Naj... zámok

Mesto Bojnice existovalo už v šiestom storočí ako strážna osada. Kráľovský hrad tam bol postavený koncom 11. storočia, o čom sa zachovali zmienky v listine Zoborského opátstva z roku 1113. Mestské výsady získali Bojnice v roku 1366 dekrétom kráľa Ľudovíta I., ktoré opätovne potvrdil kráľ Žigmund v roku 1429. Bohatá história mesta bola v ďalšom období spojená s tureckými nájazdmi, povstaniami proti Habsburgom, na druhej strane aj rozvojom remesiel, trhov... Je preto celkom pochopiteľné, že mesto potrebovalo na svoju ochranu zámok... Ten Bojnický sa stal dominantou nielen mesta, ale aj symbolom celého Slovenska. Bojnický zámok je tak mnohými považovaný za najkrajší a zároveň aj najromantickejší zámok u nás. Prečo? Posledný majiteľ zámku Ján Pálffy uskutočnil jeho prestavbu podľa vzoru sídiel, aké sa v tom čase stavali na rieke Loire vo Francúzsku.

Zámok stojí na veľkej travertínovej kope na úpätí Malej Magury. Dnes je v ňom sídlo umelecko-historického múzea, ktoré každoročne pritiahne tisíce domácich i zahraničných turistov. Ťahákom sú aj pravidelné každoročné atrakcie a podujatia. Pripomeňme si aspoň tú najznámejšiu atrakciu, dnes už známy Festival duchov a strašidiel, ktorý sa od roku 1994 koná pravidelne na prelome mesiacov apríl a máj. Atraktívne prostredie Bojnického zámku však priťahuje aj významné firmy, pričom je tu možnosť prenájmu jednotlivých sál na reprezentačné účely. A napokon, Bojnický zámok sa čoraz častejšie stáva miestom svadobných hostín a obradov. Kaplnka v Bojnickom zámku patrí k najkrajším ranobarokovým stavbám na Slovensku a jej najväčšou ozdobou je svetoznámy Bojnický oltár z polovice 14. storočia od slávneho florentského maliara Narda di Cione. Kaplnka je miestom, kde snúbenci vstupujú do stavu manželského. Ešte pripomeňme, že od 1. októbra do 30. apríla je zámok pre verejnosť otvorený denne okrem pondelka v čase od 10.00 do 15.00. Dospelí platia vstupné 80 a deti 50 Sk.

Prepoštská jaskyňa a kúpele
Bojnický zámok je postavený na travertínovej skale, spoločne s gotickým kostolom sv. Martina, budovou fary i ďalšími historickými objektmi, pod ktorými je v kopci vyhĺbená Prepoštská jaskyňa. Je to naša jediná sprístupnená travertínová jaskyňa. Ide o neveľkú, asi osemmetrovú dutinu pod Bojnickým hradom. Jaskyňa bola známa oddávna a našli sa tam stopy po osídlení pračlovekom neandertálskeho typu. Potvrdili to početné nálezy kostí ulovených zvierat a predmetov, ktoré pravekí ľudia používali. Zaujímavosťou je fakt, že pôvodne bol prístup do jaskyne cez hradnú studňu. Bojnice sú známe aj termálnymi a liečivými prameňmi, ktorých liečivú silu využívali ľudia už v 16. storočí. Areál kúpeľov má mimoriadne výhodnú polohu, je situovaný samostatne, mimo osídleného územia mesta v chránenej kotline v lesoparku. Pôvodná kúpeľná budova je v jadre stavbou zo 16. - 17. storočia, ktorá bola neskôr prestavovaná. V kúpeľoch, ktorých súčas-ťou je aj park so 600-ročnou lipou, sa lie-čia choroby pohybového ústrojenstva a nervové onemocnenia. Vráťme sa však ešte k prastarej lipe. Podľa povesti ju zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III. Lipa mala v čase svojho vrcholu priemer koruny približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Je známy historický fakt, že lipu si obľúbil kráľ Matej Korvín, ktorý pod ňou usporiadal niekoľko porád. Dokonca zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach sa končia záverečnými formulami „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými lipami bojnickými. Strom sa tak stal známy ako lipa kráľa Mateja.

Atrakcie mimo zámku
K dnešným Bojniciam patrí neodmysliteľne termálne kúpalisko Čajka, a, samozrejme, najstaršia a najväčšia zoologická záhrada na Slovensku. Tá je otvorená v mesiaci október v čase od 7.00 do 17.00 a v mesiacoch november až február od 7.00 do 15.00. Za vstup zaplatia dospelí 70 Sk a deti do 15 rokov 45 Sk. Z kultúrno-spoločenských akcií nemožno zabudnúť ani na obľúbený Bojnický jarmok, ktorý sa koná každoročne v apríli a máji, kúpeľné hudobné leto organizované v letných mesiacoch jún a august, či novembrový Martinský jarmok. Bojnice sa tak so svojimi pamätihodnosťami a čulým kultúrnym životom stávajú turistickým strediskom, významným aj za hranicami Slovenska.

Autor: Jozef Terem, SMEženy, 41/2007