Opatrovateľka - ďalší člen rodiny

Ľudia sa niekedy pozerajú na rodičov s opatrovateľkou alebo babysitterkou pomedzi prsty. Často si neuvedomujú, že toto rozhodnutie ich stálo veľa času a emócií. Prvou dilemou je, v akom veku možno odlúčiť dieťa od matky a na ako dlho. Pri bábätkách do šiestich mesiacov je rozhodujúcim momentom to, či matka dojčí. „Ťažko určiť ten ‚správny‘ vek na starostlivosť o dieťa niekým iným. Pripútanie sa a vytvorenie bezpečnej väzby s matkou sa ukazuje ako kľúčový moment pre ďalší sociálny a emocionálny vývin dieťaťa,“ vysvetľuje psychologička Gabriela Heré-nyiová. „Ak sa takýto vzťah nevyvinie dostatočne, dieťa môže mať celoživotné problémy s nadväzovaním ďalších pozitívnych vzťahov.“ Pre dieťa do pol roka života psychologička preto skôr odporúča babičku ako opatrovateľku, ktorá má predsa len osobnejší vzťah k dieťaťu, a ako matka rozumie aj reči dojčaťa.

Najťažšia úloha
Ak stará mama býva v inom meste, alebo vzťah medzi dcérou a mamou, či svokrou nie je najlepší, hľadajú rodičia osobu, ktorá bude ich dieťa strážiť s láskou, ale za peniaze. Výber opatrovateľky je veľmi zodpovedná úloha. „Treba rozlišovať, či ide o náhodné postráženie detí, keď idú rodičia do spoločnosti, alebo ide o denné a pravidelné opatrovanie,“ vysvetľuje rozdiel Herényiová. „Na náhodné postráženie môže byť aj známa, suseda alebo niekto, o kom ste už počuli pozitívne referencie.“ Ak ide o osobu, ktorá sa o dieťa bude starať kontinuálne, je výber o to zložitejší a dôležitejší, lebo ho vlastne bude vychovávať. „Ak stráži dieťa celodenne, mala by mať buď osobnú skúsenosť matky, alebo odborné vzdelanie.“

Narušené vzťahy?
Oprávnenou obavou rodičov, ktorí nechávajú dieťa opatrovateľke napríklad každý pracovný deň, je, že môže nastať odcudzenie zo strany ich ratolestí. Malé dieťa má ako najbližšiu osobu človeka, s ktorým trávi najviac času. „Ak si rodičia zabezpečia profesionálnu opatrovateľku k batoľaťu, musia počítať s tým, že sa upne na opatrovateľku, a môže sa stať, že bude odmietať biologickú matku, ktorá môže začať na opatrovateľku žiarliť. Matka by nemala mať opatrovateľke za zlé, že dieťa na ňu reaguje lepšie ako na ňu samotnú, a mala by sa vyvarovať vynahradzovaniu svojej absencie neprimeranou a prehnanou starostlivosťou, keď má čas,“ varuje psychologička. „Dieťa veľmi rýchlo vycíti ‚zlé svedomie rodičov‘ a vie to zneužívať pre svoje potreby už od mala.“

Neprijatie
Opačný problém, ktorý je však rovnako zaťažujúci, je situácia, keď dieťa opatrovateľku alebo babysitterku odmieta úplne. Mamy a otcovia potom môžu mať pocit, že sú vo svojom rodičovstve uväznení a nemajú možnosť podnikať aktivity spolu bez potomka. Dôvodov, prečo dieťa takto reaguje, môže byť viacero. „Buď príliš priliplo k matke a odmieta ostatných. Niekedy dokonca vlastného otca, ktorý chodí neskoro večer z práce, a vidí sa s dieťaťom len krátku chvíľu,“ vymenúva Herényiová. „Dieťa môže mať aj negatívnu skúsenosť alebo zážitok, a preto odmieta opatrovateľku. Vtedy je vhodné dieťa osamostatňovať postupne a pomaly, aby si zvykalo aj na iných ľudí, ako len na matku.“

Vlastná voľba
Opatrovateľka môže väčšie dieťa odprevadiť na krúžky, pomôcť mu s učením alebo s ním aktívne tráviť voľný čas, kým rodičia prídu z práce. V tomto prípade môže byť výber pani alebo slečny na stráženie čiastočne spoločným rozhodnutím, čo zjednoduší fungovanie vzťahu s ratolesťou. „Ak ide o školáka, je vhodné, aby ste s ním o opatrovateľke hovorili vopred, a naznačili všetky možné úskalia, ktoré ho môžu čakať. Ak je v rodine spôsob výchovy demokratický, môže sa dieťa spolupodieľať na výbere opatrovateľky, ak mu to rodičia sami ponúknu. Je dôležité, aby si obaja rozumeli, a nerobili si navzájom prieky,“ dopĺňa psychologička.

