Ako veľmi je dôležitá vo vzťahu chémia?

mali šajnu o vzhľade toho druhého – no nie je to náhodou tak, že keď hľadáme potenciálneho partnera na internete, skôr klikneme na profil s fotkou ako na profil bez nej? A aj abstraktná, „beztvárová“ komunikácia (so serióznymi úmyslami) skôr či neskôr dospeje do bodu, kde dôjde k vzájomnej výmene obrázkov telesných schránok.

Nech (pseudo)intelektuáli frflú ako chcú, a moralizujú o dôležitosti vnútorných hodnôt, prírodu neošália. Fakt, že sa ľudia ako všetky živé tvory zbližujú za účelom párenia a následného plodenia potomstva (čo je hlboko zakorenené ešte z čias predkov, nech je spoločnosť na neviem akej sofistikovanej úrovni) sa skrátka nedá poprieť.

Aby som si bola v tejto záležitosti načistom, vyspovedala som niekoľko príslušníkov opačného pohlavia, pohybujúcich sa v mojom okolí. Vek – cca 20 – 30 rokov. A všetci do jedného sa zhodli na tom, že bez príťažlivosti to skrátka nejde. Určitý druh atraktivity musí byť. Ženština, ktorá je mužom sympatická ako osobnosť, ale ich najpoužívanejšie súčiastky sú voči nej imúnne, obdrží značku : perfektná kamarátka, zlaté dievča či babena pre všetko, ale nevedia si predstaviť, že by sa s ňou delili o lóže.

Aby ma niekto zle nepochopil – príťažlivosť, o ktorej hovorím, nie je o dokonalých telesných proporciách a tváričky bábiky Barbie. Platí klišé veta: Sto ľudí, sto chutí. Niektorých samčekov to ťahá k chlapčenskej postave bez nijakého zadku, iní muži preferujú materské postavy a lá Venuša. Sexepíl je skôr o akejsi neviditeľnej aure, ktorú dotyčná osoba vyžaruje a ktorá magicky priťahuje, než o centimetroch. Ako žena viem, že niektorí naleštení Adonisovia z tituliek s nami - ženami ani nehnú, ale ideme sa zblázniť čojaviem za nosáčom s vlasmi čiernymi ako uhoľ a ostrou bradou. Je to vec individuálneho vkusu.

Keďže nie je všetko len čierne a biele, stáva sa, že je slečna či pani zaradená do kategórie „neurčitá.“ To znamená, že hoci by z dotyčnej osoby hneď nepostŕhali všetky zvršky, bicykel sa o ňu oprieť dá. Táto dáma figuruje zatiaľ na čakacej listine, kým onému konkrétnemu príslušníkovi mužského pohlavia dorazí do mozgu signál, že je použiteľná aj na sexuálne účely. Ak je konštelácia hviezd priaznivá, pritrafí sa, že čím viac ju spoznávajú, tým sa pre nich stáva atraktívnejšou a pútavejšou. A potom príde aj na predstavy o umiestnení dotyčnej do polohy ležmo.

Primárnym impulzom je teda sympatia, respektíve príťažlivosť. Na základe prvotného vizuálneho zážitku (prachsprostej chémie) sa potom človek začína zaujímať aj o vnútorné hodnoty dotyčnej osoby. Chce ju spoznať bližšie a prezvedieť čosi aj o jej charaktere a úrovni inteligenčného kvocientu. Až potom uvažuje o ďalšom leveli, to jest možnosti dlhodobejšej kooperácie na báze partnerského zväzku. Alebo neuvažuje. Niektorí muži hodia spiatočku už pár minút po tom, čo na pohľad zaujímavá žena otvorí ústa a vypustí nejaké tie myšlienky pretavené do slov. Tvrdia, že aj čaro najsexi ženy sveta sa stratí ako švihnutím čarovného prútika, ak sa verbálne prejaví ako totálna hydina alebo vlastní slovnú zásobu, smelo konkurujúcu výrazom newyorských taxikárov. A niekomu je to jedno a uspokojí sa aj s lákavým obalom, hoci prázdnym. Nech má pre to pohnútky akékoľvek.

Vzťah v ktorom chémia chýba
Život prináša všeličo. A tak občas začneme randiť s kýmsi, kto nás vôbec nepriťahuje, ale momentálne nie je nikto lepší po ruke. (O samičkách, pre ktoré je atraktívny aktuálny stav na účte alebo tátoš odparkovaný v garáži, sa teraz nebavím.) Skrátka sa to stane. Dotyčný alebo (dotyčná) je pre nás o čosi málo viac, než len kamarát. Potrebujeme však pri sebe blízku dušu, kohosi, o koho sa môžeme oprieť a kto nás objíme tak nejako nežnejšie a intímnejšie ,než len priateľsky.

Alebo sme narazili na osobu, ktorá je zhmotnením našich predstáv o vlastnostiach a charaktere vysnívaného partnera. Má len jedinú vadu – hladinu našich hormónov necháva pokojnú a ustálenú. Ženy to neriešia tak, ako väčšina mužov. (Niektoré- väčšina) dokážu pestovať vzťah na báze sexuálneho a partnerského súžitia aj s neatraktívnym mužom, pokiaľ to vyvážia iné jeho vlastnosti. Príťažlivosť muža pre ne nie je až taká podstatná. Čo sa týka vzhľadu, keď príde na lámanie chleba a potrebu zahniezdiť sa, dôležité je, aby jej bol čo len trochu sympatický a nespôsoboval v nej nutkanie s krikom utekať. Muži hľadajú ďalej. Alebo si pri dokonalom súznení duší a nedokonalom súznení tiel povedia, že predsa nie sme animals, všetko nie je len o sexe, a ten vizuál nejako prehltnú. Vnútorné hodnoty a perfektná zhoda v životných postojoch vyvážia prípadné chybičky krásy.

