Aj ženy môžu mať plešinu

Strata vlasov patrí medzi nepríjemné zdravotné, estetické aj sociálne problémy. Dermatovenerológa Tomáša Dianišku preň vyhľadávajú najmä ženy. Hlavným dôvodom však podľa neho nemusí byť častejší výskyt alopécie, teda vypadávania vlasov: „Nadmerná strata postihuje v rovnakej miere mužov aj ženy. Ženy sa však o svoje zdravie asi viac starajú, pristupujú k nemu zodpovednejšie.“ To je najmä pri problémoch s vlasmi pochopiteľné. Vlasy sú oddávna považované za korunu krásy a ich strata býva najmä u žien príčinou psychických starostí. Dôvody padania, ktoré vedú až k plešatosti, môžu byť vrodené, získané, vnútorné aj vonkajšie. „U mužov je plešatosť často daná geneticky. Takýto stav sa nepovažuje za chorobu, ale negatívnym psychickým zaťažením pacienta môže postupne nadobudnúť charakter ochorenia,“ vysvetľuje lekár. Vonkajšie vplyvy, ktoré na vlasový porast môžu negatívne pôsobiť, sú napríklad mechanické: „Vypadávanie bolo zaznamenané aj u žien v exotických krajinách, ktoré vlasy trápili nosením nákladu na hlave. Vlasom neprospievajú ani ťažké zapletené vrkoče a zložité, neprirodzené účesy.“

Vlasy veľa prezradia
Z hľadiska vonkajšieho prejavu rozoznávame dva druhy alopécie – difúznu a ložiskovú. „Pri difúznej vlasy vypadávajú vo väčších množstvách, ale rovnomerne. Ložisková alopécia je charakteristická vypadaním na konkrétnych miestach, kde zostanú typické plôšky bez vlasov,“ vysvetľuje Dianiška. Takéto následky, navonok výrazne viditeľné, majú zlý vplyv najmä na psychiku pacienta. Psychické ťažkosti, napríklad stres, sa však zvyknú považovať aj za častú príčinu tohto ochorenia. „Stresujúca udalosť väčšinou nebýva jedinou príčinou, ale posledným spúšťačom mechanizmu, ktorého výsledkom je aj vypadávanie vlasov,“ objasňuje lekár. Najmä u žien sa dôvody straty vlasov najčastejšie ukrývajú vnútri organizmu: „Vlasy o pacientovi prezradia veľa. Mnohé choroby, o ktorých ani netuší, sa navonok prejavia práve ich vypadávaním. Základným predpokladom na úspešnú liečbu je teda správne stanovenie diagnózy,“ hovorí Dianiška. Častým dôvodom bývajú poruchy fungovania štítnej žľazy: „Tie sa dajú predpokladať napríklad u žien, ktoré okrem nadmerného vypadávania vlasov trápi i ďalší typický príznak ochorenia štítnej žľazy – vypuklé oči.“

Hormóny aj železo
Najmä u žien môže byť dôvodom chronického vypadávania vlasov nedostatok železa, porucha výživy, napríklad anorexia alebo prekonanie ťažkej infekcie. Problémy zvyknú súvisieť aj s výraznými hormonálnymi zmenami v organizme. Vplýva na ne tehotenstvo, ale aj užívanie nevhodnej antikoncepcie alebo jej vysadenie. Častou príčinou je prevaha mužských hormónov – androgenetická alopécia. „Kým u mužov sa nepokladá za chorobu, u žien môže ísť o ochorenie so zjavnou endokrinnou poruchou. Tvorba plešiny vtedy pre ženu predstavuje veľmi intenzívne psychické zaťaženie. Liečenie spočíva v hormonálnej terapii,“ uvádza lekár. Hladinu hormónov v organizme však môžu niekedy negatívne ovplyvniť aj lieky, ktoré žena užíva na ochranu pred počatím, astmu, ochorenie obličiek alebo na pečeň.

Základom je diagnóza
Nadmerným vypadávaním vlasov trpia aj deti. „U nich sa tak zvyknú prejavovať vrodené poruchy. Vlasy nemusia rásť vôbec, dostatočne, narastú len na určitých miestach alebo veľmi neskoro. Aj vtedy sa treba zamerať na stanovenie správnej diag-nózy a liečby ochorenia, ktoré problémy s vlasmi spôsobuje,“ hovorí lekár. Vypadávanie vlasov sa do istej miery dá korigovať napríklad fototerapiou – teda UV žiarením, ktorého účinky môže zintenzívniť aj chemická látka – fotosenzibilizátor. „Táto terapia je však vhodná len pre pacientov so závažnejšími poškodeniami, rovnako ako finančne náročná transplantácia vlasov. Pri nej často hrozí, že sa nové vlasy neujmú a vzniknú lokálne zápaly,“ vysvetľuje Dianiška. Napriek tomu, že existuje množstvo prípravkov, ktoré sľubujú zlepšenie kvality vlasov, lekár je v tomto smere skeptický: „Samozrejme, sú kozmetické a medicínske preparáty, ktoré dokážu dráždiť vlasové korienky, a tým ich stimulovať k rastu. Ale organizmus nedokáže vlas vybudovať sám, len pomocou nejakej látky podanej zvonku, bez ostatných vnútorných súvislostí.“

Pomôže aj psychológ
Strata vlasov je jedným z vedľajších účinkov chemoterapie alebo rádioterapie. „Tieto druhy terapie ničia rakovinové bunky, ale vplývajú aj na ostatné bunky ľudského tela. Patria medzi ne aj bunky vlasových folikulov a vlasy následne vypadávajú,“ vysvetľuje Dianiška. Z hľadiska liečby teda ide o jasnú situáciu, na rozdiel od prípadov, keď navonok nie je zjavná žiadna konkrétna príčina vypadávania: „Vedľajšie účinky týchto terapií sa po ich skončení väčšinou upravia. Treba len počkať na prirodzenú regeneráciu organizmu.“ Pri takom závažnom ochorení, ako je rakovina, však úlohu zohráva aj stres, ktorý môže vedľajšie účinky zvýrazniť, preto netreba podceniť ani pomoc psychológa. Po ukončení terapie vlasy môžu, ale nemusia dorásť v takej kvalite, akú mali predtým: „Je to individuálne. Predovšetkým si však treba uvedomiť, že po akomkoľvek výraznejšom probléme s vypadávaním je liečba a dorastenie nových vlasov otázkou minimálne niekoľkých mesiacov, nie týždňov.“

Koľko máme vlasov?
V priemere má človek na hlave okolo stotisíc vlasov. Najvyšší počet majú svetlovlasí ľudia, najnižší ľudia s ryšavou farbou vlasov. Za nadmerné vypadávanie sa považuje stav, keď človek denne stratí okolo sto až stopäťdesiat vlasov.

Autor: Zuzana Zajacová, SMEženy, 35/2007