Knižný tip: Lesk na pery 1. časť

1.  úryvok
V meste to vyzeralo tak, akoby si po celom roku naháňania aj leto zobralo zopár týždňov voľna. Poloprázdne ulice unavené slnkom sálali štipľavú arómu asfaltu premiešanú s roztečenou vanilkovou zmrzlinou. Bol piatok, šesť hodín, stará dáma sedela v chládku na lavičke, pri fontáne sa chichotala skupinka tínedžerov. Chalani nespúšťali oči z blondínky, ktorá v minisukni prechádzala cez námestie a pri každom kroku zápasila s výškou módnych podpätkov. Eva zavrela obchod. Keď počula chalanov licitovať číslovky od jedna do päť, pousmiala sa. (Jasné, číslo podprsenky). S tým mala osobnú skúsenosť. Mala síce výšku stosedemdesiatpäť centimetrov, ale hmotnosť „manekýnky z domu potravín“. Dobre vedela, že nie je nijaká modelka. Hnevala sa na svoje oblé boky aj prsia. Chlapi takej veľkosti nehovorili KOZY, ale melóny. Vyskúšala všelijaké diéty, ale kilá sa od nej nie a nie odlepiť. Čítala, že dokonca aj spánok má pozitívny vplyv na hmotnosť, akýsi doktor z Clevelandu vyhlásil, že treba spať aspoň sedem hodín denne. Eva spala presne toľko a nič.

Tentoraz to meteorológom vyšlo! Horúčavy asi tak rýchlo neskončia! Mala rada, keď išli veci presne podľa poriadku, vtedy cítila, že život má pevne vo svojich rukách. Zadívala sa na prehriate chodníky. Úpenlivo čakali na západ slnka, presne ako Evine boľavé nohy uťahané v obchode. Páčilo sa jej, že páľava vyľudnila mesto. Tej vravy mala za celý deň dosť. Pre parfumériu leto nebývalo najlepším obdobím, ale tohtoročné horúčavy akoby boli výnimkou. Zákazníčky sa rozdelili na dve skupiny: tá väčšia dala ako vždy líčeniu a vôbec kozmetike voľno, ale našťastie mnohé ženy sa ešte stále dovolenky chytali ako svojej šance predviesť sa. Najmä dámy v (lepšom veku) nakupovali kompletný kozmetický arzenál. Samozrejme najviac išli na odbyt drahé vyhladzovacie gély na očné vrásky. Vidina dovolenkového dobrodružstva pri mori znamenala pre Evu slušnú tržbu, hoci ona sama opaľovanie a kúpanie nemusela. Neznášala nahé telá. Svoje ani cudzie.

Radšej než opekanie na slnku mala rada predvianočné prípravy. Dovolenku si vždy šetrila na Vianoce. Jedna zákazníčka síce tvrdila, že najlepšie je ísť na Vianoce do teplých krajín, ale Eva s tým nesúhlasila. Na Vianoce má byť vonku zima a teplo pri srdci. A Vianoce boli pre ňu aj v obchode najväčšia žatva. S otvorenou náručou vítala zákazníkov s blikajúcou kontrolkou na čele: darčeky, darčeky, darčeky. Teraz prichádzali s dilemou /first minute,/ pretože júnová dovolenka pri mori každého zaneprázdneného človeka akoby zaskočila. Ako skúška v prvom semestri v predtermíne. Predpovede však hlásili ďalej tridsaťstupňové páľavy. Na tieto výstrelky počasia musela byť Eva pripravená.

Kým prišla na zastávku trolejbusu, poriadne sa spotila. Pod prístreškom čakala skupina detí, rozhorúčení chlapci sa vracali z celodenného výletu. Schovala sa do tieňa a uvažovala, aký víkend ju čaká. Upratovať nemusí, rozhádzať nemal kto, Jožo je na stavbe mimo mesta až do nedele. Mala by mu dokúpiť pivo, v tomto teple každú fľašu vyváži zlatom. Podvečer by mala poliať záhradu.