Zmena nie je vždy život
Správny výber opatrovateľky je dôležitý aj z toho hľadiska, že bude ako súčasť domácnosti fungovať dlhšie. Je časovo a finančne náročné každých pár mesiacov niekoho hľadať, ale nie je to dobré ani pre duševnú rovnováhu dieťaťa. „Musíme sa vyhýbať situácii, keď dieťa každú opatrovateľku ‚vyženie‘ a rodičia hneď zabezpečia inú, ktorá pravdepodobne skončí rovnako,“ opisuje negatívny opakujúci sa vzor psychologička. „Mama a otec by mali tráviť s deťmi čo najviac času, pri každej príležitosti im dokazovať lásku a dôležitosť ich rodinného zväzku, ale zároveň vysvetliť, že momentálna situácia nedovoľuje rodine byť spolu stále, a tak je tu opatrovateľka, ktorá pomáha prekonávať vzniknutý problém.“

Ak už má nastať zmena, tak by ju dospelí mali riešiť medzi štyrmi očami a nikdy nehaniť opatrovateľku pred deťmi. Tým by sa mohlo narušiť detské vnímanie tejto osoby vo všeobecnosti. Každé dieťa je osobnosť a rozdielne rýchlo si zvyká na nové situácie. Najdôležitejšiu úlohu v jeho živote zohrávajú biologickí rodičia, u dojčaťa hlavne matka. Ak s ním nemôžu tráviť všetok čas, tak mu môžu napriek tomu poskytnúť nehu, lásku a bezpečné prostredie. „Rodičia by sa mali najviac starať o dieťa, keď je bdelé, odpočinuté a spokojné, a chce sa mu hrať. Od opatrovateľky by mali získať čo najviac informácií a podrobností, aby nestratili kontakt s vývinom dieťaťa,“ uzatvára Herényiová.

Ako vyberať opatrovateľku
Podľa psychologičky Gabriely Herényiovej je na dlhodobejšie opatrovanie potrebné zistiť, či:
má dobré zdravie
je spoľahlivá a zodpovedná
rozumie malým deťom a má rada malé deti
je dostatočne sebavedomá a sebaistá
je na prácu babysitterky dosť zrelá, či si dokáže udržať disciplínu a autoritu u detí

Opatrovateľka sa musí preukázať dobrými zvykmi a výchovou, musí dokázať uchrániť deti pred úrazmi, musí sa vyznať v deťoch a rozumieť im. 
Ak je to možné, je vhodné poznať trošku rodinu opatrovateľky. 
Mať opatrovateľku neznamená zbaviť sa zodpovednosti za dieťa a „hodiť“ starostlivosť oň na jej hlavu.

Chcem dať môjmu synovi to najlepšie
Maja Jahnová (30), syn Teo (14 mesiacov)
Tak ako každá mladá mama s rozbehnutou kariérou, aj Maja Jahnová rieši s priateľom starostlivosť o ich syna Tea. Keďže opatera starými mamami v ich prípade nie je možná, zostáva zveriť dieťa do rúk opatrovateľkám. „Mali sme veľké šťastie, že sme našli opatrovateľku Katku. Pracovala vtedy ako recepčná vo fitnescentre. Nezarábala veľa a ja som jej ponúkla viac,“ hovorí o začiatkoch Maja. Teo bol u opatrovateľky Katky asi od troch mesiacov. „Rástol s ňou, vždy keď prišiel domov, tak niečo nové vedel. Mal dvoch kamarátov – jej 8- a 10-ročných synov, ktorí sa tešili, keď Teo prišiel. Samozrejme, že som mala výčitky svedomia, ale o to menšie, ak mu u nich bolo dobre,“ opisuje Maja.

