Niet telesného zdravia bez duševného

udia, ktorí so svojím problémom navštívili psychológa alebo psychiatra, sa v okolí neraz stretávajú s pohŕdavými pohľadmi, sústrastnými komentármi alebo mlčaním. Duševné ochorenia sú často spájané s chybnými informáciami o ich pôvode, možnosti vyliečenia alebo ich priebehu. Na tomto poli je na Slovensku osveta viac ako potrebná. Venuje sa jej aj záujmové združenie Liga za duševné zdravie (LDZ). Pri príležitosti svetového dňa duševného zdravia (10. október) organizuje po štvrtýkrát kampaň, ktorej cieľom je informovať verejnosť o existencii duševného zdravia a duševného ochorenia, keďže je to téma, ktorá je v spoločnosti naďalej tabuizovaná.

„Témou Dní duševného zdravia je sociálna integrácia ľudí, ktorí majú skúsenosť s duševným ochorením,“ hovorí Alexandra Fischerová, výkonná riaditeľka LDZ. „Nepoužívame výraz pacienti, lebo to, že niekto prešiel duševným ochorením, neznamená, že je pacientom navždy. Ľudia s duševným ochorením sa napriek tomu cítia silne stigmatizovaní, vylúčení zo spoločnosti. Niektorí ľudia vďaka liečbe úplne vyzdravejú. Niektorí, aj keď v nej musia pokračovať možno aj po celý život, dosahujú optimálnu úroveň svojho pôvodného stavu. Túžia, môžu a majú ľudské právo žiť čo najplnohodnotnejší život bez obmedzení a vylúčení.“

Liečba duševných ochorení
Vymedziť pojem duševného zdravia nie je jednoduché, lebo pod spokojnosťou a vyrovnanosťou si každý predstaví niečo iné. Je to viac ako iba abscencia duševného ochorenia a predurčujú ho mnohé okolnosti. „Pohodu a zdravie človeka veľmi ovplyvňujú vonkajšie faktory a spôsob života,“ hovorí Zuzana Lajčiaková, primárka Psychosomatickej kliniky FZaSP TU v Pezinku. „Svetlo, vzduch, jedlo, pitie, práca, odpočinok, spánok, bdenie a činnosť mysle treba dávkovať tak, aby v ľudskom tele bola harmónia. Pre duševné zdravie je dôležitá duševná rovnováha, ktorú dosahujeme aj duševnou hygienou. Jej súčasťou je sebapoznanie a správne začlenenie do spoločnosti.“ Medzi najčastejšie duševné poruchy v krajinách EÚ patria úzkosť a depresia. Je to tak aj na Slovensku? „Na základe epidemiologického prieskumu sa zistilo, že depresiou trpí vyše 20 % populácie,“ hovorí Lajčiaková. „Ďalším závažným ochorením, schizofréniou, trpí 1 % populácie.

Stúpa počet dokonaných samovrážd, posledné roky poukazujú na nárast psychosomatických ochorení. Na Slovensku navštívi ročne psychiatra z rôznych dôvodov približne štvrť milióna pacientov, no duševnými poruchami trpí v skutočnosti oveľa viac ľudí.“ Tieto čísla vyznievajú hrozivo, no zmierňuje ich fakt, že nielenže mnohé choroby sú dnes vďaka medikamentom liečiteľné alebo zásadne zmierňujú symptómy ochorenia, ale na Slovensku je podľa odborníkov celkom dobre nastavená nemocničná, ambulantná a stacionárna starostlivosť. Pacient, ktorý sa po hospitalizácii ďalej lieči, navštevuje takzvaný denný stacionár. „Je to takzvaná denná nemocnica, kam dochádza a je mu tam poskytnutá zdravotná a psychosociálna starostlivosť,“ vysvetľuje Fischerová. „Keď ľudia trpia duševným ochorením, tak sú veľmi zraniteľní, takže súčasťou terapie je aj nadobudnutie sebavedomia a sebadôvery, schopnosti nadväzovať sociálne kontakty, obnova pracovných zručností a podobne.“

