Biele mapy

Choroba bielych škvŕn či vitiligo. Pod obidvoma názvami sa skrýva ochorenie, pri ktorom na pokožke vznikajú depigmentované – biele ložiská. Najskôr len postrehneme, že niektoré miesta na tele nám akosi vybledli. Postupne sa drobný fliačik začne zväčšovať, až sa nám vytvoria väčšie biele mapky. „Tieto ložiská vznikajú v dôsledku zániku melanocytov – buniek produkujúcich kožný pigment melanín. Ochorenie sa môže vyskytovať aj v spojitosti s očnými poruchami a rôznymi autoimunitnými ochoreniami – poruchy štítnej žľazy, perniciózna anémia (rakovina krvi), diabetes mellitus, Addisonova choroba, ložiskovité vypadávanie vlasov či cirhóza pečene. Dôležité je, že sa vitiligo až veľmi často vyskytuje u pacientov s malígnym melanómom (rakovinou kože),“ vysvetľuje dermatovenerologička Zuzana Lukáčová. Vitiligo sa vyskytuje asi u jedného až dvoch percent obyvateľstva. V rovnakej miere postihuje mužov aj ženy. Hoci nemôžeme tvrdiť, že ide výlučne o dedičné ochorenie, približne v 30 - 40 percentách sa ochorenie vyskytuje aj u rodičov.

Aký je pôvod
Aj keď táto choroba sa vyskytovala už v stredoveku, do dnešného dňa príčina jej vzniku nie je objasnená. Do úvahy prichádzajú skôr rôzne teórie. Jednou je auto-imunitná hypotéza, ktorá predpokladá poškodenie melanocytov a z nich uvoľnenie antigénu (látky vyvolávajúcej imunitnú reakciu, teda tvorbu protilátok). Porucha imunitnej kontroly má za následok tvorbu autoprotilátok proti týmto antigénom a ničenie melanocytov. Ďalšou je takzvaná neurálna hypotéza. Pri nej sa predpokladá ničenie melanocytov neurochemickou látkou. „Existuje aj teória samozničenia – určitý metabolit, ktorý vzniká pri syntéze farbiva melanínu, postupne ničí melanocyty, ktorým zlyhávajú vlastné ochranné mechanizmy,“ dodáva doktorka. Vznik vitiliga ovplyvňujú aj niektoré životné faktory. Často sa uvádzajú emocionálne stresové situácie – nehoda, úmrtie v rodine, ťažké ochorenia. Niekedy vitiligo vzniká aj na mieste poranenia pokožky.

Postupné prejavy
„Melanocyty na začiatku prerušujú normálne zjednotenie kožného farbiva – melanínu – táto fáza je pravdepodobne návratná. Neskôr sa melanocyty úplne zničia a vymiznú. Vo vlasových folikuloch môžu byť melanocyty v oblasti ložísk vitiliga neporušené, ale môžu byť aj postihnuté rovnakou deštrukciou. To vysvetľuje výskyt nápadne ohraničených areálov bielych vlasov,“ objasňuje dermatovenerologička. Vitiligo sa môže zjaviť v ktoromkoľvek veku, zväčša sa však objavuje medzi 10 - 30 rokom života. Na koži sa tvoria ostro ohraničené biele škvrny, ktoré zreteľne kontrastujú so zhnednutou kožou a pôsobia kozmeticky rušivo. „Najskôr vzniká len malý počet týchto ložísk, postupne ich pribúda, môžu byť husto vedľa seba alebo splývať, a tým nadobúdať bizarné formy. Ložiská vznikajú najmä na miestach kože, ktorá je intenzívnejšie pigmentovaná, čiže na hlave, krku, šiji, v oblasti podpazušia, chrbtov rúk, prsných bradaviek, v okolí pupku a análno-genitálnej oblasti, ale aj v zóne vlasov, kde ich pigmentácia môže byť zachovaná, ale postihnuté vlasy môžu byť aj úplne bez pigmentu,“ vymenúva miesta poškodenia Lukáčová. Jediné, čo ostáva vždy bez prejavov, sú sliznice.

Viac druhov liečby
Priebeh ochorenia je u každého iný. V niektorých prípadoch sa vyvíja len malý počet ložísk. Úplný spontánny ústup prejavov je zriedkavý, skôr niektoré ložiská čiastočne repigmentujú, najmä počas letných mesiacov. Tak ako nie je presne jasný vznik vitiliga, ani liečba tohto ochorenia nie je uspokojivá. „Ložiská vitiliga na nekrytých častiach tela je potrebné liečiť najmä kozmeticky, zvlášť u pacientov, ktorým toto ochorenie vyvoláva psychické problémy. Pri liečbe vitiliga možno použiť betakarotén – ktorý vyvoláva žlto-oranžové sfarbenie kože, čiže ložiská vitiliga sú jemne sfarbené.

Možná je aj kombinácia celkovo alebo lokálne podávaných látok zvyšujúcich citlivosť kože na slnečné žiarenie, takzvané psoralény, a následné ožiarenie ložísk vitiliga UV-A žiarením. Táto metóda sa volá PUVA liečba. Novšia je však PAUVA alebo KUVA liečba, kde sa namiesto psoralénov podávajú iné látky (fenylalanín alebo kelín), s následným ožarovaním UV-A žiarením. Pri veľkom počte ložísk vitiliga u jedincov s tmavou kožou prichádza do úvahy depigmentácia zvyškových ložísk normálnej kože,“ vysvetľuje dermatovenerologička. Nevyhnutnosťou sú ochranné prostriedky pred svetlom, na ochranu ložísk bez pigmentu, ale i na zabránenie zhnednutia nepostihnutej kože, a tým vytvorenie rušivého kontrastu medzi normálnou a bezpigmentovou kožou. Ďalšou možnosťou, ako zjemniť kontrast na pokožke, najmä ženskej populácie, je kamufláž. Ložiská vitiliga sa dajú dobre prekryť make-upom alebo pretrieť samoopaľovacím krémom.

Vyčlenení zo spoločnosti
Názov vitiligo pochádza z latinčiny – vitium znamená porucha, vitelis biely. Prvé zmienky o tejto neinfekčnej chorobe sa nachádzajú v stredovekých a neskôr aj v arabských a indických textoch. Najmä pri tmavších rasách bolo toto ochorenie doslova diskriminujúce. Napríklad v Indii bol človek trpiaci vitiligom vyčlenený zo spoločnosti a často poslúžil ako ľudská obeť bohom. Nezriedkavé sú aj prípady, keď si vitiligo mýlili s leprou.

Autor: Lea Sobotová, SMEženy, 42/2007