Problém nastal, keď Katka ochorela a rodičia za ňu začali hľadať náhradu. Ideálne chceli nájsť pani po známosti, ale to sa im nedarilo. Obrátili sa preto na sprostredkovateľské agentúry. „Oslovili sme rôzne. V niektorých ponúkajú nekvalifikované študentky, ktoré sa striedajú pri dieťati, čo je úplne neprijateľné, lebo sa nenaučí nijakým vzťahom v rodine.“ Druhou možnosťou bola agentúra, ktorá sprostredkováva opatrovateľky na dlhšie obdobie. „Sú dobré v tom, že robia psychologický profil svojich zamestnankýň, ktoré majú za sebou kurzy. Pani, ktorú sme si vybrali, je super, pracovala v škôlke, ale nemôžeme si ju dovoliť,“ konštatuje Maja.

Treťou možnosťou, ako nájsť opatrovateľku pomocou agentúry, je zaplatiť jednorazový poplatok. Okrem toho, že je relatívne vysoký, rodičov odrádzalo to, že by museli robiť rozhovor so všetkými kandidátkami. Maja s Teom skúša aj jasle, ale problematický je odvoz a dovoz, keďže sú na opačnom konci mesta. Momentálne sa o Tea stará pani, ktorá je doma so svojou trojročnou dcérou. Nie je to však podľa predstáv rodičov. „Vidíme, ako vychováva svoje dieťa a nevyhovuje nám to,“ vysvetľuje Maja. „Viem, že sa mu s ňou nič nestane, že je oňho dobre postarané, ale vidím, že sa k nej neteší.“ Prvá opatrovateľka, ktorú syn zbožňoval, je meradlom pre ďalšie. „Dôležité je, aké má opatrovateľka pravidlá výchovy. Či robí dieťa úzkostlivým, alebo ho motivuje k odvahe. Okrem toho hľadáme opatrovateľku, ktorá bude rešpektovať, že chceme, aby sa naše dieťa zdravo stravovalo. Nemôže mu dávať lekvárové šišky, keď nechceme, aby jedol sladkosti,“ hovorí s úsmevom.

Stíham sa venovať deťom aj materskému centru
Katka Králiková, dcéry Zuzanka (3) a Lenka (5 mesiacov)
Katka je zakladateľkou a rodinného centra Prešporkovo v Bratislave. Angažuje sa tu už dva roky a venuje sa rôznym oblastiam, ku ktorým, ako sama hovorí, by sa inak nedostala – organizuje tvorivé dielne, píše projekty, zabezpečuje administratívu. Aby na toto všetko mala čas, využíva služby opatrovateľky. „Nechcem žiť v časovom a psychickom strese. Bez nej by som sa nestíhala venovať aj domácnosti, aj obom deťom, aj materskému centru a iným mojim aktivitám,“ hovorí Katka. Stretla sa však vo svojom okolí s nepochopením, pretože nepracuje „riadne za peniaze“, ale robí dobrovoľne v neziskovom sektore.

Pre opatrovateľku sa s manželom rozhodla z dvoch dôvodov. „Nášmu životu, vzťahu a hlavne mne prospieva, keď sa takto realizujem,“ vysvetľuje. „Navyše našu 3-ročnú dcérku nechceli zobrať do dvoch škôlok, pretože som na materskej dovolenke s mladším dieťaťom. Rozhodli sme sa preto dať dcérku dvakrát do týždňa do súkromnej škôlky, aj na úkor finančných výdavkov, pretože potrebuje prostredie škôlky.“ Opatrovateľka pomáha Katke aj počas podujatí v materskom centre, počas ktorých by sa nemohla deťom venovať naplno. „Samu ju nechám len so staršou dcérkou, aj to len na krátky čas. A aj to len vtedy, keď by staršej dcérke viac uškodilo, keby bola so mnou, napríklad keď idem k lekárke s mladšou.“ Okrem spoločných aktivít funguje v centre aj výpomoc členiek, ktoré si opatria deti. „Párkrát sa nám stalo, že sme si navzájom postrážili dieťatko, kým mamička bola napríklad na pohovore. Robíme to však z nezištnej pomoci, nie za peniaze, hoci do budúcnosti to nevylučujeme.“

Autor: Saša Petrášová, SME ženy, 25/2007