Problém zvaný inkontinencia

Podľa celosvetových štatistík trpí inkontinenciou, teda mimovoľným únikom moču, približne 5 až 20 % ľudskej populácie. Mohlo by sa zdať, že tento stav, keď človek nedokáže vedome regulovať odchod moču z tela, trápi iba ženy. Vyskytuje sa však aj u mužov a detí. „Faktom však zostáva, že u žien je výskyt inkontinencie dva- až trikrát väčší ako u mužov,“ konštatuje urológ, primár Urologického oddelenia NsP v Skalici Jozef Marenčák.

Urgentná a stresová
Podľa Marenčáka rozlišujeme dva základné typy inkontinencie. Prvá skupina, takzvaná urgentná inkontinencia, sa zvyčajne označuje aj ako hyperaktívny močový mechúr. „Ide o mimovoľný únik moču, ktorému predchádza neodolateľné nutkanie na močenie.“ Druhú skupinu tvorí podľa urológa takzvaná stresová inkontinencia. „V tomto prípade dochádza k pasívnemu úniku moču pri náhlom zvýšení vnútro-brušného tlaku, napríklad pri kýchaní, kašli či fyzickom napätí,“ vysvetľuje urológ. Pri stresovej inkontinencii však absentujú príznaky urgencie, čiže nutkanie na močenie. Osobitnou skupinou je zmiešaná inkontinencia, ktorá predstavuje kombináciu obidvoch uvedených typov. Hyperaktívny močový mechúr sa na Slovensku vyskytuje u každej siedmej dospelej ženy a každá desiata žena nedokáže potlačiť urgentné nutkanie na močenie a pomočí sa. „Podľa najnovších epidemiologických odhadov trpí na Slovensku príznakmi stresovej inkontinencie približne 310-tisíc žien a 30- až 40-tisíc žien má závažnú formu úniku moču,“ uvádza Marenčák a dodáva, že i napriek tomu iba každá štvrtá až piata žena vyhľadá lekára.

Strach verzus zdravý rozum
Pocit hanby u pacientov s problémom mimovoľného úniku moču je, žiaľ, často silnejší ako zdravý rozum. „Je to skutočne celosvetový problém. Ženy všeobecne meškajú s návštevou odborníka prekvapujúco dlhý čas,“ varuje urológ a spresňuje, že 30 až 45 % žien sa trápi s únikom moču viac ako 12 – 16 mesiacov, kým sa vôbec rozhodne ísť k lekárovi. „Mal som pacientku, ktorá sa pomočovala od svojho tretieho pôrodu, teda dlhých 14 rokov. Niekto jej doma povedal, že sa s tým nedá nič robiť, takže si menila štyri- až päťkrát denne hygienické potreby. Až náhoda ju doviedla k nám – urologické vyšetrenie potreboval paradoxne jej manžel z iných príčin. Keď už bola v ambulancii, tak sa opýtala aj na svoj problém. Po základných vyšetreniach sme jej zaviedli pásku a teraz je viac ako tri roky bez problémov. O zvýšení sebavedomia a skvalitnení života nehovoriac,“ spomína si urológ na konkrétny príklad zo svojej praxe. Ako však dodáva: „Keby pacientka vyhľadala odbornú pomoc skôr, možno by sme jej problém vyriešili hneď v začiatočných fázach – formou cvičenia a aplikáciou liekov.“

Liečba má zelenú
Ani inkontinencia nie je problém, ktorý by nemal riešenie. „V poslednom období došlo k obrovskému rozmachu medikamentóznej a minimálne invazívnej terapie inkontinencie. Aj samotná diagnostika sa veľmi zjednodušila a je prijateľná i pre pacientov, ktorí sa boja lekárskej ordinácie,“ vysvetľuje urológ. Podľa neho v ponuke neustále pribúdajú lieky, nazývané anticholinergiká, ktoré veľmi spoľahlivo utlmia zvýšenú aktivitu mechúra, znížia frekvenciu močenia u postihnutých - nielen cez deň, ale aj v noci. „Ťažké formy stresovej inkontinencie sa dnes riešia operatívne podpornými páskami, ktoré vlastne pomáhajú podoprieť oslabenú močovú trubicu, a tým vyriešiť problém u žien, ale takisto aj u mužov,“ dodáva Marenčák.

Nepodceňujme prevenciu
Výbornou prevenciou pred neželaným únikom moču je jednoduché, ale pravidelné cvičenie svalstva panvového dna. „Denne je vhodné cvičiť päť až desať minút,“ radí urológ. Cviky môžete robiť kdekoľvek a kedykoľvek. A dokonca sa ani nemusíte báť, že by vás niekto zbadal. Svaly, ktoré treba precvičovať, nájdete veľmi jednoducho. Pri močení zastavte prúd moču. Skúste to niekoľkokrát za sebou, aby ste dobre cítili sťahujúce sa svaly. Najskôr stiahnite svaly na dve až tri sekundy desaťkrát za sebou. Postupne čas sťahu predlžujme. Počas dňa si môžete túto sériu desať sťahov viackrát zopakovať, aby bolo cvičenie účinné. Aj tu však platí: vytrvalosť je základným predpokladom úspechu.

Pozor na nadváhu i fajčenie
Podľa Marenčáka je ďalšou formou prevencie aj zníženie telesnej hmotnosti. „Tuk a nadváha oslabujú väzivovo-svalový aparát, ktorý podporuje močovú trubicu v polohe, pri ktorej napríklad pri záťaži nedochádza k úniku moču,“ vysvetľuje. Ďalšou radou je obmedziť fajčenie, ktoré okrem iného napomáha vznik dýchacích problémov a náchylnosť na častejšie a silnejšie kašľanie. „A to zase spätne zvyšuje tlak vnútri brušnej dutiny a moč sa tak nasilu pretlačí von napriek úsiliu zadržať ho.“ Zaujímavosťou je, že preventívne pôsobí i obmedzenie dráždivých, korenistých či pikantných jedál, ktoré môžu naštartovať urgentnú inkontinenciu moču, alebo ak je už prítomná, tak ju podstatne zhoršiť. Ak spozorujete prvé príznaky úniku moču, neodkladajte návštevu odborníka. „Je veľká pravdepodobnosť, že pri včasnom diagnostikovaní a správnej liečbe vás dokáže lekár problému zbaviť,“ potvrdzuje Marenčák. Najdôležitejšie je odhodiť zábrany a potlačiť strach. Odstránenie problému a zvýšenie kvality života za to rozhodne stoja.

Autor: Andrea Kučerová, SME ženy 33/2007