Chráňme si ho

Ľudské srdce je mimoriadne aktívny orgán a na to, aby mohol nepretržite bezchybne fungovať, musí mať vytvorené dobré podmienky. „Človek sa oň musí pravidelne starať. Štatistiky totiž hovoria jasnou rečou – choroby srdcovo–cievneho systému predstavujú viac ako 54 % príčin úmrtí,“ hovorí kardiochirurg Viliam Fischer z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Kardiovaskulárne ochorenia patria k najvážnejším zdravotným problémom nielen na Slovensku, ale v celosvetovom meradle: „Žiaľ, v tomto smere sa naša krajina zaraďuje na popredné miesta vo svete. Súvisí to najmä s naším nezdravým životným štýlom,“ uvádza lekár.

Nevieme sa poučiť
Na naše srdce vplýva množstvo faktorov. „Škodí mu veľmi veľa typických prejavov nášho dnešného civilizovaného života – málo pohybu, fajčenie, nadváha, rozčuľovanie a hektický životný štýl,“ vymenúva Fischer. Ľudia sú však podľa neho nepoučiteľní: „Napriek tomu, že ide o notoricky známe negatívne vplyvy, o ktorých sústavne počúvame aj v súvislosti s ďalšími ochoreniami, stále mnohí z nás robia doslova všetko preto, aby si skracovali život.“ Problémy s kardiovaskulárnym systémom ovplyvňujú aj genetické predpoklady alebo vek pacienta, ale do značnej miery môže človek fungovanie svojho srdca ovplyvniť sám. Akým spôsobom? „V prvom rade by rodičia mali dbať na to, aby sa ich potomkovia nezaradili medzi 12 % slovenských detí, ktoré dnes trpia obezitou, zabezpečili im primerané športové aktivity a venovali im dostatok pozornosti. Na mňa osobne totiž veľmi smutne pôsobí najmä pohľad na štrnásťročné deti s cigaretou v ruke,“ hovorí lekár.

Ischemická choroba vedie
K najfrekventovanejším srdcovým ochoreniam patrí ischemická choroba srdca, ktorá niekedy náhle postihuje aj navonok úplne zdravých ľudí. Charakterizuje ju nedokrvenie srdcového svalu a je tiež najčastejším dôvodom, ktorý privádza pacientov ku kardiochirurgom: „Ischemická choroba je príčinou asi 60 % operácií. Prejavuje sa najmä bolesťami v hrudníku, predovšetkým pri fyzickej námahe, ale aj pri prílišnej psychickej záťaži. Potom nasledujú ochorenia chlopní a relatívne malý počet zákrokov rieši vrodené chyby srdca. Nádorov operujeme desať až pätnásť ročne,“ uvádza doktor Fischer. Podľa neho v posledných rokoch pribúda najmä poškodení aorty: „Vyšší počet pacientov je však dôsledok moderných diagnostických metód, ktoré dokážu problémy včas odhaliť. Napríklad echokardiografické vyšetrenie nepredstavuje pre pacienta nijakú náročnú procedúru a každý, kto trpí napríklad vysokým krvným tlakom, by ho v rámci prevencie mal absolvovať.“

Nové srdce
K štandardným kardiochirurgickým výkonom už dnes patrí aj transplantácia srdca: „V našom ústave sme v poslednom období vykonali v priemere desať transplantácií ročne,“ hovorí kardiochirurg. V tejto súvislosti sa zvykne diskutovať najmä o vhodnom veku príjemcu. Existujú nejaké obmedzenia? Podľa Fischera predstavuje hraničný vek asi šesťdesiat rokov, ale vždy treba vychádzať z individuálneho zdravotného stavu pacienta. „Ochorenie srdca vo vyššom veku býva už dlhodobou záležitosťou a na transplantáciu sa nemôžeme pozerať ako na izolovaný moment. Pacient nesmie mať vážne poškodené ostatné životne dôležité orgány,“ objasňuje Fischer, pretože dôsledkom chorôb srdca býva poškodenie napríklad pečene alebo pľúc. Transplantácia patrí k náročným, ale nie najproblematickejším operačným výkonom: „Samozrejme, ako pri všetkých operáciách, riziká existujú. Treba si však uvedomiť, že darca má zdravé tkanivá, s ktorými sa chirurgovi pracuje jednoduchšie ako napríklad s poškodenou aortou,“ vysvetľuje lekár.

Nepriateľ cholesterol
Bezkonkurenčným dôvodom vzniku kardiovaskulárnych ochorení je ateroskleróza – kôrnatenie tepien, ktoré zapríčiňuje najmä vysoká hladina cholesterolu. Ten na jednej strane zabezpečuje zdravé fungovanie nášho organizmu, ale vo zvýšenom množstve pôsobí negatívne na srdcovo-cievny systém. Ako môžeme jeho hladinu sami ovplyvniť? „Existuje množstvo rizikových faktorov, viac alebo menej ovplyvniteľných. Úlohu zohrávajú aj genetické predispozície, ale základom zostáva úprava celkovej životosprávy,“ hovorí doktor Fischer. Cholesterol sa do nášho tela dostáva najmä z potravy živočíšneho pôvodu. Je teda vhodné tento druh stravy zo svojho jedálneho lístka úplne vylúčiť? Podľa lekára určite nie: „Treba si vytvoriť racionálny jedálny lístok, v ktorom obmedzíme napríklad tuky, soľ a plnotučné mliečne výrobky.“ Za typického pôvodcu zvýšenej hladiny cholesterolu sa považujú vajcia, ale ani tých sa netreba úplne vzdať. Obsahujú napríklad zdraviu prospešný lecitín, preto ich v malej miere môžu konzumovať aj ľudia, ktorých sa týka problém s cholesterolom.

Autor: Zuzana Zajacová, SME ženy, 28/2007