Zdurené uzliny
Už dlhšie sledujem, že sa mi raz za čas, teda asi v rozpätí dvoch – troch mesiacov viditeľne zduria krčné uzliny. Nie sú bolestivé, ani počas toho nemám nijaké vedľajšie príznaky ako horúčku a podobne. Chcem sa však spýtať, čo môže byť príčinou a či mám aj tak vyhľadať lekára?
Beáta Martinková, Prešov
Lymfatické uzliny sú normálne nehmatateľné, pretože sú mäkké a uložené v tukovom väzive. Nález malých, tuhších, nebolestivých a voľne pohyblivých lymfatických uzlín na krku býva pomerne častým nálezom a nemá väčší význam, pretože infekcie v dýchacích cestách spôsobujú chronické reaktívne zdurenie regionálnych lymfatických uzlín a nie je potrebné ich liečiť. Príčiny zväčšenia lymfatických uzlín sú infekčné a neinfekčné. Príčinou akútneho infekčného zväčšenia lymfatických uzlín na krku býva najčastejšie stafylokoková a streptokoková infekcia v oblasti podnebných mandlí, prínosových dutín a stredného ucha. Medzi ďalšie časté príčiny akútneho zväčšenia lymfatických uzlín patria vírusové infekcie, ako je napríklad infekčná mononukleóza, herpes, rubeola, ovčie kiahne, osýpky. Pri akútnej infekcii býva zväčšenie krčných lymfatických uzlín obvykle bolestivé, sprevádzané zvýšenou teplotou, ale nie je to pravidlom.
Pri chronických zápaloch v oblasti podnebných mandlí alebo prínosových dutín, respektíve pri náleze chronickej infekcie na zuboch môže byť zväčšenie uzlín na krku akoby bez príčiny, nebolestivé a bez ďalších sprievodných príznakov. Výrazné zväčšenie lymfatických uzlín, a to nielen na krku, je prejavom aj závažných chorôb, ako sú leukémia, malígne lymfómy, metastázy rakoviny. Pokiaľ sa veľkosť uzlín na krku mení, je potrebné absolvovať vyšetrenie u praktického lekára. Ten podľa veľkosti lymfatických uzlín nielen na krku, ale aj v ostatných oblastiach, hlavne v podpazuší a v slabinách posúdi nutnosť ďalších laboratórnych vyšetrení. Tými sú bakteriologické vyšetrenie steru z podnebných mandlí, vyšetrenie krvného obrazu a sedimentácie červených krviniek, špecifické testy na vylúčenie infekčnej mononukleózy, respektíve poukazujúce na možnú chronickú ložiskovú infekciu, vyšetrenie pečene a sleziny ultrazvukom, RTG vyšetrenie hrudníka, vyšetrenie v otolaryngologickej a stomatologickej ambulancii na vylúčenie ložiska chronickej infekcie. Pokiaľ to lokálny, ako aj laboratórny nález vyžaduje, robí sa vyšetrenie uzlín ultrazvukom s punkciou a odberom materiálu na cytologické vyšetrenie, prípadne aj vybratie celej uzliny na jednoznačné určenie diagnózy a adekvátnu liečbu.
Dnes odpovedala otorinolaryngologička Edita Hlaváčková, ORL ambulancia, Poliklinika Karlová Ves, Bratislava