Imunitný systém je po centrálnej nervovej sústave pre človeka druhý najdôležitejší: „Rozoznávame dva druhy imunity – vrodenú a získanú. Vrodená imunita nás chráni pred bežnými ochoreniami. Pôsobí ako ochrana pred vonkajším prostredím, s ktorým sa stretávame prostredníctvom prirodzených bariér organizmu,“ hovorí imunológ Ivan Hruškovič. K bariéram patria sliznice, pľúca, črevo a koža. „Na tieto plochy náš organizmus vysunul až osemdesiat percent svojej imunity. Prvú obrannú líniu tvoria biele krvinky. Keď sa napríklad zraníte, vypustia obranné látky podobné antibiotikám, ktoré sa snažia pohltiť votrelcov,“ vysvetľuje lekár. K nim sa pridajú bunky druhého radu, takzvané antigén prezentujúce, ktoré túto situáciu signalizujú získanej imunite, aby sa začala brániť, tvoriť protilátky. Získaná imunita sa v organizme buduje dlhodobo, kontaktmi s cudzími látkami.
Aby sme prežili
Imunitný systém úzko spolupracuje s centrálnym nervovým systémom. „Princíp ich spolužitia spočíva v tom, že imunitný systém má určitú autonómiu a centrálny nervový systém určitý vplyv,“ hovorí profesor. Napríklad aj pacienti s tuberkulózou alebo AIDS, ak sú pozitívne psychicky naladení, znášajú vážne choroby lepšie. Naopak – ak je človek pod vplyvom stresu, čo v súčasnosti nebýva zriedkavý jav, jeho imunitný systém na to dopláca. Od jeho fungovania pritom závisí náš život. „Asi jedno percento populácie trpí primárnou imunitnou nedostatočnosťou, teda nemá dobre vyvinutý imunitný systém, a trápia ho celý život ochorenia, proti ktorým nedokáže tvoriť protilátky,“ vysvetľuje profesor. Najviac porúch imunity je však získaných: „Vo svete je na prvom mieste AIDS, u nás sú to rôzne vírusové infekcie, herpesy a podobne.“
Stres a iné negatívne vplyvy
Druhou najčastejšou poruchou sú alergie, vážnym problémom je aj autoimunita: „Vtedy imunitný systém reaguje proti vlastným antigénom. Predstavuje okolo štyridsať rôznych chorôb, napríklad reumatické alebo sklerózu. Sú veľmi dravé, poškodzujúce a najmä chronické. Trpí nimi asi šesť percent populácie a počet pacientov stále stúpa.“ Podľa lekára existujú poruchy imunity podmienené čisto geneticky, ale na deväťdesiat percent týchto chorôb vplývajú aj vonkajšie okolnosti – okrem stresu napríklad fajčenie, prostredie okolo nás a životný štýl. „Osobne si myslím, že polovicu úspechu pri liečbe mnohých porúch imunity, napríklad alergií a astmy, má pacient vo svojich rukách. Ak dodržiava všetky zásady, upraví si životosprávu, športuje, jeho stav sa určite zlepší,“ mieni lekár.
Najväčšie víťazstvo je očkovanie
Za najväčšie víťazstvo pri riešení problémov imunitného systému profesor Hruškovič považuje očkovanie: „Keď sa Mária Terézia dozvedela, že Edward Jenner objavil vakcínu proti kiahňam, dala zaočkovať celú svoju rodinu. Sledovala vývoj vedy a uvedomovala si, aký je tento objav pre medicínu dôležitý. Dnes si však mnohí neuvedomujú, že ak neudržíme systém očkovania, môže sa stať, že opäť budeme musieť bojovať s chorobami, nad ktorými sa nám už podarilo zvíťaziť.“ V čom princíp očkovania spočíva? „Ide o navodenie bunkovej imunity. Prvé štádium trvá niekoľko dní, potom sa začínajú pomaly, v priebehu niekoľkých týždňov, tvoriť protilátky,“ hovorí lekár.
Zradná chrípka
V poslednom období sa dosť diskutuje o potrebe očkovania proti chrípke, keďže existuje veľké množstvo rôznych vírusov. „Vírus chrípky je veľmi zradný. Ak, obrazne povedané, len vymení rukavicu, jeho podstata sa úplne zmení. Očkovania proti tomuto ochoreniu však sú účinné v tom zmysle, že chrípku síce môžete dostať, ale priebeh bude ľahší, bez komplikácií,“ vysvetľuje Hruškovič. Nepovažuje však za vhodné očkovať proti nej automaticky po dovŕšení určitého veku: „Každý človek je iný. Niektorí z nás majú genetiku doslova dokonalú a vôbec nepoznajú choroby. Ich organizmus je mimoriadne odolný, celý život funguje normálne, preto je nezmysel zaočkovať proti chrípke aj ich,“ objasňuje imunológ. U takých jedincov je totiž veľmi malá pravdepodobnosť, že chrípku dostanú. „Očkovanie by im zbytočne zaťažilo imunitný systém a dôsledkom by mohli byť napríklad autoimunitné ochorenia,“ varuje lekár.
