Rastiem ako z vody...

„Keď rastiem, bolia ma kosti.“
Niektorí mladí v období puberty skutočne nepreháňajú a majú dôvod sa sťažovať. Napríklad v noci, keď sa zvyšuje hladina rastového hormónu, sa môžu budiť na to, že majú bolesti dolných končatín v oblasti nad a pod kolenami. „Sú to takzvané rastové bolesti, ktoré sa objavujú vtedy, keď kosti prudko rastú. Môže to byť nepríjemné, ale určite nie nebezpečné. Je však nevyhnutné, aby dieťa presne určilo, odkiaľ bolesť prichádza. Dôležité je, aby to bolo pod kĺbmi na takzvaných dlhých kostiach. Keď dieťa totiž bolí priamo kĺb, môže to byť reumatizmus, ktorý sa začína práve v puberte,“ objasňuje endokrinologička.

„Ak sú obaja moji rodičia vysokí, narastiem do takej výšky aj ja.“
Šanca a pravdepodobnosť je tu skutočne veľká, pretože najdôležitejším faktorom, ktorý určuje počet našich centimetrov, je práve výška rodičov, teda istý genetický predpoklad. Menej môže dieťa vysokých rodičov narásť v prípade, že uňho prichádza skôr k puberte, pretože vyzrievanie kostí ovplyvňujú sexuálne hormóny. „Dieťa prestane rásť preto, že sa mu práve tieto hormóny vyplavia, urýchlia vyzrievanie kostí a tým sa uzatvoria rastové štrbiny,“ vysvetľuje Ľudmila Košťálová, detská lekárka a endokrinologička z II. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Rast sa u dievčaťa zastaví približne dva roky po začatí menštruácie, u chlapcov vtedy, keď sú vyvinuté sekundárne pohlavné znaky, ako napríklad ochlpenie tela.

„Aby si bol vysoký, musíš veľa jesť.“
Výživa zohráva skutočne veľkú úlohu pri raste. „Nesmierne dôležité sú najmä bielkoviny, ktoré priamo stimulujú vylučovanie rastového hormónu, ovplyvňujú vývoj svalstva a obsahujú ďalšie látky, ako napríklad kalcium či fosfor, ktoré sú veľmi dôležité pre stavbu kostí. Pritom by nemalo ísť iba o bielkoviny živočíšneho, ale aj rastlinného pôvodu,“ vymenúva lekárka. Výživa je podstatná už počas prvých deviatich mesiacov, preto by tehotné ženy mali mať pestrú stravu. „Veľmi prospešné sú strukoviny, teda šošovica, hrach, fazuľa. Aj dieťa by pre rast malo mať minimálne raz týždenne strukoviny. Zabúda sa tiež na polievky, vývary, bujóny, ktoré uvoľňujú potrebné aminokyseliny.“

„Najviac rastieme počas puberty.“
Myslíme si to možno preto, že to vtedy najviac vidieť. Skutočnosť je však taká, že dieťa najviac narastie ešte u mamy v brušku, za deväť mesiacov je to 50 až 52 centimetrov. Výrazné je to aj v období prvého roka, keď je to dvadsať centimetrov, potom sa rast postupne spomaľuje až do obdobia puberty. Vtedy centimetre opäť pribúdajú rýchlejšie. „U dievčat ide o zrýchlenie od začiatku puberty, u chlapcov je to iné. Tí musia prísť do takzvaného tretieho štádia puberty, kedy sú vyvinuté sekundárne pohlavné znaky,“ hovorí Ľudmila Košťálová.

„Ak dieťa veľa športuje, môže sa jeho rast zastaviť.“
Často sa zvyknú za príklad uvádzať gymnastky či baletky, ktoré sú väčšinou nižšieho vzrastu. Treba však zdôrazniť, že pohyb je pre dieťa naopak veľmi dôležitý, malo by s ním začať medzi štvrtým a piatym rokom. „Rastový hormón sa uvoľňuje najmä pri dynamických športoch, optimálne je plávanie či bicyklovanie, pre chlapcov je to futbal. Nevhodné sú však športy s veľkou fyzickou záťažou, teda ak chodia často do posilňovne alebo zdvíhajú činky,“ vysvetľuje Ľudmila Košťálová. Medzi chlapcami je totiž v puberte vidieť veľký rozdiel – niektorý vyzerá až príliš dospelo, iný pôsobí ako dieťa. Práve tí, čo vyzerajú mladšie, sa snažia v posilňovni doháňať svoju mužnosť. A to je chyba. „Rastie sa totiž z rastových štrbín, na ne má vplyv fyzická záťaž, ktorá proces rastu spomalí,“ tvrdí endokrinologička.

„Výšku svojho dieťaťa si môžem vypočítať.“
Naozaj je na to vzorec. Zráta sa výška mamy a otca, pričom u dievčat odrátame od tejto hodnoty trinásť, u chlapcov trinásť centimetrov pripočítame. Toto číslo vydelíme dvomi, pričom výsledkom by mala byť orientačná výška (plus, mínus štyri centimetre), do akej dieťa narastie.

„V súčasnosti sme oveľa vyšší, ako boli ľudia pred niekoľkými storočiami.“
Skutočne je to pravda a je to spôsobené najmä výživou. „Kedysi strava vo väčšej miere pozostávala z uhlohydrátov, to znamená napríklad zo zemiakov či potravín pripravených z múky, v súčasnosti obsahuje viac bielkovín. Podľa prieskumov narástli Japonci za sto rokov v priemere o dvadsať centimetrov,“ uvádza detská lekárka. Nižším vzrastom sú známe aj rôzne africké kmene. Aj u nich to môže byť do istej miery spôsobené stravou, no napríklad u Pygmejov je príčina iná. Rastového hormónu majú dostatok, no ten pôsobí prostredníctvom iného hormónu, ktorý im chýba.

„Aby si bol veľký a silný, musíš veľa spať.“
Veľa rodičov zaháňa práve s týmto argumentom do postele svoje ratolesti, ktoré nad ním iba prevracajú oči. Je na ňom však veľa pravdy, spánok je pre rast veľmi dôležitý. „Deti by mali chodiť včas spávať a nemali by ponocovať. Je totiž vedecky dokázané, že cez deň je hladina rastového hormónu pomerne nízka, a keď dieťa zaspí, niekoľkonásobne sa jeho hladina zvyšuje. Dá sa teda povedať, že deti rastú najmä v spánku,“ hovorí Ľudmila Košťálová.

Autor: SMEženy 37/2007