Ako sa cíti človek, ktorý nie je pre partnera atraktívny
Vzťahy, kde je jeden z partnerov v očiach svojej polovičky vnímaný ako neatraktívny, nie sú až také zriedkavé. Zriedkavé je, ak z dlhodobého hľadiska tieto vzťahy vydržia. Nejde pritom vonkoncom o sex a o to, že sexualita je základom vzťahu. Vôbec nie. Sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré robia vzťah vzťahom. Tolerancia, empatia, dôvera... Ale vedomie vlastnej nepríťažlivosti v očiach svojho milovaného vie narobiť v hlave peknú šarapatu. Najmä v hlavách a srdciach nás, žien, pre ktoré je potreba páčiť sa vrodená.

Nebyť sexuálne príťažlivým pre svoju polovičku preto nie je čosi, čo sa dá odbiť mávnutím ruky ako „povrchná pletka“. Ono to v skryte duše bolí. To, či považujeme nášho partnera za príťažlivého sa nedá predstierať. Takže to, či ste alebo nie ste pre ňu/ neho sexi jednoducho vytušíte. Alebo vám to povie otvorene. A verím, že dva metre dvadsať od radosti asi pritom neskáčete.

Človek, ktorý vie, alebo sa cíti neatraktívny (pre svojho partnera), trpí zvýšeným nedostatkom sebavedomia. Hoci to nemusí dať nijako najavo, vnútorne sa tým zožiera. Vyzliekanie do spodnej bielizne a intímne chvíle v spálni sa stanú pobytom v stredovekej mučiarni. Ležať v posteli , cítiť dotyky vašej polovičky s vedomím, že vaše telo s ním/ňou nič nerobí. Že ho/ju nevzrušujete a rovnaký účinok ako novučičká spodná bielizeň by vyvolal aj kozmonautický skafander...to ublíži duši ako poriadna rana na solar od rozzúreného wrestlingového zápasníka.

Zakomplexovanosť zo spálne následne prenáša aj do každodenného života. Niekedy má onen prenos konštruktívny charakter – človek sa chce viac páčiť a tak začne o seba viac dbať – snaží sa odstrániť nedostatky , ktoré ho robia nepríťažlivým. Naštartuje cvičebný program, objedná sa na kozmetiku, vymení šatník...Určite sú to pozitívne zmeny, i keď vyvolané...za akého popudu?

Úsilie po dokonalosti, ktorá by umlčala utrápené a pošliapané ego, ale niekedy prerastie do posadnutosti – tak veľmi túžime po uznaní, po slovách obdivu z úst milovanej osoby, že svoj život postupne sústredíme len okolo zlepšovania svojho zovňajšku. Zabúdame na svoj vnútorný svet a pomaly, nenápadne strácame samých seba. To už ale nemá s konštruktivitou nič do činenia.

Alebo nastane druhý – tiež nie práve šťastný prípad - máme potrebu dokazovať si, že pre niekoho iného sme krásnymi, sexi a hodnotnými. A pošramotené ego si masírujeme na inej adrese. Neveru, ako liečebný prostriedok na sebavedomie s mínusovými hodnotami, pritom asi neodporučí žiadna lekárska komora.

Je to všetko len o sexuálnej príťažlivosti?
Samozrejme, vzájomná príťažlivosť nemusí (ale môže ) pretrvať do konca života. Človek nemladne ,ale starne a gravitácia sa s pribúdajúcimi rokmi hlási o slovo čoraz agresívnejšie. Okrem veku na naše telesné schránky číhajú aj iné zrady, schopné zmeniť náš vzhľad na nepoznanie. Uraz, choroba, či pôrod, po ktorom manželka príšerne priberie a manžela jednoducho jej obliny prestanú priťahovať. Stáva sa. Je úplne normálne, keď s pribúdajúcimi rokmi to už nie je ani tak o mileneckom vzťahu ako o pevnom a dôvernom pute stojacom na priateľstve, úcte a spoločne prežitých rokoch. Iná vec je, keď sme ešte mladí, chceme sa páčiť a náš sexuálny apetít je kdesi na vrchole.

Ak máme celý život pred sebou a nutkanie zapustiť korene a byť verným až za hrob sa nás ešte akosi netýkajú, preferencie, podľa ktorých si s niekým niečo začneme stoja a padajú prevažne na onej sexuálnej príťažlivosti. S pribúdajúcimi rokmi poslúchame aj čosi iné ako očné senzory a roztatárené hormóny. Kritéria na výber človeka po našom boku sa menia. Vzťahy sú o čomsi inom. Podľa môjho skromného názoru to súvisí aj s vývojom osobnosti človeka, množstvom životných skúseností a pomalým znižovaním reprodukčných schopností.

Nie je nič zlé na tom, ak hrá sexuálna príťažlivosť podstatnú rolu vo výbere nášho životného partnera. Takpovediac je to prirodzené (alebo v súlade s prírodou, ak chcete). Ibaže treba byť predvídavým a váš cit a vzťah k danej osobe by nemal byť založený LEN NA TOM. Mali by ste už teraz rátať s tým, že tie nádherné snehovobiele zuby a husté vlasy vášho chlapa, či guľatučké polky vašej dámy nevydržia v pôvodnom stave večne. Tak aby ste po tých iks rokoch vzťahu ešte mali dôvod, prečo fungovať ako partneri práve s ním/s ňou.