a svetáckym správaním, nefňukám, že má kopec obdivovateliek a väčšiu časť roka nie je doma. Takže radím vybrať, poznať sám seba aj druhého, vylúčiť zakázaných partnerov a potom hľadať správny štýl spolužitia. A pritom – znova opakujem – nefňukať!
Autor: Martina Biela