Pripravme sa na zimu

V našich klimatických podmienkach treba vykurovať obytné priestory aspoň štyri až päť mesiacov v roku. Akosi sme si zvykli pobehovať v zime po byte v tričkách s krátkym rukávom, bez ponožiek, jednoducho, naše domovy vykúrime tak, aby sme ani náhodou nepocítili chlad. Pritom si vôbec neuvedomujeme, že práve teplotný rozdiel, s ktorým sa náš organizmus musí vyrovnať (ak vybehneme z bytu vyhriateho na 24 stupňov do mínusových hodnôt), je pre naše zdravie najnebezpečnejší. Svoje telo zaťažíme do takej miery, že je náchylnejšie na všetky druhy prechladnutia. Nehovoriac o veľkej spotrebe energií, ktorá sa zákonite prejaví v našej peňaženke. Pritom stačí tak málo. Mierne otužovanie.

Teplota a tepelná pohoda
Tepelná pohoda je stav, keď sa v miestnosti cítime dobre, nie je nám ani príliš teplo, ani zima. Znamená to, že teplota spolu s vlhkosťou a intenzitou výmeny vzduchu sú v rovnováhe. Na tepelnú pohodu vplýva aj povrchová teplota stien z vnútornej strany. Čím je vyššia, tým nižšia teplota vzduchu je potrebná v miestnosti. Napríklad: teplota vnútorných stien je 18 stupňov Celzia. Na vytvorenie tepelnej pohody stačí, aby bolo v miestnosti 21 stupňov Celzia. Ak však majú steny iba 15 stupňov Celzia, tepelnú pohodu v miestnosti nedosiahneme ani v prípade, ak je v miestnosti 24 stupňov Celzia. Prvá alternatíva je nielen zdravšia, navyše o 25 percent úspornejšia.

Ako správne šetriť?
Vo všeobecnosti sa na vykurovanie rodinného domu či bytu spotrebuje veľké množstvo energie (pri trojizbovom nezateplenom byte možno hovoriť o 20 - 35 gigajoulov tepla na vykurovanie za rok v závislosti od správania užívateľa). Ak sme už raz teplo do miestnosti dostali, mali by sme ho využiť čo najlepšie. Preto je veľmi dôležité zabrániť zbytočným tepelným stratám. „Asi tretinu nákladov na vykurovanie pritom vieme usporiť, keď sa naučíme správne používať byty, v ktorých bývame. Základom je aktívny prístup ku kúreniu a vetraniu podľa prevádzky v jednotlivých miestnostiach.

Termostatické ventily na radiátoroch sú v tomto prípade veľmi dobrým pomocníkom. Umožňujú meniť teplotu v jednotlivých miestnostiach podľa potreby,“ vysvetľuje expert Energetického centra Bratislava Juraj Nagy. V kuchyni pri príprave nedeľného obeda takmer netreba kúriť. Ideálna teplota na spánok je nižšia než 18 stupňov. Po odchode do práce naozaj nepotrebujeme udržiavať v byte teplotu 20 stupňov. To isté platí aj pre miestnosti, v ktorých sa nebudeme niekoľko hodín zdržiavať. Ak sa pritom naučíme správne vetrať – na niekoľko minút dokorán otvoriť okno namiesto chybného vetrania pootvorenou ventilačkou, máme minimálne 15 percent nákladov na kúrenie usporených.

Ďalšie percentá získame, ak dokážeme aplikovať niektoré z nasledujúcich rád:
Utesnením okenných škár sa dá s relatívne malými nákladmi ušetriť šesť až desať percent vykurovacích nákladov. Škáry sa dajú utesniť izolačnými penami, páskou alebo tesniacim profilom, ktoré bežne dostať v obchodoch. Oveľa väčší zmysel však má výmena starých a nevyhovujúcich okien za moderné, ktoré majú neporovnateľne lepšie tepelnotechnické vlastnosti.
Izolujte výklenky radiátorov. Vložte do úzkej medzery medzi radiátor a stenu reflexnú hliníkovú fóliu, ktorá odráža teplo späť do miestnosti. Ak je radiátor uložený vo výklenku, hrúbka vonkajšej steny sa tu významne zmenšuje oproti ostatným stenám a teplo tadiaľ uniká veľmi rýchlo von.
Netesné vchodové dvere sú často príčinou vysokých tepelných strát. Ak si nemôžete dovoliť vymeniť ich za tesné, použite hrubší záves alebo škáry jednoducho utesnite podobne ako v prípade okien.
„Odstrihnite“ záclony. Záclona, ktorá siaha po zem, vyzerá síce veľmi efektne, ale ak zakrýva radiátor, bráni šíreniu tepla do miestnosti. Mala by siahať len po parapetnú dosku. Takisto neskrývajte radiátor za rôzne kusy nábytku alebo paravány aspoň v zime, pretože rovnako bránia šíreniu tepla.
Používajte závesy a rolety a hneď ako sa zotmie, zatiahnite ich. Ak nezakrývajú radiátor, znížia sa straty teplom dosť významne.
Kto má to šťastie, že okná jeho bytu smerujú na juh, môže v zime využívať slnko, aby mu vyhrievalo byt. Len mu v tom nesmie brániť zaťahovaním roliet.

Odkiaľ nám uniká najviac tepla?

1. Vetranie 35 %
2. Steny 25 %
3. Komín 14 %
4. Strecha 12 %
5. Okná 7 %
6. Pivnica 7 %

Odporúčané teploty pre miestnosti
Aké by sme mali mať teploty v jednotlivých izbách, aby náš organizmus bezchybne fungoval aj v treskúcich zimách? V obývacej izbe je zo zdravotného hľadiska najvhodnejšia teplota 20 až 22 °C, v detskej izbe 20 až 21 °C, v spálni 17 až 18 °C, v kúpeľni 23 až 24 °C a v chodbe a predsieni 16 až 18 °C. Tieto teploty treba dodržiavať, len keď sú v miestnostiach ľudia.

Autor: Lea Sobotová, SMEženy 39/2007