Problémy so zubami občas trápia každého z nás. Stav chrupu však môžeme preventívne ovplyvňovať predovšetkým samy. Príčinou väčšiny ochorení v ústnej dutine je totiž nedostatočná dentálna hygiena. „Najrozšírenejšie sú chronické infekčné neprenosné choroby – zubný kaz, ktorým trpí asi 90 % ľudí, a zápalové ochorenia zubného lôžka a závesného systému zuba,“ vysvetľuje zubárka Simona Dianišková, podľa ktorej má orálne zdravie vplyv na celkovú kvalitu nášho života.
K lekárovi choďte včas
Mnohí ľudia však napriek problémom lekára hneď nevyhľadajú. „V takých prípadoch dochádza k rozsevu baktérií krvnou cestou do iných častí tela, kde vyvolávajú rôzne ochorenia alebo zhoršujú priebeh už existujúcich problémov,“ varuje lekárka, podľa ktorej choroby zubov a ústnej dutiny môžu byť príčinou kardiovaskulárnych ochorení, aterosklerózy, tiež odvrhnutia transplantovaného tkaniva. Zanedbanie liečby spôsobuje aj zhoršenie stavu diabetikov a ľudí trpiacich osteoporózou.
Radšej predchádzať, ako riešiť
Aj pre zuby platí, že jednoduchšia je prevencia ako riešenie problémov. Podľa Dianiškovej je základom bezchybná orálna hygiena, výživa a podávanie fluoridov: „Výživa má najväčší význam u malých detí. Tie sú vznikom kazu ohrozené viac, pretože vývoj tvrdých zubných tkanív u nich nie je ukončený.“ U detí je podľa lekárky najdôležitejšia výchova k prevencii: „Treba ich naučiť, prečo a ako vznikajú problémy so zubami a viesť k používaniu pomôcok ústnej hygieny. Dôležitá je výchova v rodine, aj skupinová profylaxia, teda predchádzanie chorobe v predškolských a školských zariadeniach,“ hovorí lekárka.
Zápach a krvácanie
Ústna hygiena má preventívny účinok aj proti pôsobeniu mikroorganizmov, ktoré zapríčiňujú zápach z úst. „Ten však môže mať aj iné dôvody – konzumáciu aromatických potravín, alkoholu, fajčenie, hladovanie, ochorenia pažeráka či žalúdka,“ hovorí lekárka. Vo väčšine prípadov je podľa nej nedostatočná hygiena ústnej dutiny aj príčinou krvácania z ďasien: „Pacient by rozhodne mal navštíviť lekára a absolvovať profesionálne čistenie chrupu s inštruktážou, ako sa má o zuby starať.“
Ideálne čistenie
V čom spočíva účinná starostlivosť o chrup? Podľa lekárky je ideálne čistiť zuby po každom jedle: „Po požití kyslých potravín a nápojov je však vhodné vypláchnuť si ústa vodou a počkať s umývaním asi 20 minút. Samotné čistenie by malo trvať 2 až 3 minúty, kým dôkladne neprečistíme všetky plôšky zubov.“ Najvhodnejšia je podľa nej kefka s mäkkými, hustými, nylonovými štetinami, s krátkou hlavičkou a pružnou rúčkou, ktorá zuby vyčistí bez tlaku a nepoškodí ďasná ani odhalené zubné krčky. Elektrické kefky je dobré používať vtedy, ak manuálna zručnosť jedinca nie je na takej úrovni, aby zvládol dôkladné umývanie zubov ručnou kefkou. 
Žuvačky pre prípad núdze
Základom ústnej hygieny je aj fluoridovaná zubná pasta, ktorá by mala príjemne voňať aj chutiť. Podľa lekárky je tiež potrebné aspoň raz denne použiť špeciálnu kefku na vyčistenie medzizubných priestorov a škrabku na jazyk na odstránenie povlaku. Dokážu v prípade núdze nahradiť kefku žuvačky? „Ak sú bez cukru, sladené najmä xylitolom, môžu znižovať pravdepodobnosť vzniku kazu tým, že podporujú činnosť slinných žliaz a menia zloženie a priľnavosť zubného plaku. Mali by však byť len núdzovým riešením,“ vysvetľuje Dianišková.
Sprcha kefku nenahradí
Špecifickú starostlivosť si podľa lekárky vyžadujú zubné implantáty a umelý chrup: „Okolie zubných implantátov je potrebné čistiť medzizubnými kefkami. Odnímateľné zubné protézy čistíme kefkou so špeciálnym roztokom, mäkkou kefkou odstránime nečistoty z bezzubých ďasien a škrabkou očistíme jazyk.“ Na vyplavenie zvyškov potravy v ústach nám slúži tzv. ústna sprcha, ktorú si pochvaľujú najmä nositelia fixných ortodontických strojčekov. „Mechanické čistenie kefkou však nahradiť nemôže,“ dodáva lekárka.
Zabráňme strachu
Deti by mali preventívne prehliadky absolvovať po prerezaní prvého mliečneho zuba, najneskôr v jednom roku života: „Treba ich privykať na návštevy u lekára a zabrániť tak vzniku panického strachu, s ktorým do ambulancií prichádzajú aj dospelí,“ vysvetľuje Dianišková. Individuálna profylaxia pomôže odhaliť rizikových jedincov a zaviesť opatrenia, ako je profesionál-ne čistenie, fluoridácia alebo pečatenie zubov, ktoré spočíva v zaliatí povrchových nerovností do rovnej plochy, ktorá sa ľahšie čistí. Mladí ľudia do osemnástich rokov by mali chodiť na prehliadky dvakrát ročne, dospelí raz za rok. Okrem základných preventívnych prehliadok môžu najmä rizikoví pacienti absolvovať rôzne vyšetrenia pomocou moderných diagnostických postupov, ktoré dokážu odhaliť počiatočné štádiá zubných ochorení.
Autor: Zuzana Zajacová, SME ženy, 25/2007
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