Decká na zastávke sa rozšantili. Mladé vedúce ich neustále napomínali, ale chlapci sa asi nevedeli vmestiť do kože preto, že vychovávateľky vyzerali ako ich staršie sestry. Chichotali sa, skákali si po nohách, hádzali po sebe mokré uteráky. Jeden z ničoho nič pristál na chrbte chlapíka, čo fajčil za reklamným panelom. Eva nemala vo zvyku niekoho šacovať, ale zvedavosť ju premohla. Obzrela sa. /Božemôj! /Vyholená hlava, zápasnícka postava. Prečo sa pozerá priamo na ňu? Bohvie, čo sa mu odohráva v sivej kôre?!/ Ak nejakú vôbec má?!? /Pohľady sa im stretli. Napumpovaný chlapík si ležérne potiahol z cigarety a vyfúkol dym. Zopár sekúnd bolo úplné ticho. Eva bola šťastná, že má na očiach tmavé okuliare. Aj decká zatajili dych a čakali.

„Ktorý je váš?“ vycedil chlapík smerom k Eve.
„Prosím?!“ zostala zaskočená. (Hádam si nechce vyvŕšiť zlosť na deťoch!)
„Ten blondiak, čo?“ ukázal rukou, v ktorej držal uterák. Potiahol si poriadny šluk a znova si ju premeral.
„Prepáčte! Prepáčte! Viete, sú to iba chlapci!“ pokúšala sa svalovca upokojiť mladá vedúca.
Nepočúval ju. Rázne odhodil na zem ohorok, zadusil ho topánkou a potom sa prudko obrátil k chalanom.
„Chytaj! Postreh!“
Uterák odletel k šarvancovi, ktorý bojazlivo klopil zrak. Chytil ho, víťazoslávne vztýčil nad hlavou a vyškeril sa. Decká zaburácali smiechom. (To je teda macher!)

Chlapík sa lišiacky usmieval. Najskôr pozrel na mladú vedúcu a potom žmurkol na Evu. Také niečo sa jej nestalo už dávno. Hádam kedysi, ešte pred svadbou. (Panenka skákavá!) Veď on s ňou koketuje. Nenávidela sa, lebo na okamih, ani nevie prečo, pomyslela na sex. Fuj! S chlapom, ktorý doteraz na ňu chlípne zízal! Občas sa jej prihodilo, že muži sa na ňu lačne zadívali, zakotvili vo výstrihu alebo pohľadom obchytkávali jej prsia a zadok. Neznášala to. (Chlapi nemyslia na nič iba na ten poondiaty pud.) Nevedela si predstaviť, že by to robila s iným než so svojím mužom. Hanbila sa za svoje telo. Nikdy sa nevyzliekla ani pred inými ženami, preto nechodievala cvičiť, plávať ani na masáže. Ani v obchode si nikdy v kabínke neskúšala šaty. Slovo nahota v jej živote existovalo iba v teoretickej rovine, výnimku tvorili iba dve miesta: kúpeľňa a posteľ.

O autorke:
*Emma Tekelyová *(1953) po skončení Právnickej fakulty pôsobila v televízii ako moderátorka, redaktorka a scenáristka. Venuje sa najmä oblasti životného štýlu, módy a šoubiznisu. Je zakladateľkou experimentálneho združenia módnych tvorcov, Štúdia módy (1986), 1. školy modeliek (1990), garantom medzinárodnej súťaže v módnej tvorbe časopisu BURDA na Slovensku (1993). Pôsobí ako imidžová poradkyňa a módna publicistka. Na knižnom trhu sa presadila troma titulmi pre ženy /Byť ženou je úžasné/ (1998), /Byť/ /milovaná je úžasné/ (2000), /Žiť je úžasné/ (2003), za ktoré získala ocenenia Zlatá a Platinová kniha. V roku 2005 vyšiel prvý román Emmy Tekelyovej /Sláva na splátky, /ktorý odhaľuje zákulisie šoubiznisu, sveta módy a celebrít. Sláva na splátky je prvý slovenský román z prostredia viac alebo menej slávnych a bohatých ľudí.