Napísal život: Slepá láska

Naša lavička stojí dodnes na tom istom mieste ako vtedy, keď sa pri nás zastavil ON. Dotiaľ ma nezaujal ani jeden z partie cyklistov 16-17 -ročných chlapcov z dediny. Každý z nich mal v sebe niečo , čo zaujalo, ale On bol celkom iný.Preto som jemu dovolila, aby sa smel so mnou bicyklovať. Bol to od prvej chvíle môj vyvolený. Imponoval mi nielen jeho vzhľad, ale hlavne jeho reč. Vyjadroval sa celkom inak ako ostatní.

Hovoril spisovne, takmer tak ako ja. Moja mama a súrodenci sme používali to najkrajšie - stredoslovenské nárečie, lebo sme vyrastali na strednom Slovensku, moja mama bola učiteľka. Našla som preto v ňom aj takto spriaznenú dušu.A hovoril rozumne.Tak ako som očakávala. A žiadne neslušnosti.Chlapec na úrovni,ako sa hovorí.Skratka bol mojím idolom od prvých dní.. Prvýkrát ma pozval k nim do rodiny, keď ON aj so svojimi 2 bratmi oslavovali jeho 18. Viac sme sa spoznávali, prežili stužkovú jeho potom moju, chodili sme na výlety, a keď počas vysokoškolských štúdií nestrácal čas ako mnohí iní , veľmi som si cenila jeho usilovnosť a húževnatosť, lebo nebál sa roboty a nenechal sa nikým posúvať. Sám vymýšľal, ako zarobiť.

Bol to mladý muž na pohľadanie. Rozumela som si aj s jeho mamou a bratmi. Konečne skončil školu a začal pracovať. Aj ja som už robila najprv v hlavnom meste a neskôr mi našiel prácu tu u nás, aby som nemusela cestovať a aby sme mali viac času aj pre seba. Naša situácia sa stále vylepšovala ,naše vzťahy boli rozprávkové. Ľúbili sme sa, mala som najúžasnejšieho partnera. Keď začal podnikať, bola som mu oporou a podporovala som jeho snahy o neustále vylepšovanie situácie vo firme. Aj on uznával moje prednosti v práci i vo vzťahu. Konečne sme si mohli dovoliť byt a vtedy ma občas napadla myšlienka, že by sme sa mohli už aj vziať, veď všetko je ideálne, moje spolužiačky takmer všetky vydaté, už majú deti a ja ... Konečne bol byt , dohodli sme sa, že začneme spolu žiť.

O svadbe nehovoril. Jemu sa zdalo, že svadba je zbytočný výmysel, vraj keď sa máme radi, papier nie je dôležitý. A ja čo som urobila? Nič. Načo, veď On má vlastne pravdu. Darmo ma mama vyhubovala a zlizla nejednu bitku, odišla som k nemu. Verila som mu, keď hovoril, že na také veci ako je svadba, je dosť času, keď sa nemusíme brať, nechajme to tak. Jeho mama, ktorú mám veľmi rada a ona mňa ľúbi ako svoju dcéru, neustále tlačila na nás, aby sme sa vzali, to isté bolo u nás, vraj na čo ešte čakáme, už by sme mohli mať aj deti, mala pravdu a naši tiež. Ale vždy sme sa akosi uspokojili tým jeho argumentom o papieri. On bol mojím slnkom a ja jeho oporou, vždy bol ku mne dobrý a milý, dal mi, čo mi na očiach videl .Veľa sme cestovali. Prešli sme celú Európu, Ameriku, Rusko, a plánovali sme ďalšie cesty. Ale súčasne zo mňa tvaroval akúsi inú ženu.

