Otázky & odpovede

Vlastná postieľka
Od koľkých rokov by sa malo učiť malé dieťa samostatne spávať vo svojej izbe? Je rozdielny čas osamostatnenia sa, keď by s ním mali spávať aj súrodenci?
Barbora Hluchavková, Malacky

Je dôležité, aby si dieťa postupne zvykalo na osamostatnenie a oddelené spávanie od rodičov. Prístup ku každému dieťaťu je veľmi individuálny a špecifický. Dieťa možno začať učiť samostatne spať „vo svojej“ izbe, keď má okolo roku a pol – dvoch rokov. Musí mať pocit, že ho máte radi, musí cítiť stále vašu prítomnosť a možnosť ihneď pribehnúť a pomôcť mu v prípade zlých snov alebo iných nepríjemností. Dieťa si však môže vynucovať prítomnosť dospelého stálymi sťažnosťami a požiadavkami, a tu je dôležité dodržiavať presné vopred dohovorené pravidlá, aby sa z rodiča nestal otrok dieťaťa. Nikdy nestrašte deti tým, že ak nebude poslúchať, odídete preč z bytu, necháte ho samého a podobne. Dieťa stratí istotu a pocit bezpečia, a vaša snaha o oddelené spanie môže vyjsť nazmar. Situácia sa mení v prípade spoločnej izby so súrodencami, kde je dôležité podľa veku najmladšieho dieťaťa zabezpečiť najmä odpútanie sa od matky, a určiť presné pravidlá súrodeneckého spolunažívania v detskej izbe. Samozrejme, ak ide spávať dieťa do izby ku školákom, je potrebné, aby sme starších súrodencov neobmedzovali pri večernom učení sa, respektíve najmladšieho nerušili pri zaspávaní.

Zrazu prepadá
K polroku sme menili bývanie aj školu. Prospech môjho jedenásťročného syna sa radikálne zmenil k horšiemu. Zrazu mi prepadá takmer zo všetkých predmetov. Čo to mohlo spôsobiť? Na zmenu bol dopredu pripravený, dokonca sa tešil.
Lenka Vlastná, Bratislava

Váš syn prežíva mnoho zmien naraz, a zdá sa, že ich zatiaľ nezvláda. Predpokladám, že nastúpil na druhý stupeň ZŠ, do novej školy, nového kolektívu triedy a po presťahovaní musel prerušiť všetky kontakty so spolužiakmi, ktorých poznal možno od materskej ško-ly. Váš syn sa musí adaptovať na mnoho nových situácií. Takéto zhoršenie prospechu býva dosť bežné, pretože nastali preňho zmeny v mnohých oblastiach. Netrestajte ho za známky, snažte sa zistiť príčinu jeho neprospievania a snažte sa mu pomáhať s uče-ním. Možno stačí zmeniť spôsob učenia alebo spôsob domácej prípravy. Na druhom stupni sa striedajú pedagógovia na každej hodine, môže mať problémy s koncentráciou alebo len s robením si poznámok. Navštívte školu, a snažte sa zistiť príčiny problémov aj od pani učiteľky. Ak by sa prospech nezlepšoval ani na budúci rok, odporúčam navštíviť psychológa. Dokazujte neustále vášmu synovi, že ho máte stále radi, a snažte sa spoločne prekonať novovzniknuté problémy, ktoré sa časom iste upravia.

Autor: pripravila Lea Sobotová, SME ženy, 24/2007