Bájky o zdraví

Zmrzlina na boľavé hrdlo?
Hovorí sa, že najlepší liek na zapálené hrdlo je zmrzlina či ľadový nápoj. „Tak to by som naozaj neodporúčala. Pri bolesti hrdla je najvhodnejšie prikladať teplé vlhké obklady, ktoré vymieňame v dvadsaťminútových intervaloch. Piť odporúčam bylinkový čaj izbovej teploty. Zmrzlina môže byť síce veľkým lákadlom, nezabúdajme, že sa v nej zväčša nachádza množstvo baktérií. Cukor a ovocie zasa dráždia hrdlo ďalej,“ vysvetľuje Komadelová.

Akné z čokolády?
Ďalším „zaručene správnym“ tvrdením je, že čokoláda a ostré pochutiny podporujú vznik akné. Pritom už štyridsať rokov odborné kruhy vysvetľujú, že akné je dôsledkom hormonálnej nerovnováhy a zároveň prejavom a súčasťou dospievania. Prirodzene, nájdu sa ľudia, ktorí sa po konzumácii niektorých jedál (čokoláda, jahody, korenisté jedlá) vyhádžu, alebo sa im existujúce akné zhorší, no zväčša ide o potravinové alergény, ktoré sú zodpovedné za iné ochorenia kože, nie akné. „Napríklad kvalitná, horká čokoláda je zdravá, má priaznivé účinky na organizmus,“ vysvetľuje praktická lekárka Dagmar Komadelová.

Vápnik na nechty
V omyle žijú aj ľudia, ktorí sú presvedčení, že zdravý rast nechtov zabezpečia dostatočným prísunom vápnika. „Sám by si ho nemal nikto indikovať. Hladina vápnika sa predovšetkým určuje z krvi. V prípade, že je ho dostatok, môže mať ďalší prísun vedľajšie účinky. Ak má človek naozaj problém s rastom nechtov, nemôže sa sám liečiť, musí vyhľadať dermatológa,“ pripomína lekárka. Nehovoriac o tom, že na podporu rastu nechtov je najvhodnejšie magnézium.

Čítanie pri baterke
Asi si dobre pamätáme na to, keď sme po večierke schúlení pod perinou s baterkou v ruke lúštili písmená rozčítanej knihy. Rodičia nám s vyhrážkou pripomínali, že v dospelosti stratíme zrak. „Niečo na tom pravdy je. No nie úplne všetko. Funkcia očí je najmä genetický daná dispozícia. To, že si deti oči pri baterke namáhajú, je známe naozaj všetkým,“ pripúšťa lekárka.

Zdravý špenát?
Dokázali sme sa zmieriť s myšlienkou, že špenát neobsahuje toľko železa, ako nám tvrdili naše staré mamy. Pochopili sme, že je síce zdravý, ale pripustili sme aj omyl Švajčiara profesora Gustava von Bunge, ktorý sa v 19. storočí pomýlil vo svojom výskume. Chybu spôsobilo iba posunutie malej desatinnej čiarky. Namiesto 3,5 miligramu železa na kilogram sa celé roky myslelo, že sa v špenáte nachádza 35 miligramu na kilogram.

Strihanie a hustota
Aj keď sa to môže zdať nepochopiteľné, ale do dnešného dňa si mnohí myslia, že strihaním vlasov zabezpečíme ich hustotu. Pritom ide naozaj o mylný mýtus, ktorý s realitou nemá nič spoločné. „Je to hlúposť. Hustota vlasov je daná predovšetkým geneticky, hormonálne a starostlivosťou o vlasy,“ objasňuje Komadelová. Korienok si pri krátkom vlase síce „oddýchne“, nemá záťaž, no na obnovenie folikulov krátky strih nemá nijaký dosah.

Blahodarný mráz?
Rovnako nie je pravda, že vírusy v zime zamŕzajú. Niektoré nezničíme ani pri osemdesiatstupňových mrazoch. Naopak, bod varu ich úspešne dokáže zlikvidovať. „Keby vírusy v zime zmrzli, určite by sme v zime nezápasili s chrípkovými epidémiami. Hoci sú vírusy, ktoré dokážeme mrazom zničiť, je obrovské množstvo tých, ktorým ochladenie nebráni ich ďalšiemu prežitiu,“ smeje sa lekárka.

Jedlo verzus alkohol
Dokonca ani mýtus o vymastenom bruchu a následnom užití alkoholu, keď sa nemôžeme opiť, je scestný. „Kto sa pred oslavou dobre naje, dosiahne iba to, že promile alkoholu v krvi stúpne pomalšie. Prirodzene treba zvoliť stravu, ktorá dokáže vsať alkohol. Zelenina a ovocie to určite nie je. Chlieb so šunkou či syrom je vhodnejší,“ upozorňuje lekárka. Zatiaľ však stále platí, že na predchádzanie „opice“ je najvhodnejšie nepiť.

Alkohol zabíja bunky
Samostatnú kapitolu tvoria legendy o alkohole. Z veľkého množstva, ktorým s radosťou nielenže veríme, ale aj aplikujeme, je pravdivá iba jediná. Tá, ktorá tvrdí, že alkohol zabíja mozgové bunky. Vedci odhadujú, že jedna „prežúrovaná“ noc môže spôsobiť stratu dvadsať- až tridsaťtisíc buniek. Zároveň prerušuje prenos dát medzi nervovými bunkami, čo má za následok nepriaznivý vplyv na koncentráciu a pamäť.

Porážka verzus kýchanie
Niektoré mýty však v sebe nesú aj kúsok pravdy. Napríklad ten o potláčaní kýchania. Ak si chytíme nos pri kýchnutí, môžeme dostať porážku. „Pokiaľ ide o jednorazové kýchnutie, ktoré sa potlačí, nič závažné by sa nemalo stať. Ak však niekto dlhodobejšie potláča kýchanie, môže byť nebezpečie zvýšenia tlaku v organizme. Či už krvného, ale najmä tlaku na mozog,“ upozorňuje lekárka. Odborníci ďalej pripomínajú, že pri pravidelnom podržaní nosa a potlačením kýchania sa vzduch a vlhkosť pod veľkým tlakom dostávajú do citlivých oblastí uší, pričom hrozí nebezpečenstvo infekcie.

Autor: Lea Sobotová, SME ženy, 31/2007