Nevyspytateľné počasie

Tohtoročné leto sa nesie v znamení horúčav, historických teplotných rekordov, ale aj problémov s nimi spojených. Niektorí ľudia, ktorí sú meteosenzitívni, teda citliví na vplyv počasia, dokážu už niekoľko dní vopred vycítiť, že sa blíži zmena počasia. „Hovorí sa, že takíto ľudia vedia najlepšie predpovedať počasie. Ich citlivosť sa pripisuje elektrickým pomerom ovzdušia. Výboje na frontoch vznikajú v diaľke a oveľa skôr, než sa zmení teplota vzduchu, alebo iné meteorologické faktory,“ vysvetľuje biometeorologička Zlata Čabajová. Meteosenzitívni jedinci cítia najmä staré zlomeniny a zranenia z minulosti. Na zmeny meteorologických faktorov, ako je teplota vzduchu, tlak alebo vlhkosť, však rôznym spôsobom reaguje v podstate každý z nás. Podľa odborníčky predstavujú pre každý organizmus určitú záťaž a prispôsobujeme sa im na základe stavu adaptačných mechanizmov: „Tie závisia od veku, ale najmä zdravotného stavu. Niekedy stačí, že človeka práve bolí zub alebo má obyčajnú chrípku, a zmena počasia na neho zrazu zapôsobí horšie. Úlohu zohrávajú aj chronické ochorenia alebo zdravotné problémy prekonané v minulosti.“

Reakcie na zmeny
Zhoršené reakcie na extrémne teplotné „skoky“, teda náhle horúčavy alebo príliš nízke teploty, podmieňuje napríklad ischemická choroba srdca. Pri výkyvoch počasia môže organizmus zareagovať srdcovým zlyhaním aj na neprimeranú záťaž a práve v takýchto obdobiach sa môžu náhle prejaviť rôzne skryté srdcové chyby. Starší ľudia mávajú podľa biometeorologičky problémy vyrovnať sa s počasím v jarných mesiacoch: „Najmä marec býva charakteristický náhlymi prílevmi teplého vzduchu a následným ochladením. Počasie sa vtedy rýchlo mení a ľudia vo vyššom veku sa mu nedokážu prispôsobiť.“ Pozor si však treba dávať aj pri plánovaní kúpeľnej liečby. „Ideálne je navštíviť kúpele na jar alebo na jeseň, nie v lete, keď môže mať organizmus v dôsledku vysokých teplôt s liečebnými postupmi problémy,“ varuje Čabajová. Mladý, zdravý človek, ktorý má napríklad problém so zlomeninou, by s absolvovaním kúpeľnej liečby v letných mesiacoch nemal mať ťažkosti. Kúpele s častým výskytom horúčav však často navštevujú pacienti, ktorí trpia viacerými ochoreniami: „Aj keď si človek do kúpeľov prichádza liečiť jednu konkrétnu chorobu, na ktorú je dané zariadenie špecializované, musí myslieť aj na iné diag-nózy, ktoré ho trápia, a poradiť sa o vhodnosti liečby v teplých letných mesiacoch s lekárom,“ vysvetľuje biometeorologička.

Meteosenzitivita môže ustúpiť
Je citlivosť na počasie vrodená záležitosť? „Môže to súvisieť aj s genetikou, ale s pribúdajúcim vekom a chorobami sa meteosenzitivita zvyšuje. Štatistiky hovoria, že v súčasnosti trpí citlivosťou na zmeny počasia zhruba každý štvrtý človek už v študentskom veku a neskôr je to až 75 percent populácie,“ hovorí Čabajová. Meteosenzitivita sa však dá svojím spôsobom aj ovplyvňovať. Pomáha napríklad otužovanie a udržiavanie sa v dobrej fyzickej kondícii. Podľa odborníčky je však základným predpokladom na zníženie vnímavosti rôznych nástrah počasia informovanosť o vlastnom zdravotnom stave: „Ak zanedbávame preventívne vyšetrenia, nemôžeme tušiť, že nás trápi vysoký tlak, žalúdočné vredy a ďalšie ochorenia. Liečba, stabilizácia ochorenia alebo aj úplné vyliečenie rôznych zdravotných problémov však neraz spôsobia, že meteosenzitivita ustúpi.“ Mnohí pacienti, ktorí poznajú svoje problémy a vedia, že zmeny počasia na nich zle vplývajú, sa snažia ovplyvniť svoj stav napríklad užívaním väčšieho množstva liekov. K takémuto kroku však nesmú pristúpiť bez konzultácie s lekárom.

