Problém v komunikácii
Mám 20-ročnú dcéru, s ktorou veľmi ťažko komunikujem. Veľmi ma to trápi, pretože aj ja v jej veku som bola dosť uzavretá. Jej komunikácia sa obmedzila maximálne na jedlo a oblečenie, nemôžeme sa starať o školu, jej kamarátov a kamarátky. V súčasnosti je na brigáde v zahraničí, a tak je naša komunikácia obmedzená len na e-maily a chat. Pred pár dňami som jej spomínala svoje stretnutie s kamarátkou, ktorá mi rozprávala o svojich deťoch, každé dieťa má už nejakého priateľa, keď som jej toto spomenula, veľmi sa urazila a povedala, že sa odsťahuje z domu a nebude s nami ďalej komunikovať. Neviem už, ako túto situáciu riešiť.
Alena, Martin
Každý človek je iný, jedinečný, má svoj spôsob komunikácie. Ako sama uvádzate, aj vy ste vo veku vašej dcéry mali problémy s komunikáciou a s uzavretosťou. Skúste si pospomínať, kedy a ako sa vám zlepšil vzťah k okolitému svetu, ako a prečo ste sa cítili taká uzavretá. Človek potrebuje dozrieť nielen fyzicky, ale najmä psychicky. Vaša dcéra si zvolila brigádu v zahraničí možno najmä preto, aby mala čas a pokoj na „ poriadok“ v sebe, má potrebu byť sama a ďaleko od domova popremýšľať o svojej budúcnosti. Témy ako kamaráti a škola sú asi pre vašu dcéru dosť intímne, a tak sa snažte akceptovať jej požiadavky, a na tieto témy sa nevypytovať. Možno má sama v sociálnej oblasti nejaký problém. Zamyslite sa nad sebou, či jej nechtiac nepredkladáte neustále nejaké vzory alebo vlastné predstavy o jej živote a budúcnosti, s ktorými ona nemusí a asi nechce súhlasiť, ale vy ste si ich vysnívali. Nikde nie je napísané, aby 20-ročná slečna „musela“ mať priateľa ako majú deti vašej kamarátky. Aj na vzťah medzi mužom a ženou musí človek dospieť, a cítiť sa vnútorne pripravený existovať s partnerom. Odporúčam vám nekomunikovať nasilu o témach, ktoré vaša dcéra odmieta. Nepredkladajte jej pozitívny príklad zo svojho okolia a nestarajte sa do vzťahov vašej dcéry. Ak bude potrebovať poradiť, príde za vami sama. Neporovnávajte ju s kamarátkami a so skúsenosťami z vašej mladosti. Má 20 rokov, je dospelá, akceptujte ju ako dospelú a vyhýbajte sa citovému vydieraniu vetami typu „...my sme pre teba obetovali celý život, a ty sa s nami nechceš ani rozprávať...“ Pomôžte je prekonať komunikačnú bariéru, a berte ju takú, aká je.
Autor: odpovedala detská psychologička Gabriela Herényiová