Rýchlo k špecialistovi
Pri problémoch s odolnosťou treba vyhľadať priamo imunológa alebo najskôr stačí absolvovať vyšetrenie u praktického lekára? „Pri akomkoľvek probléme tohto druhu by človek mal zájsť rovno k špecialistovi. Inak sa môže stať, že k nemu príde neskoro a v organizme vzniknú nenapraviteľné zmeny. Liečba imunitného systému je boj s časom, ktorý ľahko môžeme prehrať. Ak sa to stáva často, hrozí výrazné zhoršenie zdravotného stavu celej populácie,“ uzatvára profesor.
Deťom najmä sirupy
Pre deti sú dobré najmä rôzne sirupy alebo multivitamíny: „Najlepšie je poradiť sa najskôr s pediatrom, ale ak bude rodič podávať dieťaťu napríklad sirup s vitamínom C v kombinácii so zinkom alebo aj ďalšími vitamínmi, určite nič nemôže pokaziť,“ objasňuje doktorka Bérešová. V lete je ako zdroj vitamínov najlepšie ovocie alebo zelenina, ale na jeseň, keď deti začnú chodiť do škôlky alebo do školy a v kolektíve sa automaticky zvyšuje šanca na získanie chorôb, treba im jednoznačne zabezpečiť pravidelný prísun látok na podporu imunity aj v inej forme. Pre malé deti sú vhodné najmä sirupy, ktorých konzumácia je pre ne prirodzenejšia než prijímanie bežných tabliet. „Ani šumivé tablety pre ne nie sú veľmi dobrým riešením, lebo by im mohli dráždiť žalúdok. Väčšinu sirupov a vitamínových tabliet, ktoré sa pre ne odporúčajú, im môžeme podávať od troch rokov veku. Pri mladších deťoch sa vždy treba poradiť s lekárom,“ dodáva odborníčka.
Prevencia aj osvieženie
Okrem imunostimulancií, teda liekov, ktoré pacientovi musí predpísať špecializovaný lekár, existujú aj mnohé voľne dostupné prípravky na podporu imunity, vďaka ktorým náš organizmus môže rôznym ochoreniam predchádzať, alebo s nimi úspešne bojovať. Podľa doktorky Michaely Bérešovej je však rozdiel medzi účinkami vitamínových preparátov napríklad vo forme šumivých tabliet alebo bežných tabliet a sirupov. „Pri šumivých tabletách účinok síce nastupuje rýchlejšie, ale zároveň sa rýchlo z organizmu odbúrava. Pôsobia však osviežujúco a sú dobrým doplnkom pitného režimu aj pre ľudí, ktorí chrípku prekonávajú a je pre nich nevyhnutné prijímať množstvo tekutín.“
Z prípravkov na podporu imunity odborníčka odporúča najmä:
vitamín C, ktorý napríklad v kombinácii so zinkom predstavuje veľmi účinnú prevenciu pred chrípkovými ochoreniami a prechladnutím
multivitamínové preparáty v rôznych formách
rôzne vitamíny v kombinácii s minerálmi
homeopatické prípravky, ktoré sú dostupné napríklad vo forme kvapiek, práškov, sirupov alebo tabliet a ľudia po nich siahajú najmä pri akútnych chrípkových stavoch, zápaloch dýchacích ciest, ale pomáhajú aj pri prekonávaní stresových situácií
produkty s obsahom výťažku z rastliny echinacea, ktorá dokáže pôsobiť proti zápalom, pomáha nášmu organizmu predchádzať vírusovým ochoreniam, pôsobí upokojujúco na nervový systém, pričom účinná je najmä v kombinácii so zinkom alebo vitamínom C, aj vo forme sirupu, kvapiek alebo čaju. Pozor by si však mali dávať napríklad ľudia s krvnou skupinou nula, ktorí zvyknú doplnky s echinaceou zle znášať
prípravky s obsahom aminokyselín, ktoré v organizme človeka reagujú tak, že stimulujú jeho vlastné sily, dokážu pozitívne pôsobiť pri bolestiach hrdla alebo preventívne pred chrípkou
doplnky, ktoré obsahujú betaglukány – prírodné účinné látky získané z hlivy ustricovej, ktoré stimulujú obrannyschopnosť nášho tela a majú široké spektrum využitia najmä pri prevencii pred prechladnutím a chrípkovými ochoreniami, najmä pri čas-tých infekciách. Sú vhodné aj pre výkonnostných a rekreačných športovcov, ťažko chorých pacientov, alebo pre deti, ktoré majú dlhodobé problémy s dýchacími cestami
Autor: Zuzana Zajacová, SMEženy, 40/2007
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
