Multi kulti vzťahy alias randenie s cudzincom

Brigády za mlákou sú bežnou súčasťou leta a letecké linky nás dopravia kamkoľvek na svete. Nezriedka sa stáva, že si z výletu za hranicami rodnej hrudy pribalíte domov aj nejakého toho domorodca. Alebo k vám cudzinec zahorí vášňou pod Michalskou bránou. Randenie s cudzincom je však celkom iná káva ako vzťah s Miškom z Dolnej Hornej.

Jazyková brzda
Na sofistikované slovné hračky a narážky ho pravdepodobne nezbalíte. Jedine, že by ste ovládali jeho materštinu naozaj excelentne. Skôr je to o tom, že: „Priťahuješ ma a potom sa uvidí“. No dobre, poviem to inak. Úvod (rozumejte menej ako pol roka) je vo väčšine prípadov o reči tela a spoločných zážitkoch. Tie zbližujú ľudí viac než čokoľvek iné. No a je to aj o tej príťažlivosti..:-)

Hoci si zakladáte na bystrosti svojho umu, fakt je ten, že sa mu nemôžete predviesť v celej svojej intelektuálnej kráse. Keď totiž neviete niečo komplikované vysvetliť v jeho reči ,a tápete ako ryba na suchu, alebo nedajbože dôjde k dezinterpretácii, cítite sa ako čerstvý lobotomik.

Keď sa vzťah dostane do pokročilejšieho štádia (a nezostane len pri dvojtýždňovej romantike na brehoch Jadranu), potom je to samozrejme zase o čomsi inom. Ale ak naozaj neovládate jeho jazyk na vyššej úrovni, potom nemôžete tvrdiť, že ste sa s ním dali dokopy, lebo „si rozumiete“. Nikdy sa totiž nemôžete naplno prejaviť tak, ako keď sa správate a rozprávate v štýle: ako mi ústa narástli.

Hádky sú ošemetná záležitosť. Spustia sa často len vďaka onej dezinterpretácii. Navzájom sa nepochopíte a už je oheň na streche. Na druhej strane...Hádky s cudzincom nebývajú také vášnivé. Si myslím. A to pre nasledovné: sotva dokážete vyjadriť v priebehu pár sekúnd „po jeho“ to, čo by z vás inak bez problémov vypenilo v materinskej reči. Spŕška nadávok a výčitiek sa z vás nesype ako z roztrhnutého vreca. Musíte viac premýšľať, voliť vhodné slová v jazyku, ktorý vám nie je prirodzený. Dvakrát si premyslíte, čo vlastne chcete povedať, ako to sformulovať do zrozumiteľnej podoby. Slová volíte opatrne a s určitou logikou (snáď). A tá krátka zastávka na transformovanie argumentov môže spôsobiť, že vám hlava trochu vychladne.

Alebo vo vašom prípade vášnivé bývajú. Nedokážete skrotiť svoj temperament, ani bleskovo listovať v slovníku, keď váš zlosťou uvarený mozog nenapadne ani jedno slovíčko. V záchvate bezmocnosti potom urobíte jediné – otočíte sa na opätku a tresnete dvermi. Ak ste však schopné riešiť všetky nezhody len týmto spôsobom, raz tými dverami tresknete (alebo on) naposledy.

Kultúrne odlišnosti a vaše benefity
Chodenie s cudzincom má svoje plusy. Aspoň čo sa týka mazania nášho ješitného ženského ega určite. Rozmanitý kultúrny background sa postará o to, že vaše kypré slovanské krivky, ktoré musíte inak skrývať vo vyťahaných svetroch, tomu „vášmu“ prídu ako tie najsexi tvary. Vašu vizáž, ktorú našinci tvrdo ignorujú ako neatraktívny myší pelíšek, on uctieva sťaby dar z Olympu. Môžete sa premávať po Obchodnej hoc i celý deň a budete len jednou bunkou z davu. Vyrazte však v rámci dámskej jazdy smerom na juh k moru a uvidíte, koľko Pablov či Mufasov vás obsype kvetmi.

Vzťah s cudzincom má však aj iné benefity, ako len zdokonalenie jazyka a posilnenie sebavedomia. Naučí vás vidieť svet z inej perspektívy. Váš „odlišný“ partner vám ukáže že existujú aj iné pravidlá a šablóny než tie, s ktorými ste vyrastali a ktoré sa na vás lepili po celý život. (Z čím vzdialenejšieho kúta zemegule pochádza, tým to bude citeľnejšie). A možno sa vám konečne otvoria oči a zbavíte sa škrupúľ, ktoré vás len brzdili v rozlete.

Stereotyp či nuda sa dostavia o oveľa neskôr (ak vôbec). Jazyková a kultúrna diferenciácia v sebe nesie prvky dobrodružstva, exotiky a vzrušenia z objavovania nového. Táto kombinácia vo všeobecnosti ľudské bytosti nesmierne láka. A keď už náhodou príde na tú nudu a vy neviete čo od dobroty, zbalíte milého Josého a vytrieskate sa s ním z tej rozhádzanej postele za krásami Slovenska J

Rodina, známi ecetera
Nejde len o to, že konzervatívnejšie typy členov vášho rodinného klanu budú nedôverčivo škúliť na toho vášho exotického cudzinca. Aj keby boli svetu otvorení „freeminderi“ od hlavy až po päty, naväzovanie a upevňovanie vzťahov s vašim milovaným bude pomalé. A mierne rozpačité. Keď už aj nie pre inakosť a kultúrne rozdiely, tak aspoň pre jazykovú bariéru. Najmä staršie ročníky nemajú cudziu reč natoľko vychytanú, aby vám podozrievavo nešepkali do ucha: A čo to povedal? Lúbi sa mu to, nelúbi?

