Azda všetci sme videli jeden z mnohých filmov, keď sa burzový maklér či vyťažený manažér žijúci v permanentnom strese na chvíľu ocitne na vidieku. Najprv je znechutený pomalým tempom, nudou a tým, že mu každý pozerá do hrnca, postupom času sa mu však nechce odtiaľ odísť. Nie je to však len filmárska „realita“. Už dlho totiž možno sledovať tento trend – a to sťahovanie sa z mesta na vidiek. „Kupovanie nehnuteľností na vidieku a nová výstavba rodinných domov je jav, ktorý tu existuje desať až pätnásť rokov. V súčasnosti rozhodnutie ísť bývať na dedinu ovplyvňuje aj masívna reklama o dostupných úveroch na bývanie. Je to najlepší spôsob, ako investovať a zhodnotiť peniaze, v istej spoločenskej vrstve je to aj vec prestíže vlastniť dom a prejav spoločenského statusu, kde sa dom stáva symbolom úspechu,“ hovorí sociológ Milan Zeman zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Podľa neho to súvisí aj s tým, že po ére socialistického kolektivizmu rastie po roku 1989 individualizácia spoločnosti aj vo sfére bývania: „Jednoducho povedané, mnohí ľudia chcú mať svoje súkromie a nechcú byť súčasťou väčšieho spoločného bytového domu, v ktorom bývajú všetky sociálne vrstvy.“ Novodobé štvrte rodinných domov však často vznikajú na základe snahy investorov maximalizovať zisk z predaného územia. Z toho vyplývajú vysoké ceny pozemkov, čo v praxi znamená, že málokto si môže dovoliť kúpiť väčší pozemok ako 400 až 500 štvorcových metrov. „Výsledkom je vysoká koncentrácia domov na malých pozemkoch a poddimenzovaná infraštruktúra, najmä cestná, následkom čoho dochádza k dopravným kolapsom na hlavných ťahoch smerujúcich do veľkomesta,“ dopĺňa Zeman.
Nový alebo prerobený?
O úspechu a vzniku takzvaných satelitných mestečiek, ktoré vznikajú najmä v okolí Bratislavy, hovorí aj generálny sekretár Nadácie realitných kancelárií Slovenska Martin Lazík. „Tento trend neutícha práve preto, že o projekty, ktoré boli v minulosti úspešné, je naďalej veľký záujem. Všetky okolité mestečká sa snažia vyčleniť istú časť na nové bývanie. Iniciatíva vychádza často od obcí, respektíve od ich starostov, ktorí v tom vidia perspektívy ďalšieho rozvoja.“ Na jednej strane stoja satelitné mestečká, pre ktoré sa rozhoduje čoraz viac ľudí, na druhej strane mnohých lákajú aj staršie domčeky v „klasických“ dedinách, ktoré si následne prerábajú. „Samozrejme, ľudia využívajú aj túto možnosť, na to je však potrebná vyššia investícia, ako je samotná cena staršieho domu v inzeráte, pretože najprv treba investovať do kúpy, po ktorej často nasleduje finančne náročné prerábanie.
Pritom, keď sa kúpi pozemok a následne sa stavia, klienti idú „do nového“. Často cena nie je natoľko rozdielna,“ tvrdí Lazík. Satelitné dediny však môžu mať pre ich obyvateľov aj isté nevýhody a namiesto vysnívaného pokoja, relaxu a výborných medziľudských vzťahov môžu zažívať niečo iné. Obyvatelia nových štvrtí rodinných domoch na okrajoch dedín sa totiž zatiaľ nestávajú integrálnou súčasťou obce, ale žijú akoby oddelene. „K integrácii s pôvodným obyvateľstvom veľmi nedochádza ani prostredníctvom detí v škole, v škôlke, pretože väčšinou ich rodičia vozia do mesta buď do pôvodnej školy, prípadne do škôl s vyšším štandardom. V nových štvrtiach často chýbajú miesta spoločenského kontaktu ako kaviarne, obchody, športoviská. Sú to len prejazdné ulice s množstvom rodinných domov,“ opisuje reálne situácie sociológ, podľa ktorého sú dediny v tradičnom chápaní na ústupe. Nájdeme ich ďalej od mestských centier, mimo hlavných dopravných ťahov.
Možnosti verzus pokoj
Práve tieto lákajú nielen lepším životným prostredím, ale aj medziľudskými vzťahmi či pomalším rytmom života. „Vzťahy v tradičnej dedine sú otvorenejšie, je tu vysoká miera dôvery, vyššia bezpečnosť, nízka kriminalita. Život v nej je pokojnejší, pomalší, hoci dediny v blízkosti väčších miest sú pod ich vplyvom, čo sa prejavuje v správaní, obliekaní, v celkovom životnom štýle najmä mladých ľudí,“ objasňuje sociológ. Život v meste je charakteristický anonymitou, neosobnejšími vzťahmi, no na druhej strane lepšou dostupnosťou vzdelávania, kvalitnejších služieb, pestrejšími možnosťami trávenia voľného času. Práve pracovná príležitosť je to, čo drží mnohých ľudí v meste napriek tomu, že im nevyhovuje životný štýl. Mnohí preto využívajú možnosť do zamestnania denne dochádzať. „Ak sa človek rozhodne odísť bývať z mesta na vidiek, zrejme má na to vážne dôvody. Otázkou je, či dostatočne myslel aj na všetky negatívne dôsledky rozhodnutia a počítal s nimi. Aj keď to nie je empiricky podložené, dá sa predpokladať, že rozhodnutie ísť bývať na vidiek robia ľudia, ktorí z vidieka aj pochádzajú, ale v meste vyštudovali, sú úspešní v zamestnaní alebo v podnikaní,“ vysvetľuje Zeman.
