Každodenná voda

Bez ohľadu na vek, hmotnosť alebo zdravotný stav je dôležité, aby sme všetci rovnako dodržiavali pitný režim

Pri nedostatku tekutín v tele sa v cievach a tkanivách hromadia škodlivé látky, čím sa preťažuje látková premena a vylučovacie orgány. Voda v tkanivách, krv a lymfa sa zhusťujú, oslabuje sa ochranný systém tela, zlyháva prenos nervových impulzov, človek dokonca rýchlejšie starne, lebo sa spomaľuje obnova buniek. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, čím sa zníži tlak a zásobovanie kyslíkom vo všetkých tkanivách. Hustá krv zaťažuje srdce, znižuje sa prietok vlásočnicami. Voda je jednou z najdôležitejších zložiek pre termoregulačné procesy, chráni organizmus pred prehriatím. Mohli by sme pokračovať vo vymenúvaní ďalších neblahých účinkov nedostatku tekutín na náš organizmus.

Podstatné však je, aby sme vedeli, že denná dávka, ktorou musíme náš organizmus doplniť, je 1,5 až dva litre vody. „Pri športe či namáhavej práci je potrebné vypiť tekutín oveľa viac, tri až päť litrov denne. Regulovať by sme mali aj konzumáciu nápojov, ktoré spúšťame dolu hrdlom. Najmä v lete nesmú byť veľmi studené,“ vysvetľuje kondičný tréner Milan Adamka. Ľadové tekutiny sa totiž v našom organizme správajú ako voda vypustená na okraji sopky. Zasyčí a vyparí sa. Vlažná tekutina prechádza telom postupne, čím dostatočne osvieži a splní aj funkciu doplnenia prepotrebného množstva tekutín do tela.

Berme ohľad na vek, choroby, tehotenstvo
Pitný režim by mal každý jedinec prispôsobiť individuálnym potrebám svojho organizmu. Pri prijímaní tekutín treba zohľadniť aktuálny zdravotný stav, ale aj vek človeka. Najmä starší ľudia zvyknú prísun dostatočného množstva vhodných tekutín zanedbávať a riskujú tým dehydratáciu. Vo vyššom veku je dôležité organizmu zabezpečiť prísun najmä nízkokalorických nápojov. Deti treba vhodnou formou viesť k pravidelnému pitiu už odmalička. Ľudia všetkých vekových kategórií, ktorí trpia zdravotnými problémami, ako sú napríklad choroby obličiek, pečene či srdca, by zostavenie svojho pitného režimu určite mali konzultovať s lekárom. Pozor si musia dávať aj tehotné ženy. Tie by radšej nemali prijímať vody s obsahom minerálov, aby sa vyhli rôznym zdravotným komplikáciám.

Prehrešky
Káva, alkohol, silný čierny čaj bezkonkurenčne vedú medzi tekutinami dehydratujúcimi organizmus. Menej si uvedomujeme, že aj niektoré druhy malinoviek, koly a podobne narobia nášmu organizmu značnú šarapatu. Farbiace a konzervačné látky, umelé arómy, jednoducho zložky chemického spracovania nápojov, aj keď obsahujú vodu, sú na bežné dodržiavanie pitného režimu nevhodné. Aby tieto látky organizmus dokázal odstrániť, potrebuje omnoho viac vody, ako je v daných nápojoch. „Presladené a husté nápoje dokážu zaťažiť aj náš žalúdok. Ten spomaľuje vstrebávanie vody a odníma telu tekutinu na svoje spracovanie. Preto by sme mali presladené tekutiny aspoň riediť. Pomer závisí od nás, dvoj-trojnásobok je optimálny,“ objasňuje kondičný tréner.

Rovnako dôležité je, aby sme prísun vody dodávali nášmu telu v rozumnom čase. „Ranná šálka bylinného čaju je veľmi užitočná. Prečistia sa nám črevá, organizmus sa primerane zavlaží, postupne sa premyjú obličky, zlepší sa krvný obeh. Treba si však dávať pozor na zapíjanie jedla,“ upozorňuje Adamka. Množstvo tekutiny v priebehu jedenia riedi tráviace šťavy a enzýmy, splachuje časť potravy zo žalúdka do čreva skôr, ako bola dostatočne spracovaná – natrávená a privádza do žalúdka vzduch. Preto je najlepšie prijímať tekutiny asi pol hodiny pred jedlom a pol hodiny po jedle. Ideálne je, keď dokážeme popíjať v priebehu dňa. Stačí nám pritom vyhradiť si dvojlitrovú nádobu, ktorú ráno naplníme a večer sa uistíme, že je prázdna.

Nápoje a tekutiny
Džúsy
Pokiaľ si vyberieme menej osladzované a ochucované šťavy bez konzervačných látok, môžu byť vhodným doplnkom pitného režimu. V obchodoch dostať kúpiť aj 100 % džúsy, ktoré je vhodné zriediť. Uprednostniť by sme mali jablkový, ríbezľový, hroznový, pomarančový, ana-násový a paradajkový džús, lebo obsahujú dostatok horčíka, železa a draslíka.

Minerálky
Treba pri nich dávať pozor na množstvo minerálnych látok. Na bežnú konzumáciu sú vhodné tie s celkovým obsahom 150 – 400 miligramov na liter. Nezabúdajme, že aj obsah sodíka v minerálke nie je vhodný, preto by sme mali uprednostniť tiché minerálky. Asi adekvátnejšia je však pramenitá voda chudobná na minerály, prirodzene, bez bubliniek.

Pivo
Podporuje síce tvorbu žalúdočných štiav, uľahčuje trávenie, dodáva organizmu vitamíny skupiny B a horčiny, ale pre obsah alkoholu je na každodenné pitie nevhodné.

Čaje a ovocné šťavy
Na každodenné pitie sú najvhodnejšie nesladené bylinné a ovocné čaje. Vitamínová bomba, ktorá zároveň aj posilňuje náš organizmus, je čerstvo vylisovaná šťava z ovocia a zeleniny.

Mlieko
Nemýľme sa. Mlieko nie je nápoj, ale potravina. Vyžaduje zložitý proces trávenia. Najskôr sa zrazí na tvaroh, aby sa mohli tráviť mliečne bielkoviny. Tuk a bielkoviny v mlieku spomaľujú proces vyprázdňovania žalúdka, čím v ňom zadržiavajú tekutinu. Preto mlieko nie je proti smädu a nemalo by sa požívať ako nápoj.

Ovocie a zelenina
Hoci zelenina a ovocie patrí do kategórie potravín, vynikajúco sa hodí ako doplnok k pitnému režimu. Ovocné a zeleninové šaláty nám najmä vo veľkých horúčavách zabezpečujú aj prísun tekutín.

Voda z vodovodu
Hoci sa môže zdať, že najvhodnejšia na pitie je pitná voda, nemusí to vždy tak byť. Studne môžu obsahovať množstvo dusičnanov z polí, vodovodné kohútiky nám púšťajú upravovanú povrchovú vodu z riek či podzemnú vodu. Ide o zmes najrozličnejších minerálov, chemických látok, najznámejší je chlór, ktorý sa používa na čistenie. Takže pokiaľ nemáme doma čistiaci filter, nemali by sme prísun tekutín obmedziť iba na pitie vody z vodovodu.