Verbálna komunikácia pokrivkáva, je akási celá silená. Prehnane žoviálna, či naopak hanblivá. Preto sa zdá, že obojstranné sympatie sú vlažné ak aj nie celkom studené. Na druhej strane, v prípade núdze, aj rukami a nohami sa dá. Aby to medzi vašimi najbližšími z každej strany klapalo ako má, chce to poriadnu dávku tolerancie a zhovievavosti. Na oboch stranách.

Môžete sa však staviť, že vás budú riešiť. Oni naozaj budú. A oveľa viac, ako vašu sestru, čo si našla hen Maroša od susedov. Ľudia totiž majú (vedomý alebo podvedomý) strach zo všetkého neznámeho a odlišného, než sú zabehané predstavy. Doprajte im čas.

Nech ho však napokon prijmú ako chcú, nezabúdajte, že v prvom rade s ním chodíte VY. Nie vaša matka, nie váš brat ani sesternica z piateho kolena. Ak cítite, že je ON ten pravý, nenechajte sa nikým ovplyvniť. Je to len váš vzťah a váš život, ktorý žijete.

United colors of...
Dnes sa to už pomaličky vytráca, ale kedysi taký černoch priženený v belošskej rodine na Slovensku dokázal narobiť poriadnu paseku. A ak to bolo nedajbože niekoľko (veľa) stoviek kilometrov od Bratislavy, no amen tma. Nejde len o farbu pleti (hoci väčšinou práve pre ňu). Vyberte sa na špacírku so svojim „exoticky“ vyzerajúcim drahým (šikmé oči, čokoládová pokožka, indiánsky orlí nos...čokoľvek atypické v týchto zemepisných šírkach) a hneď máte na sebe desiatky párov očí. To, čo je vonku už celkom normálne a nikto sa nad tým nepozastavuje, to sa tu ešte len udomácňuje. Je to síce smutné, ale ľudia si ešte len musia zvykať, že nie všetci vyzeráme, akoby nás jedna mater mala. Bratislava sa stáva čoraz viac svetovejšou a dnes nie je problém vidieť na zástavke čierno-biely párik. Smerom na východ sa však niektoré bohom zabudnuté mestečká musia ešte zobudiť. Ak ste z malého mesta a našli ste si priateľa, ktorý bude jednoznačne pútať pozornosť, mali by ste sa (aj jeho) na to pripraviť.
Možno ho bude vaše susedstvo akceptovať. A možno si vyslúžite kradmé pohľady a šepot za chrbtom. Určite však rátajte aj s týmto variantom. Je potom len na vás, či nad tým povznesene mávnete rukou a nebudete si to brať k srdcu. To je asi najlepšie, čo môžete spraviť.

Together forever – ale kde?
Ak sa váš vzťah posúva na čoraz vyšší a vyšší level a pred vami sú pomaly reálne predstavy o spoločnej budúcnosti, asi je na čase vyriešiť podľa mňa celkom podstatnú otázku: KDE? Nemôžete automaticky očakávať, že s vami zostane naveky na Slovensku, hoci pokojne a trpezlivo čaká kým skončíte školu a o tom, čo bude PO akosi nehovorí. Takisto by ste mali zvážiť, či VY dokážete všetko zanechať a odsťahovať sa na iný kontinent. Nie je to len o tom, či si kúpiť domček na okraji Rače alebo radšej byt v Ružinove. Treba si zodpovedať na otázky: Čo práca, rodina, zázemie, komunikácia atď. ? Nedá sa to len tak, naľahko, zbaliť dva kufre a ide sa do sveta. Láska – neláska, uvedomte si, že nejde o letné prázdniny, ale o celý život. Dobre, tak o polovicu života.

Nezabúdajte ani na neho. Nemôžete po ňom chcieť, aby zostal až do konca života v cudzej krajine, keď ju stále považuje len za VAŠU krajinu (rozumej cudziu) a chýba mu domovina. Môžete ho o to v rámci konverzácie požiadať. Kvôli tomu, že máte skvelú a perspektívnu kariéru, kvôli chorému otcovi...Nie je fér ho ale citovo vydierať. Koniec koncov, je len na ňom ako sa rozhodne. O budúcnosti by ste nemali premýšľať slepo (zaláskovane), ale triezvo, s nohami na zemi a zvážením všetkých svojich možností.

Ani po rozchode nevyjdete na prázdno
A keby to aj náhodou zakapalo, ešte vždy si z toho odnesiete niečo pozitívne. Keď už nič iné, aspoň prehĺbené jazykové znalosti. Verte, že tie vám nedá žiaden desaťtisícový jazykový kurz.

A potom aj vyššie spomenutý, kozmopolitnejší a liberálnejší pohľad na svet. Viac pochopenia a tolerancie pre „odlišnosť.“ Pre iné kultúry, národy, vyznania. A to je ten najkrajší darček, aký vám môže venovať. Či už vám to vydrží alebo nie.

Prečo je občas Jano lepší ako Johny? alebo Zamyslenie na záver
Nech ste so svojím alienom nekonečne šťastná, a ste si neviemako blízki jedno je fakt. Miguel, Stephen, Fernando či kto, zrejme nikdy nepochopí vašu nostalgiu pri spomienke na žuvačky Pedro. Vášeň, s akou ste zbierali nálepky z keksíkov Kukuruku, či pretekali s kamarátkami o to, kto má viac céčok mu bude asi navždy veľkou neznámou.