Lacnejšie?
Dôvodom, prečo niektorí vymenia možno väčší komfort v meste za bývanie mimo neho, je aj finančná nenáročnosť. Nie je to však iba zdanlivé? „V súčasnosti prevládajú trendy hľadať pokojné bývanie na vidieku. Dôvodom však nie je ani tak lacnejší život na dedine, ide skôr o komfortnosť bývania. Životné náklady v meste a blízkom vidieku v rámci jedného regiónu sa nelíšia natoľko, ako napríklad náklady v odlišne ekonomicky vyvinutých regiónoch,“ hovorí finančný poradca Pavol Ďurkovský zo spoločnosti AWD. Podľa neho sa pri tvrdení, že život na vidieku je menej finančne náročný, treba pozerať nielen na samotné ceny, ale aj dostupnosť tovarov a služieb a ich rozmanitosť.
„Ak hovoríme napríklad o potravinách a ich dostupnosti, výhodnejšie sú určite v meste. Sieť veľkých hypermarketov v meste ponúka veľký výber, ľahkú dostupnosť a určite pozitívne ovplyvňuje i výšku cien. Opačne je to s cenami služieb, dopravy a nájomného vrátane cien energií. Možno teda povedať, že kým v meste sú služby dostupnejšie, ale zároveň i vyššie, na vidieku je problém opačný,“ tvrdí Ďurkovič. Finančná výhodnosť života na vidieku závisí od rozdielu medzi výškou príjmu a nákladov na živobytie. Táto výhodnosť sa prejaví len pri relatívne veľkom rozdiele medzi príjmom a životnými nákladmi. „Taktiež, aj keď človek pracuje v meste a býva na vidieku, veľkú časť spotreby realizuje v meste, takže rozdielnosť cien často ani nevyužije. Z tohto hľadiska je finančná výhodnosť života na vidieku relatívna väčšina,“ dodáva Ďurkovič.
Dane a poistenie
Je rozdiel v platení cestnej dane podľa toho, či máme auto prihlásené na vidieku, alebo vo veľkomeste? je rozdiel v poistení nehnuteľností na vidieku a v meste? Odpovedá finančný poradca Pavol Ďurkovič.
Regionálna poloha je jedným z parametrov, ktoré môžu ovplyvňovať výdavky na poistné v súvislosti s motorizmom. Za vozidlá využívané na podnikanie sa podľa sadzieb stanovených vyššími územnými celkami platí daň z motorových vozidiel. Jej výška sa však v jednotlivých krajoch líši iba minimálne. Výraznejšie rozdiely sú pri povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Sadzby poistného sa stanovujú nielen na základe objemu motora, výkonu auta, ale i od veku majiteľa a tiež od miesta prihlásenia vozidla. Najvyššie sadzby sú stanovené pre vozidlá prihlásené v Bratislave a krajských mestách.
Rozdiely sa prejavujú v cenách za poistenie domácností. V Bratislave a vo väčších mestách sa zaplatí za poistenie výrazne viac ako na vidieku. Súvisí to s rizikom krádeže, ktoré je vo veľkých mestách väčšie. Na druhej strane, pre obyvateľov najmenších dediniek a domov v oblastiach vzdialenejších od obce (samoty, majere) môže byť poistenie taktiež drahšie.
