Nevinný flirt, alebo začiatok konca?

Už aj drobné, kvázi nevinné nadväzovanie kontaktov pomimo – či už aktívne četovanie (so zatajením nášho statusu zadaný, zadaná) s osobou opačného pohlavia cez sieť, flirtovanie na výjazde bez svojej polovice (lokalita a pridružené osoby môžu byť rôzne). Alebo spoločné chvíle s kolegami či kolegyňami v práci na báze iskrivého „akože priateľstva“. Naše správanie vysiela signál, že čosi nie je v poriadku. Či už to vypovedá o našom vnímaní serióznosti a charaktere vzťahu, v ktorom sa nachádzame, alebo skrátka niečo vo vzťahu škrípe. A nevieme alebo nechceme sa tomu postaviť zoči voči, tak podvedome ,alebo dokonca vedome, hľadáme únikový východ.

Ako sa hľadanie únikového východu prejavuje? Na ilustráciu dva príbehy z môjho blízkeho okolia:

Príbeh číslo jeden:
Do práce kamarátkinho priateľa nastúpila nová kolegyňa. Odvtedy na stretnutiach s mojou kamarátkou o ničom inom nehovoril, len o kolegyni. Navyše jej začal odrazu tvrdiť, že ostane dlhšie v práci, má tam riadne fofry a podobne. Hádajte, čo sa dialo ďalej. Napoviem vám – románový prípad: Kamarátka tohto „odrazu workoholika“ náhodou zistila (podrobnosti objavu sú mi neznáme), že bol v kine s onou kolegyňou. Na podľa môjho názoru logickú otázku: Prečo? on „logicky“ odpovedal, že : kamarátka na inkriminovanom filme už predsa bola a on ho chcel vidieť (zrazu!) a tak naň vzal svoju kolegyňu. Chudáčik, no čo by bez tej kolegyne robil? Ona ho vlastne zachránila, aby neostal ochudobnený o hodnotný umelecký zážitok, nie?

Odložím sarkazmus bokom. Povedzme, že jeho vysvetlenie znie ešte vcelku nevinne a hodnoverne (a naivne!). Mimochodom, celkom dobre nerozumiem, prečo muži používajú výhovorky, ktorých úroveň z nás, partneriek, robí úplných idiotov. To si naozaj myslia, že im to zhltneme nielen s navijakom, ale aj s udicou a vedierkom na červíky?
Lenže kamarátka sa počas „výsluchu“ dozvedela, že jej drahý okrem kina vzal milú kolegynku aj na večeru. Nedalo sa inak, musela vypeniť. Veď ju – svoju partnerku nevzal na večeru ani nepamätá.

Kamarátka nespomenula, či prebehli boje obsahujúce krik, slzy a tichú domácnosť prekypujúcu trucom, alebo sa prípad zahral do autu, ututlaný, ale nezabudnutý, pripravený kedykoľvek sa znovu otvoriť a robiť zlo. Predpokladám však, že možnosť B je správne. Každopádne sa jedného dňa kamarátka rozhodla, že si u svojho priateľa v práci označkuje teritórium a spozná záškodníka svojho vzťahu. Neohlásená a nikým nečakaná sa ocitla u neho v práci a zoznámila sa s jeho slávnou kolegyňou. Kolegyňa ostala pekne mimo – bolo zjavné, že o existencii priateľky nemala ani páru. Podarený kolega sa jej asi na romantickej večeri nepochválil, že už niekoľko mesiacov je zadaný. Kamarátka nevedela, koho má ľutovať viac – či seba alebo kolegyňu.

