Problém nočného pomočovania pozná vari každý rodič. A priznajme si, pre mnohých je to doslova nočná mora. Ten istý scenár opakujúci sa každú noc, a možno i niekoľkokrát počas nej. Do piatich rokov ide viac-menej o bežnú záležitosť. „O primárnej nočnej enuréze (PNE) hovoríme vtedy, ak sa staršie ako päťročné dieťa pomočuje od narodenia, čiže nemalo suché obdobie, keď pomočovanie nebolo prítomné aspoň šesť mesiacov a ak zároveň nie je tento stav spojený so žiadnou primárnou psychickou poruchou, anatomickou alebo funk-čnou anomáliou obličiek a vývodných močových ciest, či s ochorením iného orgánového systému,“ objasňuje nefrologička Zuzana Detrichová. Ako ďalej dodáva, schopnosť dieťaťa kontrolovať močenie sa vyvíja postupne, u niekoho skôr, u iného neskôr. Dieťa dokáže kontrolovať tvorbu a odchádzanie moču najprv cez deň, už okolo veku troch rokov, a neskôr aj v noci.
Čo hovoria čísla
Nočné pomočovanie je po alergii druhým najčastejším problémom detí, ktorým trpia chlapci aj dievčatá. Frekventovanejší výskyt je však zaznamenaný u silnejšieho pohlavia. „Týmto problémom trpí 10 až 15 percent detí starších ako päť rokov a takmer dve percentá adolescentov vo veku od 12 do 18 rokov. Štatistiky tiež hovoria, že v 30-člennej triede sedemročných detí sú približne tri, ktoré sa pomočujú,“ spresňuje nefrologička. S pribúdajúcim vekom dieťaťa môže síce tento problém ustúpiť, ale asi u jedného percenta dospelých pretrváva i naďalej. Pravdepodobnosť výskytu u dieťaťa je vyššia, ak sa nočné pomočovanie prejavilo aspoň u jedného z rodičov.
Mýty a realita
Vo verejnosti pretrvávajú nepravdivé predstavy, že nočné pomočovanie je psychickým ochorením, výsledkom oneskoreného vývoja dieťaťa či dôsledkom hlbokého spánku. „Tieto omyly často vedú k utajovaniu problému, neriešeniu, trestaniu dieťaťa alebo k rôznym neúčinným postupom na odstránenie pomočovania,“ vystríha Detrichová a dodáva, „rodičia by sa mali v prvom rade prestať hanbiť za tento nočný problém a začať ho riešiť. V prvom rade by to mali povedať svojmu obvodnému detskému lekárovi, ktorý dieťa pošle do nefrologickej alebo enuretickej ambulancie. Tu po odobratí anamnézy, dôkladnom vyšetrení dieťaťa a po zrealizovaní potrebných laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení stanovia, o aký typ nočného pomočovania ide.“ Na základe diagnózy sú niekedy potrebné ešte ďalšie špecializované vyšetrenia, ktoré umožnia nastaviť optimálnu liečbu. Rozhodne nie je vhodné čakať, kým dieťa z pomočovania „vyrastie“ alebo na ňom skúšať rôzne „zaručené postupy“.
