Ale veď ja predsa sotva niečo jem!

Na obed jeden jogurt a nejaké krekery. Na pracovnom stole síce máte nejaké tyčinky a cukríky pre prípad, že by ste potrebovala doplniť hladinu cukru v krvi, ale svätosväte prisaháte, že sa ich sotva dotknete.

Keď sa vrátite domov z práce, pred večerou deťom podstrčíte niečo na zahryznutie – obyčajne chipsy alebo nejaké sušienky. Hoci by ste sa najradšej na misu sladkosti vrhla spolu s vašimi maškrtnými detiskami, obmedzíte sa len na par kúskov, za hrsť, ktoré im uchmatnete cestou z detskej izby do kuchyne. Nachystáte večeru, ale v skutočnosti sa neposadíte za stôl, aby ste si ju v pokoji vychutnali. Namiesto toho vyškriabete zvyšky večere po každom členovi rodiny z tanierov, ako ich zberáte zo stola a hádžete do drezu. A aj to je vzhľadom na apetít vašich hladošov len zanedbateľné množstvo.

Čiže počas celého dňa sotva niečím zaplníte žalúdok. A predsa – tuk nie a nie zmiznúť.

Čo s tým? VŠETKO SI PÍŠTE
Väčšina z nás – či máme nadváhu alebo nie – si sotva uvedomuje, koľko toho vlastne zje. Odborníci na výživu často požiadajú svojich pacientov, aby si zaviedli potravinový denníček a do neho si striktne zapisovali, čo počas celého dňa skonzumujú. Odporúčajú tiež zapísať si aj ako často prijímajú potravu (presnú alebo aspoň orientačnú hodinu), prípadne kalorickú a inú výživovú hodnotu príslušného jedla.

Zo začiatku vám vedenie presných záznamov môže pripadať ťažké, pretože vás to stoji venovať neustálu pozornosť každému sústu, čo sa chystáte prehltnúť. Ale postupom času si zvyknete a najmä – získate potrebný prehľad a kontrolu nad svojimi stravovacími návykmi. Mnoho žien sa po tom, čo si začalo poctivo viesť denník, čuduje, že nemali ani potuchy, čo všetko vlastne do seba v priebehu dňa napchajú.

Nie je to o tom, že by úmyselne klamali samé seba. Jednoducho si nepamätajú, že si pred večerou odlomili trochu čokolády alebo si do kávy pridali dve lyžice vanilkovej zmrzliny. Alebo neprikladajú dôležitosť poháru vína, ktorý po práci vypili s priateľmi. Porcia večere v reštaurácii im nepripadala príliš veľká. Alebo ani poriadne nevnímali, keď v záchvate nočného hladu rozospaté uchmatli “niečo malé” z chladničky.

Možno patríte medzi ne a ste toho názoru, že sú to drobnosti, ktoré by sa vlastne ani nemali brať do úvahy. Nezabúdajte však, že všetko sú to kalórie, ktoré sa prirátajú k vášmu dennému kalorickému príjmu, či sa vám to páči alebo nie.

Ak sa zbavíte zvyku jest bezmyšlienkovite, ale venujete pozornosť zloženiu a veľkosti porcie každého pokrmu, ktorý normálne zjete, dostanete svoj jedálniček pod kontrolu. Zbavte sa námatkového udzobávania a ukusovania za pochodu. Na každé jedlo si vyčleňte určitý čas, posaďte sa, doprajte si chvíľu pokoja a sústreďte sa len na to, čo pred vami leží na tanieri.

Budete tak jesť menej a vyberať si, či sa ulakomíte na zopár sušienok alebo radšej počkáte do večere.

Skúste si všetko zapisovať a uvidíte, ako samú seba prekvapíte.