Príbeh číslo dva:
Iná moja kamarátka sa na jednej pracovnej akcii zoznámila s veľmi zaujímavým chlapom. Padol jej do oka, čo je pri nej jav veľmi zriedkavý a tak chcela pokračovať v známosti. Určite mala značné očakávania, pretože aj on jej neverbálnymi signálmi, aj slovnými narážkami dával najavo, že mu je evidentne viac než len sympatická. V rozpore so svojim správaním sa však nejako sa nehrnul do toho, aby ju pozýval na rande. Aj keď narážky na stretnutie by boli. Ich komunikácia pozvoľna pokračovala a vždy keď sa stretli, otvorene s ňou flirtoval. Kamarátka bola samozrejme zmätená z jeho správania. Snažila sa prísť na koreň jeho podivínskemu správaniu. Možno mu to dlho trvá , kým sa rozhýbe. Možno je zavalený prácou. Možno si myslí, že je zadaná.

Až po nejakom čase sa od jeho známeho len tak mimochodom dozvedela, že ON má dlhoročnú priateľku a býva s ňou v spoločnej domácnosti. Záhada rozlúštená. Kamarátka nevedela, čo ju viac mrzí. Či to, že s týmto chlapíkom nič vážnejšie nehrozí, alebo to, že sa z neho vykľulo to, čo sa z neho vykľulo. Každopádne, teraz by už s jeho priateľkou nemenila.

Takto sa nesprávajú len nespokojní muži, ale aj ženy. Keď vzťah sklzne do stereotypu a stagnácie a jeden z partnerov sa začína nudiť, alebo pre mnohé iné rozmanité dôvody - mnohí potrebujú akýsi únik mimo vzťahovej reality, ktorý nachádzajú v prísune čerstvého kyslíka. Neodvažujú sa na radikálny rez a okamžitú životnú zmenu, najmä ak s partnerom strávili už nejeden piatok. A tak hľadajú bočné cestičky. Isto ich čosi trápi, čosi nie je v poriadku. Inak by predsa nenamotávali ďalšiu osobu. Zrejme cítia absenciu nejakej esenciálnej zložky , ktorá sa z ich vlastného vzťahu kamsi vytratila. Vzrušenie? Zábava? Lákavé objavovanie nového a nepoznaného? Motýle v bruchu? Konská dávka endorfínov? Čo im chýba, vedia najlepšie len oni sami. Ale čosi chýba určite.

Keď je všetko na poriadku a človek je vo vzťahu spokojný a šťastný, nepotrebuje predsa ďalšiu osobu na trávenie času. Naopak, snaží venovať drahej polovici čo najviac zo svojho voľného času.

Podvádzaný a klamaný partner vie, že sa niečo deje. Dobre, možno presne nevie, čo sa deje, ale niečo tuší. Človek vycíti zmenu , hoc i nepatrnú, nech nám polovička zatĺka ako chce. Zmení sa spôsob, akým robí to či ono, akým pristupuje k veciam, správanie. Zmení sa mimika, pohľady, gestá, drobné prejavy ako spôsob pohladenia po vlasoch...niečo je skrátka náhle iné.

Problémy sú na to, aby sa riešili. Ak nie ste spokojní vo vzťahu, urobte s tým niečo. Hoc aj rozchod. Žijeme len raz a preto by sme sa nemali ustráchane krčiť v kúte pred radikálnymi rezmi, keď nám môžu priniesť viac pozitívneho ako negatívneho. Aký má zmysel žiť dlhé roky vo vzťahu, v ktorom vlastne ani nie sme šťastní? Zo zvyku, z pohodlnosti, zo strachu neublížiť tomu druhému. A aby sme neubližovali aj sami sebe, nájdeme si niekoho pomimo.

Mať bokovku nie je fér. Pre nikoho zo zúčastnených. Pre aktéra, lebo ho skôr či neskôr trápia výčitky svedomia a zmocňuje sa ho zúfalstvo, že sa točí v kruhu a cíti sa ako najväčšia špina. Pre priateľku či priateľa, ktorá/ý nič netušiac tápe v tme a snaží sa prísť na koreň tej náhlej premeny svojho milovaného či milovanej. A nie je to fér ani pre tretiu osobu, ktorá žije v presvedčení, že rozvíja potenciálny perspektívny vzťah. A je vlastne klamaná a zneužívaná tiež.