Nefrologička si spomína aj na príklad z praxe, keď záchranka priviezla na oddelenie trinásťročného obézneho chlapca v bezvedomí so zlyhávajúcimi vitálnymi funkciami. „Pri jeho príjme uviedli rodičia úmyselné požitie veľkého množstva rôznych druhov liekov. Po prebratí pacienta a stabilizovaní životne dôležitých funkcií absolvoval psychiatrické vyšetrenie so zarážajúcim odhalením. Dôvodom jeho úmyslu spáchať samovraždu bolo nočné pomočovanie - od narodenia sa údajne pomočoval takmer každú noc, rodičia s ním u lekára neboli, doteraz sa neliečil, so svojím problémom sa trápil sám. Rodičia sa kvôli nemu hádali, mladší súrodenci sa mu vysmievali, bili ho, nechceli s ním spať v jednej izbe. Nemal kamarátov, nikam nechodil, zle sa učil... Smrť videl ako jediné východisko z tejto situácie. V nemocnici následne absolvoval kompletné nefrologické vyšetrenie so stanovením diagnózy PNE a určením liečby. Po 18 mesiacoch sa úplne zbavil problému pomočovania. A neboli ani potrebné ďalšie návštevy psychológa. Pacient dokonca schudol, aj vďaka cvičeniu nadobudol sebavedomie a dnes je z neho celkom úspešný stredoškolák.“
Odhalenie príčiny
Primárna nočná enuréza sa považuje za multifaktorálne ochorenie. Jednou z príčin je porucha diurálneho rytmu tvorby moču. „Znamená to, že zatiaľ čo zdravé deti tvoria dva- až trikrát viac moču cez deň a maximum je medzi 10.00 - 14.00 hodinou, u detí s primárnou nočnou enurézou je pomer opačný: maximum tvorby moču je medzi 18.00 - 22.00 hodinou a moču je dva- až trikrát viac v noci,“ vysvetľuje Detrichová. Ďalšími príčinami sú znížené vylučovanie hormónu tvoreného v mozgu, takzvaného vazopresínu, ktorý znižuje tvorbu moču v noci, či znížená nočná citlivosť obličkových tubulov na účinky tohto hormónu, keď obličky tvoria väčší objem málo koncentrovaného moču. Svoju úlohu pri ochorení zohráva aj kapacita močového mechúra. „Zistilo sa, že mladšie deti s PNE majú nižšiu maximálnu kapacitu mechúra ako v kontrolnej skupine zdravých detí. Vekom sa postupne u týchto detí kapacita močového mechúra zvýši, bez potreby medikamentózneho či iného zásahu.“ Pri vymenovaní príčin primárnej nočnej enurézy nemožno zabudnúť ani na genetické či psychoemočné faktory, ako i stupeň zrelosti centrálneho nervového systému.
Liečby sa netreba báť
Prvým krokom liečby dieťaťa by podľa nefrologičky malo byť zavedenie enuretického režimu, ktorý pozostáva predovšetkým z pitného a spánkového režimu, z režimu močenia a úpravy pravidelnosti stolice. „Ak sa vysvetlí, že PNE je zvládnuteľný stav, ktorý je následkom spomaleného vývoja niektorých telesných funkcií, ak sa zabezpečí spolupráca s rodinou a motivácia dieťaťa a jeho účasť na riešení problému, spolu s dodržiavaním tohto režimu sa dosiahne až v 15 – 20 percentách prípadov v priebehu nasledujúcich ôsmich týždňov odstránenie enurézy bez potreby medikamentóznej liečby,“ uvádza Detrichová. Malí pacienti by rozhodne nemali podceňovať cvičenie na posilňovanie svalstva panvového dna. Pri liečbe sa vhodným pomocníkom stáva aj enuretický alarm - malý elektronický prístroj, ktorý zvukovým signálom reaguje na mimovoľný únik moču. Nemalý podiel na úspešnom odstránení tohto zdravotného problému však nesie medikamentózna liečba. Jej úlohou je napodobniť prirodzenú schopnosť organizmu regulovať množstvo moču vytvoreného v noci na normálny objem.
Rady pri liečbe primárnej nočnej enurézy
Pitný režim
Väčšinu tekutín vypiť ráno a dopoludnia. Popoludní a večer obmedziť príjem tekutín. Hodinu pred spánkom už nepiť, v prípade veľkého smädu len 3 – 4 hlty čistej vody.
V popoludňajších a večerných hodinách sa neodporúča piť nápoje s obsahom teínu a kofeínu (kola, čierny čaj), korenisté, slané jedlá, polievky, ovocie s vysokým obsahom vody (napr. melón).
Režim spánku
Na noc sa odporúča použiť gumovú podložku pod posteľnú plachtu. Nie je vhodné používať plienky! Minimalizovať večerné aktivity, ktoré by mohli pôsobiť na dieťa stresujúco (filmy v televízii, rodinná hádka). Dve hodiny po zaspaní dieťaťa ho „preniesť“ na toaletu a dohliadnuť, aby sa vymočilo. Netreba ho úplne prebudiť.
Režim močenia
Pravidelne močiť počas celého dňa - každé 2 až 3 hodiny. Tesne pred spánkom sa úplne vymočiť. Akékoľvek problémy spojené
s močením (odkvapkávanie, nutkanie a pod.) si zaznamenať a prekonzultovať s lekárom.
Autor: Andrea Kučerová, SMEženy 39/2007