Rizikové stupne nestačia
Ľuďom, na ktorých počasie nepriaznivo pôsobí, slúži aj medicínsko-meteorologická prognóza, nesprávne označovaná pojmom biopočasie. Záťaž na človeka býva niekedy vyjadrená v rizikových stupňoch. Tieto čísla však podľa Čabajovej môžu byť zavádzajúce: „Konkrétne informácie, ktoré hovoria o tom, na ktorých ľudí vplýva počasie nepriaznivo alebo priaznivo, vyjadruje text predpovede, ktorý by mal byť uvedený spolu s číslom. Ak je záťaž charakterizovaná napríklad číslom štyri, nemusí to platiť pre všetkých ľudí a pre celé územie Slovenska. Vplyv sa môže líšiť aj v závislosti od nadmorskej výšky. Počasie, ktoré vyhovuje každému človeku rovnako, neexistuje.“ Na druhej strane – človek je prispôsobivý tvor a dokáže sa adaptovať aj na extrémne teploty: „Naše telo môže pracovať v teplotách od mínus 50 do plus 100 stupňov Celzia. Organizmus toleruje výkyvy, pokiaľ je jeho vnútorná teplota stabilná, čo dosiahneme primeraným oblečením a aklimatizáciou.“

Depresie a svetlo
Počasie údajne vplýva aj na konanie človeka v krajných situáciách a na výskyt samovrážd. Podľa Martina Halma, primára psychiatrického oddelenia FNsP sv. Cyrila a Metoda, však takáto súvislosť nie je dokázaná: „Zistiť vplyv počasia na fakt, že sa niekto pokúsil o samovraždu, by vyžadovalo rozsiahly výskum. Medzi tým, že počasie bezprostredne vplýva na to, ako sa cítime a jeho vplyvom na chorobné konanie je obrovský rozdiel. Jediné, čo sa považuje za dokázané, je zvýšený výskyt duševných ochorení na jar a na jeseň,“ hovorí lekár. Podľa neho to zrejme súvisí s množstvom slnečného svetla, pretože výskyt depresií bol opísaný v oblastiach, kde je ho v zimných mesiacoch nedostatok: „Svetlo ovplyvňuje pravidelné denné biologické rytmy, napríklad spánok alebo bdenie, na ktoré je organizmus nastavený. Ich poruchy môžu viesť k depresiám a zvýšenému počtu samovrážd, ale aktuálne počasie na to priamo nemá vplyv. Muselo by ísť o značný a dlhodobý nedostatok svetla.“

Samovraždy pre počasie?
Podľa lekára sa nedá povedať, že napríklad počas daždivého počasia sa vyskytuje viac samovrážd: „Iste, aj človek, ktorý nemá psychické problémy, sa v slnečných dňoch môže cítiť lepšie. A napríklad v neznesiteľnom letnom teple by si určite väčšina ľudí priala, aby sa aspoň na chvíľku zamračilo,“ hovorí psychiater. Dopad počasia sa môže zreteľnejšie prejaviť sprostredkovane, napríklad pri extrémnych teplotách môže dôjsť aj k dehydratácii organizmu a vnútornému rozvratu, ktorý spustí duševnú poruchu: „Ohrození sú najmä starší ľudia, ale aj u mladých môžu nastať výkyvy nálad a výkonnosti. To všetko sú však súčasti bežného života, nie chorobné prejavy. V praxi som sa zatiaľ nestretol s pacientom, ktorý by uviedol, že k jeho samovražednému konaniu prispelo počasie,“ vysvetľuje Halmo. Pokus o samovraždu vychádza zo silného podnetu, na ktorý človek takto reaguje: „Napríklad nečakaný rozpad manželstva je pre neho určite nepomerne významnejším signálom ako to, či práve svieti slnko. Asi by na takúto udalosť podobne reagoval za každého počasia.“

