Klimatizačné systémy dnes tvoria bežnú súčasť nášho života. Názory na umelú úpravu vzduchu sa však rôznia a nie každý sa v takom priestore cíti dobre. Klimatizácia môže podľa praktického lekára Petra Liptáka spôsobovať viacero zdravotných ťažkostí: „V prvom rade sú to ochorenia dýchacích ciest. Klimatizácia ich vysušuje a človeka začne trápiť zachrípnutie, kašeľ alebo strata hlasu.“ To však súvisí aj s dehydratáciou – vo vychladenom priestore človek nemá intenzívny pocit smädu a nie vždy dodržiava pitný režim. „Klimatizácia však môže vo vzduchu rozvirovať aj alergény a prenášať zárodky infekcií,“ upozorňuje lekár. K ďalším typickým ochoreniam patria bolesti krčnej chrbtice, lakťov, tiež obrna lícneho nervu. Mnohé z nich môžu prejsť do chronickej formy. Ťažkosti nemusí spôsobovať len samotný studený vzduch, ale najmä prechod z klimatizovanej miestnosti alebo vozidla do horúceho prostredia: „Pre organizmus je to veľký šok. Najmä ľuďom s chorobami srdca hrozí kolaps,“ vysvetľuje lekár. Ak nastupujeme do neznesiteľne rozohriateho auta, klimatizáciu by sme mali zapnúť len na nevyhnutné schladenie.
Ako v skafandri
Problém podľa Liptáka spočíva najmä v tom, že ľudia sa klimatizovaním snažia umelo udržiavať určitý komfort: „V klimatizovanom priestore sme ako vo vzduchotesnom skafandri. Je vyradená naša prirodzená termoregulácia. Organizmus sa sám dokáže prispôsobiť aj prudkým teplotným výkyvom a vie optimálne pracovať pri vyšších aj nižších teplotách.“ Aby sa riziko zdravotných problémov minimalizovalo, rozdiel medzi teplotou v klimatizovanom priestore a vonkajším prostredím by mal byť maximálne päť až šesť stupňov. Podľa odborníka na klimatizačné systémy Tomáša Hodúra je dôležité kúpiť si kvalitnú klimatizáciu s účinnými filtrami a správne nastaviť parametre zariadenia: „Problémy môže spôsobovať tiež veľmi silný alebo zle nasmerovaný prúd vzduchu.“ Výkonnosť klimatizácie treba prispôsobiť priestoru – jeho veľkosti, polohe aj funkcii. Mimoriadne dôležitá je údržba: „Filter sa musí pravidelne čistiť, v závislosti od prašnosti priestoru. V domoch a bytoch ho treba zhruba raz za dva týždne skontrolovať, vyčistiť raz za mesiac.“
Prirodzené prevetrávanie
Aj pri stavbe rodinného domu by sme mali myslieť na to, aby bol chránený proti vnikaniu aj úniku tepla. Podľa stavebného inžiniera Imricha Šeba nie je nutné hneď siahať ku klimatizácii: „Treba navrhnúť objekt orientovaný voči svetovým stranám tak, aby sme dosiahli akumuláciu chladnejšieho vzduchu na jeho severnej fasáde. V teplých dňoch budeme môcť prevetrávať určené priestory prirodzeným spôsobom.“ Miestnosti, ktoré svojou činnosťou vyžarujú väčšie množstvo tepla, teda kuchyne, kúpeľne alebo pracovne s počítačmi, by mali byť navrhované na severnú stranu. „Dôležité je aj teplotechnické riešenie fasády vrátane okien, dverí aj strechy,“ hovorí inžinier. Materiál, z ktorého je dom postavený, musí mať dostatočné akumulačné schopnosti, prípadne s pridaným zateplením. „Napríklad domy z pálených produktov v zime dlhšie držia teplo a naopak – keď prídu horúčavy, nemusíme ich cítiť niekoľko dní,“ vysvetľuje Šebo. Existujú tiež systémy núteného vetrania, ktoré dokážu rozvádzať chlad, nie umelo vyrábať. „Ak uvedené postupy nestačia a musíme siahnuť po klimatizácii, ideálne je zvoliť zariadenie, ktoré pracuje tak, že studený vzduch priamo nefúka do priestoru, ale voľne padá. Vyhneme sa tak nežiaducemu prievanu,“ dodáva Šebo.