Absolútny fenomén

Tak veľmi ju využívame a tak málo o nej vieme. Pamäť.

1.jpgTakmer všetky činnosti, ktoré vykonávame, sú spojené s pamäťou. Kde sa však vlastne pamäť v mozgu nachádza, prípadne kde sa tvorí pamäťová stopa, prečo niečo občas zabudneme? Pamäťová stopa, takzvaný engram je komplikovaný neurobiologický fenomén. Spolu s chápaním a používaním slova ako základného symbolu vyššej nervovej činnosti (práve tou sa človek odlišuje od zvieraťa) definuje výsostnú a jedinečnú úlohu ľudskej mozgovej kôry. Za sídlo utvárania, uloženia, prepínania informácií a možno i asociácií sa pokladá štruktúra mozgu - hipokampus. „Je v tesnom spojení s takzvanými amygdalami zodpovedajúcimi za citovú čiže emočnú sféru človeka, dôležitú napríklad pri zapamätávaní a vybavovaní si pamäťovej stopy podľa jej pozitívneho či negatívneho náboja a dôležitosti. Obe párové štruktúry sídlia v hĺbke spánkových lalokov mozgu," vysvetľuje neurológ Peter Kukumberg

Ako ju delíme

Ak si myslíme, že zapamätať si čokoľvek je jednoduché, sme na omyle. Pamäť je komplexný a mimoriadne zložitý proces. Psychologickými testmi vieme diferencovať aj jemnejšie odtienky pamäti a jej poruchy. Vo všeobecnosti poznáme niekoľko druhov pamäťových stôp. „Existuje krátkodobá a dlhodobá pamäť, to znamená, že máme schopnosť podržať čerstvé údaje niekoľko minút alebo si osvojiť, napríklad učivo, dlhodobo. Rozlišuje sa i takzvaná staropamäť čiže schopnosť vybavovania spomienok a naučených informácií z detstva. Práve vďaka nej si spomenieme napríklad na básničky z detstva. Staropamäť je relatívne dobre odolná. Poznáme však aj novopamäť, ktorá sa týka ďalšieho alebo celkom nového navrstvovania engramov, prípadne čerstvých vnemov. Tá zlyháva najskôr," vymenúva jednotlivé druhy pamäti Kukumberg, ktorý pova-žuje vekom spôsobené zabúdanie za úplne prirodzené. Spočiatku môže ísť o zníženú koncentráciu, neskôr o pokles pamäťových schopností ako takých. Najčastejšie sú spôsobené nástupom artériosklerotického procesu mozgových tepien, ktorý sa môže individuálne začať už v štyridsiatom piatom roku života. Nie je to však pravidlo.

2.jpgNeverte reklame

„Ani v pokročilejšom veku, okrem zábudlivosti napríklad mien alebo čísel, nemusí utrpieť schopnosť pamäť používať, vytvárať asociácie - myšlienkové kombinácie a tým i nové, originálne úsudky," pripomína neurológ a dodáva, že rôzne rafinované odporúčané recepty na zdokonalenie pamäti sú skôr fikciou, a to vrátane zaručene „úspešných" medikamentov. „Niet jednoznačného preparátu na evidentné zlepšenie pamäti. Myslím tým napríklad aj prípravy na skúšky. Sústavný systematický tréning, tvorivá denná aktivita pracovná, ale i súkromná duševná aktivita vyvážená primeranou relaxáciou tela umožňuje skutočne držať pamäť pod kontrolou a nedovoliť mozgu, aby zlenivel, ochabol," dáva recept na nezabúdanie. V tomto procese je zahrnuté aj uvažovanie, pretože všestranná masáž je dôležitá. Popri individuálnom profesionálnom pamäťovom zábere v priebehu dňa je balzamom denné čítanie prózy, poézie, odbornej literatúry, ktoré nám zdokonaľuje aj citovú sféru. „Dôležitá je aj dostatočná pozornosť - schopnosť sústredenia zvyšujúca pamäťové kvality, ako aj aktívny duševný oddych, hoci pri riešení sudoku. Nebezpečný je prevažne pasívny oddych. Napríklad bezcieľne prepínanie televíznych programov," upozorňuje Kukumberg.