Prírodu neoklameme
Aj keď vedci majú o problematike počasia množstvo rôznych poznatkov, podľa biometeorologičky sa v súčasnosti predpovedá pomerne ťažko: „Princípy, na ktorých boli predpovede v našom podnebí doteraz postavené, dnes príroda porušuje. To je však najmä dôsledok ľudskej činnosti. Ustavične sa zvyšuje znečistenie ovzdušia, koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére vyvoláva globálne otepľovanie a niektoré chemické reakcie, ktoré sú následkom našich aktivít, likvidujú ozón,“ hovorí Čabajová. Cez ozónové diery na Zem preniká žiarenie, ktoré spôsobuje mnohé zdravotné problémy. „Zodpovední si musia najskôr uvedomiť, že treba obmedziť neúmerné zaťažovanie životného prostredia vypúšťaním škodlivín do atmosféry. Ľudia to môžu ovplyvniť tým, že v domácnostiach nebudú zbytočne plytvať energiou, začnú triediť odpad, šetrnejšie používať agresívne pracie prášky alebo iné bežne používané prípravky a akceptovať rôzne ďalšie každodenné a zdanlivo banálne požiadavky,“ uzatvára biometeorologička.

Ako reagujú na počasie zvieratá?
Proti prudkým teplotným výkyvom a rôznym negatívnym vplyvom počasia sa chránia nielen ľudia: „Každý organizmus sa snaží vyrovnať s nepriazňou počasia a klimatickými podmienkami. Výnimkou nie sú ani zvieratá,“ hovorí biometeorologička Zlata Čabajová. Ak sa neúmerne zmení ich telesná teplota, okamžite to vyvolá reakciu, ktorá zabráni tomu, aby sa organizmus podchladil, alebo naopak – prehrial. „Zvieratá majú proti takýmto nežiaducim javom prispôsobenú štruktúru peria alebo srsti, dokážu reagovať aj spomalením krvného obehu, zmenou polohy tela alebo migrovaním. Tieto a rôzne iné reakcie vedú k vyrovnávaniu teploty tela na optimálnu,“ vysvetľuje odborníčka. Príkladom sú zimní spáči – kožušina medveďov má v tom období silnejšiu izolačnú schopnosť. V teplom počasí zvyknú aj zvieratá svoj organizmus ochladzovať potením: „Na tele sa dokážu výrazne potiť napríklad kone, svište aj ťavy. Ovce a prasatá sa potia veľmi slabo, vôbec sa nepotia psy ani králiky.“ Srsť tiav dokáže tieto živočíchy chrániť pred horúčavou, ovce zase vďaka srsti odolávajú chladu. „Zaujímavé je, že čím teplejšia je oblasť, v ktorej zvieratá žijú, tým väčšiu plochu majú časti ich tela, pomocou ktorých sa ochladzujú – napríklad ušnice a chvost,“ uvádza Čabajová. K reakciám na počasie patrí aj zmena biorytmu. V lete mnohé zvieratá presúvajú aktivitu do nočných hodín, keď nie je tak teplo.

ANKETA
V uliciach sme zisťovali, ako na ľudí pôsobia extrémne teplotné výkyvy, zmeny a rôzne iné nástrahy počasia.
Darina Pochabová, 52 rokov
Zmeny počasia registrujem, ale nie veľmi dramaticky. Mám dlhodobo nízky tlak, takže tepelné výkyvy môj organizmus neprekvapujú. Teraz v lete, keď sú extrémne teploty, som viac unavená. Lenže aj s manželom sme aktívni športovci a neobsedíme na jednom mieste. Ľudia, ktorí sú zvyknutí na fyzickú námahu, sa určite vedia lepšie vyrovnávať so zmenami počasia. Záťaž s tým spojená pre nich neznamená zníženie kvality života. Teplo teda dobre
znášam, nemám rada však klimatizáciu, pomocou ktorej sa dnes problémy s teplotami veľmi často riešia. Našťastie, nikdy som ju ani dlhodobo nemusela trpieť. Používam len ventilátory. A myslím, že každé počasie sa dá prežiť. Nemôžem povedať, že by mi lepšie vyhovovala zima alebo teplo, ale ideálne sú asi prechodné obdobia – jar a jeseň.

