Strašiak s názvom fajčenie

Fajčenie je negatívny faktor, ktorý na náš organizmus pôsobí dlhodobo. Najhorším následkom však podľa obvodného lekára Petra Liptáka nemusí byť samotná smrť. Aj keď ochorenia zapríčinené týmto neduhom, ako infarkt alebo rakovina pľúc, k nej vo väčšine prípadov vedú. „Najhorší je proces, ktorý smrti predchádza. Často sa v ambulancii stretávam s ľuďmi, ktorí sú poškodení následkami fajčenia a dlho umierajú závislí od pomoci druhých. Fajčiar si hovorí – ja fajčím a ja na to raz aj zomriem. Myslí si, že to bude zo dňa na deň. Neráta s tým, že najskôr z neho môže byť aj dlhoročný invalid s odrezanou nohou, alebo zostane imobilný po porážke. Prípadne mu pre rakovinu amputujú hrtan. Preto by si najmä mladí fajčiari mali v čakárňach pozorne všímať pacientov s amputovanými končatinami alebo ochrnutých po porážke. Ak neprestanú fajčiť, raz preberú štafetu.“ Špecifickým problémom je fajčenie tehotných žien. „Ak sa žena nedokáže v tehotenstve cigariet vzdať, fajčenie jej, okrem iného, poškodzuje dýchací systém a nie je schopná dieťaťu dodať potrebné množstvo kyslíka. Časté sú aj predčasné pôrody fajčiarok,“ vysvetľuje riziká lekár, podľa ktorého je ideálne, ak si žena fajčiarka tehotenstvo naplánuje a prestane fajčiť ešte pred počatím dieťaťa.

Zbaviť sa závislosti
Nezáleží na tom, či si človek zapáli len „sviatočne“, alebo vyfajčí škatuľku denne. „Aj jedna cigareta pôsobí na organizmus negatívne. Mnohí si myslia, že ak postupne znížia dennú dávku cigariet z dvadsiatich napríklad na päť, je to už v poriadku. Lenže aj tých päť stačí na rozvoj nepriaznivých zdravotných následkov,“ varuje lekár. Zbaviť sa závislosti však nemusí byť jednoduché. Lipták považuje za najdôležitejší tlak obvodného lekára na pacienta: „Musí ho nepretržite pravdivo informovať, vysvetliť mu, ako na jeho organizmus cigarety pôsobia a ako jeho problémy súvisia s fajčením. Človek si musí riziká uvedomiť a musí sa chcieť zbaviť závislosti predovšetkým on sám.“ Podľa prezidenta Národnej koalície pre kontrolu tabaku Tibora Bašku existuje viacero možností, ktoré človeku odvykací proces môžu, ale nemusia uľahčiť: „Fajčiarsky návyk charakterizuje psychická, spoločenská aj nikotínová závislosť. Fajčiar potrebuje zmeniť stereotypy, ktoré mal s fajčením spojené. Musí sa naučiť odolávať ponúknutým cigaretám, nájsť si namiesto fajčenia iné činnosti.“ Pomôcť môže aj náhradná nikotínová liečba. Dôležitá je tiež podpora okolia, ale prekonať chuť na cigaretu a naučiť sa žiť bez nej musí každý sám. „Silné abstinenčné príznaky netrvajú dlho – po dvoch až troch týždňoch má človek väčšinou to najhoršie za sebou. Priemerný čas odvykania je asi dvanásť týždňov, ale až po roku abstinencie už človeka môžeme považovať za bývalého fajčiara,“ uvádza Baška.

Legálna droga
História fajčenia zaznamenala výrazný medzník v roku 1861, keď bola v Londýne predaná prvá cigareta. Dnes je fajčenie bežnou, i keď pre mnohých nepríjemnou súčasťou spoločenského života, s jednoznačne negatívnymi zdravotnými následkami. Podľa predsedu občianskeho združenia Stop fajčeniu Petra Šťastného je intenzita a výskyt fajčenia spojená najmä s kultúrou a mentalitou spoločnosti. „V Európe bolo vždy rozšírené najmä v južných krajinách, kde je tabak tradične pestovanou a dostupnou plodinou. Škandinávia a štáty na severe sú v tomto smere zrejme uvedomelejšie.“ Aj to bol asi dôvod, prečo prvým štátom, v ktorom začal platiť úplný zákaz fajčenia v reštauráciách, bolo v roku 2004 Írsko. Nasledovali ďalšie krajiny, ale vo všeobecnosti zostáva fajčenie naďalej súčasťou nášho života: „Hlavným problémom je, že tabak je legálna droga viac, či menej tolerovaná, čo spôsobuje nefajčiarom nemalé problémy.“ V poslednom čase je alarmujúci nárast fajčenia u mladých ľudí, najmä medzi dievčatami. „Žiaľ, zapálená cigareta je pre mnohých fenoménom posudzovania dospelosti. Dáva im pocit, že sú starší, v partii kamarátov rešpektovanejší,“ hovorí Šťastný.

