Prvé plány na vybudovanie nádrže v tejto oblasti sa objavili už v 18. storočí. Priehrada však bola postavená až v roku 1954 a dnes si už Oravu bez tejto veľkej vodnej plochy len ťažko predstaviť. Malou časťou dokonca zasahuje aj do susedného Poľska. V súčasnosti je turisticky najatraktívnejšou časťou jej južná a západná časť so strediskami Slanická osada a Prístav. Tu sú sústredené ubytovacie kapacity, bufety a zábava. Treba podotknúť, že život na priehrade je letnou sezónnou záležitosťou, a kemp, bufety a diskopodniky na priehrade sú otvorené iba v lete. To sa, samozrejme, netýka hotelov a zábavných podnikov v neďalekom Námestove. Vráťme sa však k priehrade... Atraktivita tohto miesta spočíva predovšetkým v pestrej palete vodných športov. Máme tu možnosť relaxovať na vodnom bicykli, člnkovať sa, potápať, pre tých zdatnejších je možnosť skúsiť vodné lyžovanie, windsurfing, jachting. K luxusu patrí aj jazda na motorovom člne. Samozrejme, atraktívnosť tohto miesta zvyšuje aj okolitá príroda, s množstvom príležitostí na túry, ale aj hubárčenie či zber lesných plodín. Na druhej strane treba upozorniť, že Oravská priehrada je dosť chladná aj v lete, takže nejaké bujaré šantenie vo vode možno predpokladať iba u tých otužilejších.
Výlet loďou na Slanický ostrov
Veľmi príjemným spestrením a vhodným tipom hlavne na rodinný výlet je plavba loďou na Slanický ostrov. Ten je pamiatkou na zatopené obce, konkrétne Slanicu. Na ostrove je dominantou Kostol povýšenia sv. kríža alebo lepšie povedané pôvodne baroková kaplnka klasicisticky upravená v roku 1843. Dnes je v kostole umiestnené múzeum plastiky a maľby a aj diela ľudových rezbárov a kamenárov. Konkrétne sú tu vystavené drevené polychrómované a kamenné plastiky z 18. až 20. storočia. Súčasťou expozície je aj lapidárium. V kostole sa konajú každoročne v júni a júli aj koncerty vážnej hudby pod názvom Hudobné leto. Kostol je počas sezóny otvorený denne od 9.00 do 17.00 hod. Ako sa môžeme dostať na ostrov? Počas sezóny, od 15. 5. - 15. 9. sem premáva loď Oravskej galérie z prístavu v Slanickej osade. Vstupné s lodným lístkom pre deti stojí 25 Sk, pre dospelých 50 Sk. Bez dopravy, ak sa na ostrov dopravíte na člne alebo vodnom bicykli: deti 5 Sk, dospelí 10 Sk.
Rybolov, Roháče, Spálená dolina
Oravská priehrada ponúka možnosť stanovania, ubytovania v karavanoch a ubytovania v chatkách, ale aj hoteloch. Návštevníci, ktorí uprednostňujú spánok na čerstvom vzduchu, majú dve možnosti výberu - autokemping Stará hora alebo Slanická osada. Obe lokality sa nachádzajú v peknom prírodnom prostredí na brehu Oravskej priehrady v blízkosti Námestova. Je z nich veľmi pekný výhľad na najvyšší vrch Oravských Beskýd Babiu horu, ktorá je častým miestom turistických výletov. Tu však treba upozorniť, že v areáloch kempov sa už roky výraznejšie neinvestovalo, takže pre náročnejších návštevníkov sú skôr súkromné chatky, ktorých sa v okolí prenajíma neúrekom, alebo niektoré z okolitých hotelov či penziónov. Pripomeňme si aspoň jeden. Vybavenosťou najlepším hotelom v okolí je hotel Altis. Výhoda je v tom, ak by sme sa aj neubytovali, môžeme využiť širokú ponuku služieb, ktoré tu ponúkajú. Za poplatok máme možnosť využiť vonkajší bazén s vyhrievanou vodou, lezeckú stenu a navyše, na naše pomery raritu - klzisko s umelým ľadom, ktoré je v prevádzke celoročne. Ak sme aj ubytovaní v kempe, máme tak možnosť spestriť svoj pobyt. Navyše, súčasťou hotela je aj požičovňa horských bicyklov a motorových štvorkoliek.
Hory a rybačka
Atraktivitu Oravskej priehrady dopĺňa aj okolitá nádherná príroda. V tesnej blízkosti, smerom na Zuberec sa týči hradba Západných Tatier, konkrétne Roháčov. Pripomeňme si aspoň malebnú Roháčsku dolinu, Roháčsky vodopád, ale aj termálne kúpalisko a zjazdovku v Oraviciach alebo známe lyžiarske stredisko v Spálenej doline. Široké okolie je tak veľmi zaujímavé aj na pešiu turistiku a cyklotrasy. Samozrejme, nemožno zabudnúť ani na rybárov. Nadšencom rybolovu hádam ani netreba pripomínať, že Oravská priehrada je jedných z našich najlepších miest na lov zubáča, kapra, ale aj štuky a hlavátky.
Autor: Jozef Terem, SME ženy, 29/2007