Boľavé miesta
To, čo u nás chýba pacientom, ich blízkym, ako aj lekárom, je takzvaná komunitná starostlivosť. Je to ďalší krok k nezávislosti od denných stacionárov, ale je to naďalej forma podpory pre človeka so skúsenosťou s duševnou chorobou. Komunitné centrá, tak ako fungujú v zahraničí, poskytujú napríklad zmysluplné napĺňanie voľného času, priestor na to, aby sa mohli stretávať príbuzní, ktorí majú vo svojom okolí človeka s duševným ochorením alebo takzvané pacientské podporné skupiny. O ďalších veľmi potrebných, ale zatiaľ až na výnimky neexistujúcich inštitúciách hovorí Eva Pálová, prednostka 1. psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika. „Úplne chýba komunitná psychiatria, chránené a podporované bývanie, ako aj chránené a podporované pracovné miesta. V SR neexistuje jediné centrum krízovej intervencie, máme výrazný deficit a regionálne rozdiely v poskytovaní starostlivosti psychiatrickým pacientom vysokého veku, v nerovnomernej distribúcii psychiatrickej starostlivosti o deti.“

Podporný kruh
Po zabezpečení adekvátnej liečby je pre človeka s duševným ochorením rovnako dôležitá podpora jeho okolia, či už to je rodina, priatelia, alebo kolegovia na pracovisku. Predsudky o duševne chorých im komplikujú ich už aj tak neľahkú situáciu pri sociálnej integrácii. „Je to najmä preto, že ľudia sa boja inakosti, nevedia si mnohé duševné pochody vysvetliť a potom majú z nich strach. Vedie to k tomu, že takto ´iní´ môžu byť vystavení výsmechu alebo vytláčaniu zo spoločnosti, takže strácajú možnosti uplatniť sa,“ upozorňuje Lajčiaková.

Jedným z projektov, ktorým odborníci z LDZ rúcajú mýty o duševnom ochorení, sú aj interaktívne stretnutia na stredných školách pod názvom Som v pohode, a ak nie? a Zvládam konflikty a krízy? Ohlas na ne je podľa lektorov veľmi pozitívny, študenti sú veľmi otvorení diskusii a s problémami duševného zdravia majú skúsenosti zo svojho okolia. Je dôležité si duševné zdravie uvedomovať a venovať sa mu preventívne, skôr než nastanú problémy. „Profesor Ivan Štúr, jeden zo spoluzakladateľov Ligy za duševné zdravie, hovorí, že je dôležité viesť plnohodnotný život a robiť dobro iným ľuďom. To nám dáva pocit sebahodnoty a radosti, ktorá pomáha udržiavať naše duševné zdravie. Aj prijatie zdravotne znevýhodnených ľudí do nášho života je dobro, ktoré dávame iným i sebe,“ uzatvára Alexandra Fischerová.

Dni duševného zdravia
V rámci kampane bude prebiehať informačná kampaň, ktorá priblíži problematiku duševného zdravia a potrebu sociálnej integrácie ľudí s duševnými poruchami. Súčasťou sú aj Dni nezábudiek - je to zbierka, ktorá prebieha v uliciach slovenských miest od 10. do 12. októbra). Ďalej sa budú konať vo vybraných mestách diskusie s odborníkmi na tému schizofrénia. Na výstave (vernisáž 20. septembra v Klariskách) budú vystavovať autori s duševným ochorením, ktorí získali ocenenia v rámci celoslovenskej výzvy Hľadá sa talent. Viac informácií na www.dusevnezdravie.sk

Štatistiky
Jednu formu nejakej duševnej poruchy počas jedného roka má aspoň 27 % dospelej populácie EÚ. Na Slovensku bolo v roku 2005 vykonaných viac ako 1 560 000 ambulantných psychiatrických vyšetrení. Medzi najčastejšie ochorenia u nás patria úzkostné a adaptačné poruchy (319-tisíc vyšetrení), abúsus (nadmerné užívanie látok spôsobujúce závislosť) (315-tisíc), poruchy nálad / depresívne poruchy (295-tisíc). Pacienti absolvovali asi 33-tisíc hospitalizácií, z toho približne 10 % opakovane v danom roku, priemerná dĺžka jedného pobytu v nemocnici bola 19 - 20 dní.

Autor: Saša Petrášová, SMEženy, 37/2007