To si uvedomujem až teraz. Prestala som sa obliekať tak, ako som sa to naučila pri mame. Vždy sme boli so sestrou stredobodom pozornosti, moderné ale vždy solídne oblečené dievčatá. Ale On menil aj môj vkus. Začala som sa obliekať dosť stroho, fádne, podľa jeho rád. Všetko som podriaďovala jeho názorom, už som nemala svoje, ale jeho názory. Nebola som to ja, ale jeho druhé ja. To viem až teraz. A ani som to nespozorovala, až keď mi to vytkla jeho mama. Niečo sa jej na tom akosi nepáčilo, že vo všetkom mal on hlavné slovo a ja som len potichu súhlasila. Ja som ich stále presvedčovala, že ja mám tie isté názory, načo mu budem oponovať, keď mi vyhovuje presne to isté čo jemu. Zaslepená láskou a obdivom k tomuto mužovi som strácala svoje ego. Možno aj on zrazu na to prišiel, ako so mnou manipuloval. Uvedomil si to? Možno. Začal len tak mimochodom hovoriť, že stagnujem, nerastiem,..len tak bez výčitiek .No asi tak sa začalo. Asi áno, lebo zrazu sa stalo čosi, čo som nečakala. Priznal sa , že mi ublížil, asi že bol neverný, On to presne tak nepovedal, iba ma vzal do náručia a celkom sa zrútil, že mi ublížil, plakal a odprosoval ma, nevedela som presne ,o čo ide, ale to bola naša rozlúčka. On sa priznal asi k nevere a ja som si naivne myslela, že to prejde, ani som si nič také ako rozchod nepripustila. Správal sa tak inak v poslednom čase, ale toto ma nenapadlo ani v zlom sne. Prečo by ma chcel opustiť, veď je stále dobrý a milý i keď nie už taký, aký býval a ja som mu nedala žiaden podnet k tomu, aby mi mohol takto ublížiť.

Napätá situácia pretrvávala, nijako sme ju neriešili. On si asi myslel, že ja si to domyslím a odídem a ja som čakala, že to prejde. Ale nič neprechádzalo. Začal chodiť do spoločnosti sám. Dopriala som mu tento luxus, nikdy som ho neobmedzovala, nedúfajúc veľa ,ale ani ešte nezúfajúc. Náš život plynul ďalej, nehovorili sme viac o TOM, boli sme k sebe milí ,ale cítila som, že to už nie je to, čo bývalo. Počula som od iných, že také veci sa stávajú, že to pominie, netreba sa báť, netreba mu to vyčítať, samo sa to utrasie. Ale začala som mať obavy a tie sa po čase naplnili. Áno, je to tak. Našiel si inú. Zaľúbil sa. Stratím ho. Už som sa netešila ráno do práce ani po práci domov. Prestalo mi biť srdce. Prestala som dýchať. Prestala som žiť. Nepotrebujem spať ani jesť, nepotrebujem nič na svete. Stratili sme sa. Som sama . Ako to poviem mame? Mala pravdu, ale ako to mohla vedieť? ON mi už nepatrí. Nepotrebuje ma. Nikdy mi viac nezavolá a nepoteší. NIKDY!!! Je to strašné slovo. NIKDY som tomuto slovu nepripisovala takú nepríjemnú vlastnosť.

Stalo sa mojou morou. Keď ho vyslovím, zmocní sa ma des. Dôvera, absolútna dôvera v jeho silu a lásku ma celkom sklamala. Už NIKDY neuverím žiadnemu mužovi. O žiadnom inom nechcem ani počuť. Zaujal ma ten JEDEN v živote a život ma oň pripravil. Je to ťažké, neznesiteľné, zlé, boľavé....Keď som už celkom na konci so svojimi
silami, pomyslím si, že raz sa vráti a ja mu odpustím. Rozum sa vzpiera, ale srdce vraví inšie. Moje srdce sa nechce zmeniť, je stále to isté, ako bolo kedysi. Darmo ho presviedčam ,že veriť nemôže, ono si len svoje hudie. Možno ho z toho vyliečim, musím ho liečiť ,možno sa mi to podarí. A keď nie, kúpim si srdce kamenné

Autor: Emy