Miroslava Tužinská, 29 rokov
Mnohých mojich známych pri zmenách počasia bolievajú kĺby, cítia rôzne zlomeniny a iné zranenia z minulosti, ale mňa sa takéto problémy netýkajú. Ak by som si však mohla vybrať, určite by som si zvolila teplo. Nedávno som strávila mesiac v Španielsku a tamojšia klíma mi veľmi vyhovovala. Aj keď extrémne horúčavy som tam nezažila, lebo leto sa len začínalo. Rada cestujem a zastihli ma už aj päťdesiatstupňové teploty a prežila som ich. Napríklad v Ázii bolo mimoriad-ne vlhko, ale stačilo pár dní a adaptova-la som sa. Výkyvy počasia na mňa pôsobia skôr psychicky a nálada mi v škaredom počasí vždy klesne. Keď však prší, aspoň mám dôvod zostať doma a oddýchnuť si. Pri peknom počasí doma nikdy nevydržím a automaticky ma to láka ísť von.

Jozef Pollák, 39 rokov
Ja som proti vysokým teplotám dosť odolný. Aj toto leto sa mi na ne podarilo aklimatizovať, aj keď padli rôzne teplotné rekordy. Ale beriem to pozitívne – vďaka rekordným horúčavám som už začal tridsať stupňov vnímať ako úplne normálnu a príjemnú teplotu a v pohode som minule vydržal napríklad štyri hodiny hrať tenis. Mám však rád aj zimu. Najmä, ak je dosť snehu a môžem sa venovať lyžovaniu a ďalším mojím obľúbeným športom. Chladné počasie je asi celkove pre človeka praktickejšie. Pred neznesiteľným teplom sa veľmi nemá ako brániť, ale v chladnom počasí to môže vyriešiť poriadne hrubou bundou a cíti sa dobre.

Lucia Telekešová, 25 rokov
Určite preferujem teplé letné počasie, nie zimu. Asi aj preto, lebo som sa narodila v auguste. Extrémne horúčavy však neznášam veľmi dobre. Nie, že by som priamo odpadávala, ale pri teplotách, aké nás postihli toto leto, som sa cítila dosť oslabená a pomaly som ani nedokázala normálne rozmýšľať a „fungovať“. Som spokojná, keď je vonku maximálne tridsať stupňov. V zime mi zase nevyhovujú extrémne mrazy, ale to asi nikomu z nás. V lete väčšinou zvyknem vycítiť, keď sa blíži nejaká zmena počasia, napríklad nečakaný dážď, ale nespôsobuje mi to žiadne bolesti hlavy a podobné problémy. Skôr naopak – ako keby moje telo cítilo, že príde osvieženie.

Pavol Čisárik, 32 rokov
Priznám sa, že na mňa počasie veľmi nevplýva. Alebo to aspoň nijako výrazne neregistrujem. Moje telo asi chápe, že v lete má byť teplo a v zime zima a občas sa počasie zvykne aj rýchlejšie a šokujúco meniť. S tým však nič nenarobíme. Ja mám šťastie aj v tom, že nemám prácu, ktorá by ma nútila sedieť niekde v kancelárii, ale môžem si deň organizovať sám. Takže, keď je vonku napríklad neznesiteľne teplo, snažím sa tráviť čo najviac času pri vode. Už dlho sa venujem vodnému lyžovaniu a taká poriadne adrenalínová jazda dokáže človeka v horúcom lete pekne schladiť.

Autor: Zuzana Zajacová, SME ženy, 31/2007