Obchodníci so smrťou
Podľa Bašku je v problematike riešenia konfliktov spojených s fajčením veľmi účinný osobný príklad: „Nefajčiar by sa nemal báť jasne dať najavo, že mu zadymené prostredie nie je príjemné.“ Ochranu nefajčiarov však považuje za veľmi citlivú oblasť. „Niektoré opatrenia môžu mať šikanujúci charakter a pôsobiť kontraproduktívne. Osobne napríklad nepovažujem za vhodnú súčasnú formu zákazu fajčenia na vysokoškolských internátoch. Vymáhanie dodržiavania takéhoto ustanovenia je prakticky nemožné a zasahuje do ľudských práv,“ vysvetľuje Baška. Pri pohľade na údaje Svetovej zdravotníckej organizácie však podľa neho môžeme tabakový priemysel pokojne nazvať obchodom so smrťou: „Napríklad v roku 2000 viedlo vo svete užívanie tabaku k 4,8 miliónom predčasných úmrtí, pričom v tom istom čase predali tabakové výrobky za viac ako 340 miliárd amerických dolárov.“

Tabakové idoly
Za nič výnimočné sa nepovažuje ani to, ak fajčia herci na javisku alebo filmoví hrdinovia vrátane kreslených postavičiek. S cigaretou v ústach sme videli aj populárnu animovanú dvojicu Toma a Jerryho. Podľa výskumov zverejnených v britskom lekárskom časopise The Lancet však práve fajčiace postavy na filmovom plátne alebo televíznej obrazovke bývajú častým dôvodom, pre ktorý deti a mladí ľudia siahajú po cigarete. „Zobrazovanie fajčenia v divadle a vo filme však tiež prezentuje obraz spoločnosti, aj keď v negatívnom zmysle,“ hovorí Šťastný, podľa ktorého býva fajčenie typickým zlozvykom práve v umeleckých sférach. „Keď mladý človek vidí svoj herecký alebo spevácky idol s cigaretou v ruke, je to preňho veľmi zlý, ale, žiaľ, aj veľmi silný príklad.“ Problém sa netýka len umelcov. „Je veľmi nevhodné, keď sa pri rôznych významných udalostiach fajčenie prezentuje ako spôsob oslavy. Napríklad v športových kruhoch býva tradíciou zapáliť si po dôležitom víťazstve cigaru ako znak, že športovci ako tím niečo dokázali. To je ďalší negatívny príklad,“ vysvetľuje Šťastný.

Koniec dymu vo filme?
Zdá sa, že s nikotínom na filmovom plátne sa budeme stretávať čoraz zriedkavejšie. Napríklad Americká filmová akadémia plánuje zaraďovať filmy do kategórií prístupnosti aj podľa toho, či sa v nich fajčí. „Podľa prieskumu univerzity v Kalifornii z roku 2006 sa s fajčením stretneme v 75 % hollywoodskych filmov. Tento rok sa však spoločnosť Walt Disney ako prvá spomedzi štúdií v Hollywoode rozhodla zakázať vo svojich filmoch zobrazovanie fajčenia,“ uvádza Šťastný. Problémom sa zaoberá aj Európska sieť pre prevenciu fajčenia, ktorá sa snaží presadiť viaceré opatrenia – napríklad zabezpečenie, aby vo filmoch neboli prezentované značky cigariet a zákaz fajčenia v snímkach financovaných z európskych fondov.

Diagnóza F17
Toto označenie patrí v klasifikácii chorôb závislosti od tabaku. S fajčením okrem všeobecne známych srdcovo-cievnych a onkologických problémov súvisia mnohé ďalšie závažné vedľajšie účinky spojené aj s oslabením imunitného systému. Sú to najmä žalúdočné vredy, osteoporóza, chronická bronchitída, zubný kaz, strata sluchu, tvorba vrások, očné choroby alebo vypadávanie vlasov. Fajčiarov trápi aj poškodenie spermií a nepríjemným následkom sú zažltnuté prsty. Viac ako 70 % fajčiarov tieto ťažkosti začínajú ohrozovať už v čase dospievania, pretože v tom období siahajú po prvej cigarete. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že ak títo ľudia fajčia ďalších 20 rokov, zomrú o 20 až 25 rokov skôr, ako nefajčiari. Po vyfajčení poslednej cigarety nadobudne krvný tlak a pulz normálnu hodnotu asi po polhodine. Normálna hladina kyslíka sa v organizme obnoví po ôsmich hodinách, krvný obeh a funkčnosť pľúc sa zlepší asi po dvoch týždňoch. Pľúca sa po poslednej cigarete začnú čistiť zhruba po jednom až deviatich mesiacoch.