Tešia ma každodenné dedinské drobnosti
Libuša Vikorová, 24 rokov, novinárka a spisovateľka
Určite nepatrí medzi tých, ktorým po príchode do Bratislavy hlavné mesto okamžite učarovalo. Rodáčka z Rimavskej Soboty tu žije viac ako tri roky, no už dlhší čas uvažuje o návrate na stredné Slovensko. „Bratislavu som si chtiac-nechtiac musela zvoliť za svoje bydlisko. Pôsobím v médiách, a tie sa sústreďujú najmä tu. A keďže som aj autorkou niekoľkých kníh a literárnou kritičkou, považovala som za správne a prospešné prísť do hlavného mesta, upevniť si tu kontakty a získať ľudí na ďalšiu spoluprácu,“ hovorí o dôvodoch prisťahovania. Bratislava ju však nikdy nepohltila ani nezmenila. „Keď tak nad tým premýšľam, dodnes som si tu celkom nezvykla. Bráni mi v tom tempo, akým sa tu žije, nikdy sa nekončiaca práca, nedostatok relaxu a vôbec priestoru naň, málo zelene, no a sterilný, občas až sebecký prístup predovšetkým domácich ľudí.“
Vraj ani výhody hlavného mesta, kde máte všetko „poruke“, či možnosti lepšieho uplatnenia, kariéry a zárobku nezatienia množstvo stresu, ktorý sa jej s tým spája. Preto na živote mimo neho oceňuje najmä pokoj, relax, intimitu či každodenné milé drobnosti. „Napríklad ak ráno stretnete v obchode susedku, ktorá sa pochváli, aké krásne jablká jej v záhrade dozreli a či sa poobede nezastavíte na kávu spojenú s ochutnávkou jablkového koláča,“ opisuje Libuša, podľa ktorej je život mimo hlavného mesta aj finančne výhodnejší, lacnejšie sú potraviny či služby. Aj preto sa s priateľom rozhodli kúpiť si na strednom Slovensku domček a plánujú si tam budúcnosť. „Samozrejme, stavba potrebuje ešte nejaké investície, takže zatiaľ zostávame v Bratislave. Aj po odchode by som však rada pracovala na diaľku, dochádzať každý deň do hlavného mesta zo stredu Slovenska by bolo prakticky nemožné,“ uvažuje Libuša. Vraj ak by sa mala raz do Bratislavy vrátiť, tak iba v prípade, že by ju jej mesačný príjem nedokázal uživiť a iné východisko by už nemala.
Odstrihla som sa
Marta Farkašová, 46 rokov, živnostníčka, ekonómka
„Vyrastala som na dedine v rodinnom dome a vždy som si hovorila, že byt v bytovke je pohodlnejší, ako aj život v meste, pretože všetky služby ako teplo, vodu alebo odvoz odpadu tu máte naservírované.“ Vraj keby jej niekto pred rokom povedal, že sa vysťahuje z mesta, sama by neuverila. No stalo sa. Rozhodnutie prišlo náhle a už niekoľko mesiacov býva v rodinnom dome v Malinove. Hoci žila dlhé roky v Bratislave, typický mestský človek nikdy nebola. Do centra a ruchu mesta nechodila rada, vyhovovalo jej bývanie v okrajových častiach. Postupom času si začala uvedomovať hluk, ktorý predtým ani nevnímala.
Najprv hľadala inú bytovku, neskôr víkendový domček, pretože si stále nepripúšťala myšlienku opustiť Bratislavu. „Ale víkendový dom, to znamená viesť dve domácnosti, narobiť sa, a napokon si neužijete ani jedno, ani druhé. Dvaja kamaráti pred dôchodkom v tom čase ťažko ochoreli. Uvedomila som si, že aj ja sa niekedy správam tak, ako keby som bola na tomto svete nadlho, a pritom sme tu všetci len na návšteve.“ A tak si začala zháňať niečo na stále bývanie. V novembri už mala dom. Pekný, teplý, útulný, presne podľa jej predstáv. A dokonca spĺňal všetky jej podmienky – aby bol blízko Bratislavy, kam musí cestovať do zamestnania, aby bol blízko menšieho mestečka a nebol v novej satelitnej časti. „Nasťahovaním nastala zmena. Do práce už nechodím ‚výťahom‘, ale autom, čo však vôbec nepociťujem ako záťaž. A zmenil sa aj môj životný štýl. Je pokojnejší, prozaickejší, jednoduchší. Keď v Bratislave celý deň pršalo, tak ste si povedali, že bol taký škaredý deň. Ja vyjdem do záhrady, slnko si vychutnávam a poviem si: Aký pekný deň. A taký je zatiaľ každý,“ tvrdí Marta, ktorá pri kúpe domu mala dilemu: či si má zobrať úver, alebo predať byt. „Premýšľala som, či si mám nechať nejaké zadné dvierka. Vyriešila som to predajom a hovorím tomu, že som sa odstrihla. Ešte nebolo dňa, keď by som tento krok oľutovala.“
Ako to vidíte vy?
Podľa výsledkov internetovej ankety, ktorá sa uskutočnila na stránke magazínu smeŽeny www.zena.sme.sk
59,7 percenta prispievateľov vidí výhodu bývania na vidieku v pokojnejšom spôsobe života a takmer 33 percent v lepšom životnom prostredí. Eventuálna finančná nenáročnosť je podstatná pre 2,5 percenta respondentov, o 2 percentá viac vidí výhodu v lepších medziľudských vzťahoch. Mestský život je podľa 46,5 percenta výhodný pre viaceré pracovné príležitosti, pričom 35,5 percenta ho uprednostňuje pre väčšie možnosti na zábavu či nákupy a 9 percent za možnosť zostať v anonymite.
Na koho sa usmialo šťastie
Do ankety sa zapojilo 1940 respondentov. Výherkyňou exkluzívneho dámskeho parfumu od Naomi Campbell Cat deluxe at Night je Katarína Lukáčiková.
Hlasujte a vyhrajte
Stačí, ak na www.zena.sme.sk vyjadríte v krátkej ankete svoj názor k aktuálnej téme a môžete získať exkluzívny značkový parfum.
Autor: Saša Obuchvoá, SME ženy, 32/2007