Zradné kliešte

Ochorenia, ktoré prenášajú malé živočíchy, nás ohrozujú od skorej jari až do neskorej jesene.

Najmä v letných mesiacoch si z pobytu v prírode neraz prinesieme nebezpečných kliešťov. Existujú účinné opatrenia, vďaka ktorým sa nám podarí týmto parazitom vyhnúť? Podľa doktorky Kataríny Holečkovej treba používať repelent – teda látku, ktorá ich dokáže odpudiť: „Na také prípravky sú kliešte citlivé, aj keď stopercentná záruka neexistuje. Nastriekané dávky treba po niekoľkých hodinách opakovať,“ vysvetľuje lekárka. Kliešte nevisia na stromoch a nepadajú na človeka. Nachádzajú sa v nízkych porastoch, na spodnej strane listov: „Ak sa človek o list obtrie, kliešť na neho prebehne a nájde si na tele miesto, kde sa prichytí. Ohrozené sú najmä teplejšie miesta s jemnejšou kožou, napríklad pod pazuchami, pod kolenami alebo na krku,“ hovorí Holečková. Ďalším opatrením je teda voľba vhodného odevu a obuvi: „Ak vieme, že sa budeme pohybovať napríklad v kríkoch, obuv by mala byť vysoká.“ Najmä v lete sa požiadavka zahaľujúceho odevu nedá vždy dodržať, preto treba po návrate domov svoje telo dôsledne skontrolovať.

Proti encefalitíde očkovať
Kedy kliešte hrozia? Podľa doktorky by sme na ne mali myslieť, už keď teplota dosiahne päť až sedem stupňov: „Najviac kliešťov sa vyskytuje v lete, ale obdobie, v ktorom nás ohrozujú sa začína už skoro na jar a trvá až do konca jesene.“ Kliešte majú tri vývojové štádiá – larvu, nymfu a dospelého jedinca. Každé štádium sa môže prisať a preniesť infekciu. K najčastejším ochoreniam, ktoré prenášajú, patrí kliešťová encefalitída. Je to vírusové ochorenie. Existuje niekoľko foriem – od ľahších, ktoré človek môže prekonať aj bez toho, že by o nich vedel, až po ťažké meningitické formy. „Proti encefalitíde neexistujú lieky. Pri ťažších formách záleží na imunitnom systéme postihnutého, ako ju dokáže zvládnuť,“ vysvetľuje Holečková a upozorňuje, že kliešť môže vírus preniesť hneď, ako sa prisaje. „Jediné možné riešenie je preventívne očkovanie. Pozostáva z troch dávok, pričom ochrana proti chorobe nastupuje po druhej z nich,“ hovorí lekárka. Keďže kliešte sú aktívne už pri teplote päť stupňov, očkovanie by sa malo začať už v zimných mesiacoch. Každé tri roky je potrebné túto procedúru zopakovať. Pre ktorých ľudí očkovanie nie je vhodné? „Najmä pre osoby s ťažkými poruchami imunity, s onkologickými ochoreniami alebo pacientov dlhodobo liečených kortikoidmi. Deti je možné očkovať najskôr od jedného roka,“ objasňuje Holečková.

Spoznať prvé štádium
Prostredníctvom kliešťov sa môžeme nakaziť aj lymskou boreliózou. Je to bakteriálne ochorenie, pričom baktérie sa nachádzajú v zažívacom trakte kliešťa: „Ten po prichytení na tele začne nasávať krv a obsah zažívacieho systému potom vypúšťa von. Kým sa dostane do jeho slín, trvá to asi 24 hodín a človek sa až vtedy infikuje. Preto je dôležité vybrať kliešťa čo najskôr,“ varuje lekárka. Nesmieme zabudnúť na šetrný spôsob vytiahnutia. Inak by kliešť pod tlakom mohol baktérie začať vypúšťať do tela hneď. Podľa Holečkovej je borelióza zradné ochorenie, pretože dokáže imitovať rôzne iné choroby, ale dá sa liečiť, aj keď neexistuje očkovacia látka. „Prvé štádium sa prejavuje typickým fľakom v okolí prisatia – je červený, v strede bledší, so sýtejšími okrajmi,“ opisuje príznak lekárka. Je dôležité včas ho rozpoznať, pretože liečba antibiotikami v tomto štádiu je veľmi úspešná. Na priebeh boreliózy má vplyv aj imunitný systém, preto sa choroba u niekoho rozvinie, u iných sa zlikviduje už v počiatočnom štádiu: „Samotné prekonanie ochorenia však nezanecháva proti nemu imunitu. Borélií je niekoľko druhov, takže človek sa pri najbližšej príležitosti môže infikovať opäť.“

Ako kliešťa správne vybrať?
Treba zvoliť čo najšetrnejší postup. Podľa doktorky Holečkovej je najjednoduchšie najskôr ho potrieť mydlovou vodou, v žiadnom prípade nie olejom: „Obsahuje látku, ktorá by ho začala dusiť a dávením by mohol do organizmu preniesť infekciu.“ Dusenie hrozí aj pri iných neopatrných postupoch. Vhodné je prichytiť kliešťa čo najbližšie pri koži a kývavým pohybom vytiahnuť, napríklad pomocou pinzety alebo klieštikov. „Nemali by sme ho vyberať holými rukami. Ak je väčší, môže prasknúť a človek, ktorý s ním manipuluje, sa infikuje napríklad cez nenápadnú ranku na koži,“ varuje lekárka. Miesto, kde bol kliešť prisatý, treba dezinfikovať. Ak sa ho nepodarí vybrať celého, zvyšok treba odstrániť s pomocou odborníka. Nesmie sa vytláčať, lebo by mohlo dôjsť k porušeniu tkaniva a zaneseniu infekcie. Po bezproblémovom vybratí kliešťa nie je vyhľadanie lekára potrebné