Fajčiari na Slovensku
Podľa informácií občianskeho združenia Stop fajčeniu je alarmujúce, že k fajčiarom dnes patrí asi štvrtina našej mládeže. Medzi ľuďmi staršími ako 18 rokov bolo v roku 2004 59 % nefajčiarov, medzi mládežou do 18 rokov ich bolo 54 %. Negatívnym následkom pasívneho fajčenia je spomedzi 13- až 15- ročných mladých ľudí vystavených 69 %. K tejto vekovej skupine patria aj aktívni fajčiari, z ktorých 81 % sa už aspoň raz pokúšalo s fajčením skončiť.

Dym hrozí aj okoliu
Mnohé zdravotné problémy sú spojené s pasívnym fajčením. „Podľa zahraničných výskumov už 30 minút pasívneho fajčenia, teda zotrvania v prítomnosti fajčiaceho človeka, zvyšuje riziko vzniku ischemickej choroby srdca. Neexistuje žiadna bezpečná hranica, ktorá pasívnemu fajčiarovi zaručí, že cigaretový dym jeho zdraviu ešte neškodí,“ varuje Peter Šťastný. Ľudia, ktorí sa zdržiavajú v zafajčenom prostredí, sa tiež vystavujú zvýšenému riziku infarktu a výrazne narastá pravdepodobnosť mozgovej príhody. Tehotným ženám pobyt medzi fajčiarmi zvyšuje riziko samovoľného potratu až o polovicu. Cigaretový dym ohrozuje aj deti, ktoré sú pod jeho vplyvom vo väčšej miere ohrozené infekciami dýchacích ciest. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie polovica detí na svete žije v rodine, ktorej minimálne jeden člen je fajčiar. Rizikovým prostredím preto býva práve domácnosť, kde fajčiari vystavujú účinkom tabakového dymu všetkých rodinných príslušníkov, ale aj pracovisko. Údaje Medzinárodnej organizácie práce sú varovné – až 200-tisíc pracovníkov každý deň zomrie na následky pasívneho fajčenia. Len v štátoch Európskej únie to v roku 2002 bolo 80-tisíc ľudí. Legislatívna úprava tohto problému na Slovensku, ktorú tvorí zákon na ochranu nefajčiarov a ďalšie predpisy, stanovuje aj povinnosť zamestnávateľa vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť jeho dodržiavanie.

Cigarety mi už nechutia
Zuzana Nagyová, 29, na materskej dovolenke
„Fajčenie sme kedysi mali v rodine, fajčila moja mama aj otec. Ale obidvom sa podarilo skončiť. Mama nefajčí už tridsať rokov, otec prestal asi pred štyrmi rokmi pre problémy s tlakom. Raz na Silvestra si dal jednoducho záväzok, že s cigaretami skoncuje. Nikto mu neveril, lebo fajčil celý život, ale naozaj prestal. Ja som začala fajčiť asi štyri roky po strednej škole. Mala som okolo seba partiu kamarátok, ktoré fajčili, aj môj vtedajší partner fajčil. Začalo sa to nenápadne, jednou-dvoma cigaretami pri kávičke, neskôr som si už zapálila aj každú hodinu a napokon som „stiahla“ dvadsať denne. Trvalo to skoro päť rokov. Párkrát som aj prestala a nerobilo mi to problémy, ale rovnako bez problémov som sa k fajčeniu vždy zase vrátila. Nie preto, že by mi chýbalo. Skôr zo zvyku.

Úplne skončiť som sa rozhodla, až keď sa objavili zdravotné problémy. Cítila som, že mi cigarety nerobia dobre. Bolela ma hlava, najmä ráno, keď som to večer trošku s fajčením prehnala. V noci som mala kŕče v lýtkach. Po mame som totiž zdedila nábeh na kŕčové žily a cigarety to zhoršovali. Ale definitívnu bodku za fajčením som urobila, keď som otehotnela. Viem, že mnohé ženy sa k cigaretám vrátia, ale mňa to neláka. Iba občas, keď si idem sadnúť na kávu s kamarátkami z čias, keď som fajčila, sa zarazím, že mi v ruke niečo chýba. Ale abstinenčné príznaky necítim. Keď mala dcéra rok, raz som si zo zvedavosti skúsila potiahnuť, ale už mi to vôbec nechutilo. Dnes má pätnásť mesiacov a určite by som nezačala znovu fajčiť najmä kvôli nej. Viem, že platí nikdy nehovor nikdy, ale mám pevnú vôľu. A viem, že som fajčila skôr z hlúposti, nie zo závislosti alebo pre dobrý pocit.“

Autor: Zuzana Zajacova, SMEženy 37/2007