Nie je dedičná

Špeciálnu kategóriu tvoria ľudia, ktorí zápasia s niektorou chorobou pamäti. Porušená môže byť vo všetkých zložkách, ale v rôznom stupni a rozmanitom tempe. Po úrazoch, častý je otras mozgu, prichádza buď k retrográdnej amnézii čiže strate pamäti na úraz a udalosti pred ním, alebo anterográdnej amnézii, teda strate pamäti bezprostredne po úraze. Z ochorení je známa aj demencia, sprevádzajúca Alzheimerovu chorobu (býva i dedičná), kde prichádza ku globálnemu postupnému úbytku intelektu, ktorý bol predtým neporušený. „Pri demencii sú príznaky nápadnejšie. Dochádza k strate pamäti na tesne prechádzajúce udalosti, konanie, na uloženie známych predmetov, zabúdanie značného rozsahu až po poruchy orientácie spojené s problémami identifikácie priestoru, ale i osôb a času. Spočiatku sám pacient, neskôr aj okolie zaregistrujú varovné zmeny," usudzuje profesor. Pamäť človeka je však biologická, nie dedičná danosť - veličina, ktorá sa vyvíja a mení zveľaďovaním nadobudnutých vedomostí a skúseností. Výnimočné prípady mimoriadnej pamäti (napríklad matematickej) sú často sprevádzané zníženým výkonom alebo defektmi v inej oblasti poznávacích funkcií alebo správania a tiež nie sú dedičné.

3.jpgDokonalejší než počítač

Rôzne štúdie dokazujú, že mozog nevyužívame na sto percent. Objavujú sa údaje, ktoré hovoria o využívaní iba niekoľkých percent. „Všeobecne sa usudzuje, že náš mozog nevyužívame úplne. U pravákov sa poukazuje na rezervy pravej mozgovej hemisféry, ktorá je zodpovedná aj za zvládnutie jazykov. Jednotlivci - polygloti, však ukazujú, že schopnosť pamäti (zvládnuť viaceré jazyky) a zručnosti jej využitia vykazujú úžasnú kapacitu, ktorú nemožno presne vymedziť. Zatiaľ je mozog stále dokonalejší ako najproduktívnejšie počítače. Mimochodom, aj tie sú jeho výplodom," pripomína Kukumberg, ktorý si myslí, že je dôležité prísun informácií triediť, hoci akékoľvek množstvo údajov neublíži. „Nepotrebné informácie sa vytrácajú aj samy, ale je mimoriadne užitočné naučiť sa triediť informácie podľa ich hierarchie. Napríklad v učive na podstatné a menej podstatné. Takto sa vedome upevňuje a skvalitňuje proces zapamätávania. Náhly vpád množstva informácií mozog síce nepoškodí, ale vedie k strate záujmu," dodáva neurológ.

Má dieťa lepšiu pamäť?

Dieťa je prirodzene zvedavé a ustavičným vypytovaním dychtivo získava nové informácie (kiež by nám zostala detská zvedavosť), preto sa iba zdá, že má lepšiu pamäť. Isté je, že proces osvojovania cudzích jazykov prebieha v útlom detskom veku hravo, „nevedome" a bezbolestne. Rozdiely pamäti nie sú ani v pohlaví, skôr ide o jemnú diferenciáciu v triedení engramov podľa ich dôležitosti a pútavosti. Rozhodne neexistuje ženská či mužská pamäť, jestvujú rozdiely v narábaní s engramami - u muža môže prevládať pragmatickejší prístup spracovania informácií, u ženy obozretnejší a viac emocionálne podfarbený.

Čo nás odlišuje od zvierat

Pamäťovými engramami disponuje aj zvieracia ríša. Sú viazané prevažne na odraz zmyslových zážitkov zvieraťa vo vzťahu k okoliu na báze vrodených inštinktov. Napríklad slon je známy svojou pamäťou, aj po rokoch spozná človeka, ktorý mu ublížil. Zvieratám však chýba napojenie pamäťových stôp na procesy vedomého vnímania a rozumového konania. Nedisponujú totiž spomínanou vyššou nervovou činnosťou. Ľudská pamäť je napojená nielen na intelekt, ale aj na charakter človeka. Len človek vie používať svoje pamäťové engramy v konaní dobra či zla. Človek si zapamätá krivdu alebo zabudne, keď chce odpustiť.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 387
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 938
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 114
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 834
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 314
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 035
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 948
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 585
  9. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 516
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 458

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

ŠPORT

Dvaja hráči dali hetrik. Diváci v Bratislave videli 22 gólov

Oba tímy delia dve miesta v tabuľke.

Neprehliadnite tiež

Líčenie na rande: Ako na dokonalý mejkap v troch krokoch

Niekedy je nadmerná snaha skôr na škodu, poradíme vám, ako sa nalíčiť v správnej miere.

Kokteil pre imunitu: Sedem spôsobov ako ju podporiť

Aké vitamíny a doplnky by ste mali vyskúšať, poradí farmaceutka.

Vybrali sme desať receptov na vegánske zákusky

Aj vy máte problém zohnať maslo a vajcia? Inšpirujte sa našimi tipmi na koláče a zákusky, v ktorých ich nebudete potrebovať.

Sedem kozmetických nutností pre pleť v zime

Ktoré kozmetické produkty u vás nemôžu chýbať, keď teploty klesnú?