Pod názvom diabetes sa ukrýva chronické metabolické ochorenie, ktoré charakterizuje hromadenie glukózy v krvi. Delí sa na dva základné typy: „Pri diabete prvého typu pankreas neprodukuje inzulín vôbec a pacient je odkázaný na jeho prívod zvonku,“ vysvetľuje diabetológ Jaroslav Fábry. „Inzulín mu zachraňuje život, pretože keby ho nedostával, hladina cukru by nekonečne stúpala.“ Pri diabete druhého typu pankreas inzulín tvorí v nedostatočnej miere, preto hladina cukru stúpa a organizmus nie je schopný udržiavať ju v medziach fyziologickej normy. „Tento typ cukrovky sa lieči diétou, ak nezaberie, pristupuje sa k liečbe orálnymi antidiabetikami. Ak ani tá nie je účinná, prechádza sa na liečbu inzulínom,“ hovorí doktor Fábry a dodáva, že viac ako osemdesiat percent diabetikov trpí ochorením druhého typu, len desať až pätnásť percent pacientov sa radí k typu jeden.
Nočná mora diabetológie
Aké sú príznaky cukrovky? Podľa lekára tie takzvané klasické, ako je veľký smäd, časté močenie alebo únava, v mnohých prípadoch potenciálnych diabetikov do ambulancie neprivedú: „Veľmi často sa diabetes diagnostikuje náhodne. Pacienti k nám zvyknú prichádzať napríklad od kožného lekára alebo neurológa, ktorý už zistil postihnutie nervových dráh na nohách.“ Žiaľ, stáva sa, že pacient príde až po amputácii nohy. „To je jedna z najvážnejších chronickým komplikácií, ktoré predstavujú nočnú moru diabetológie,“ objasňuje problém takzvanej diabetickej nohy odborník. „Ak pacient dostatočne nekomunikuje s lekármi, podceňuje príznaky a neabsolvuje potrebnú liečbu, môže sa u neho vyvinúť viac problémov, napríklad aj oslepnutie.“
Tichý zabijak
Ako je možné, že človek si situáciu neuvedomí a lekára vyhľadá, až keď je neskoro? Podľa Fábryho to nie je až také nepochopiteľné: „Nie náhodou sa o cukrovke hovorí, že je tichý zabijak. Nesprevádzajú ju typické príznaky iných ochorení, napríklad bolesť. Ak sa prejaví bolesť, je to už sprievodný znak komplikácií.“ Najmä vďaka preventívnym prehliadkam je však dnes situácia v diagnostike oveľa lepšia. V minulosti podľa Fábryho mnoho pacientov vzhľadom na zanedbanú prevenciu unikalo.
Vek pacientov sa znižuje
Príčiny tohto ochorenia môžu byť rôzne a nedajú sa presne vymedziť. „Úlohu zohrávajú genetické predispozície. Ak sa v rodine toto ochorenie vyskytlo, praktický lekár by to mal brať na zreteľ,“ vysvetľuje Fábry. Nepríjemným faktom je, že sa znižuje vek, v ktorom sa cukrovka začína prejavovať. Najviac to ovplyvňujú záťažové situácie, ktorým je ľudský organizmus v súčasnosti vystavovaný: „Veľký podiel na stúpajúcom počte pacientov s cukrovkou má súhra civilizačných faktorov, ako je stres, nadváha až obezita.“
Liečba bez komplikácií
Pacienti, ktorí týmto ochorením trpia, ale snažia sa robiť všetko preto, aby ho bez komplikácií dokázali zvládnuť, majú podľa doktora Fábryho na Slovensku vytvorené dobré podmienky: „U nás majú diabetici zabezpečenú mimoriadne kvalitnú liečbu. Dostupné sú najmodernejšie prostriedky.“ K tým patria inzulínové perá, rôzne typy tabletiek aj glukomery. Tie zdravotné poisťovne plne uhrádzajú pacientom, ktorých sa týka liečba inzulínom. Pri nej sa už využívajú len humánne inzulíny. Základom liečby je však racionálna, ľahko stráviteľná, kvalitná a pestrá strava, samozrejme, bez cukru. Na trhu sú dostupné aj mnohé špeciálne potraviny pre diabetikov, aj keď u nás výber stále nie je taký veľký, ako inde v Európe. Dôležité je tiež rovnomerne si rozdeliť príjem potravy, v pravidelných časových intervaloch jesť primerané porcie a dodržiavať pitný režim.
Život s cukrovkou
Napriek tomu, že cukrovka je vážne ochorenie, diabetik môže podľa Fábryho žiť normálnym životom: „Nie je dobré, ak si človek chorobu príliš uvedomuje. Aj to mu spôsobuje stres, ktorý na jeho stav nevplýva pozitívne.“ Diabetici sa podľa neho pokojne môžu venovať aj športovaniu. „Napriek dodržiavaniu všetkých odporúčaní však musia absolvovať konzultácie so svojím lekárom a musia mať o chorobe dostatok informácií, aby sami dokázali odhadnúť, čo sa v ich tele deje a aby ich v rámci rôznych aktivít neobmedzovala. Rovnako informovaní musia byť aj ich rodinní príslušníci, aby vedeli pacientovi v prípade potreby pomôcť,“ zdôrazňuje lekár.
Cukrovka v tehotenstve
Špecifickým prípadom je tehotenský diabetes. „Ten vzniká v období gravidity a dôležité je nasadiť okamžite prísny režim – teda aplikovať inzulín,“ vysvetľuje doktor Fábry. „Po skončení tehotenstva choroba môže prejsť do cukrovky druhého typu, takže je nutné pokračovať v liečbe inzulínom. „Gynekológovia však už dnes do 28. týždňa gravidity preventívne robia povinné záťažové testy, ktoré riziká zachytia a predíde sa tak mnohým komplikáciám,“ dodáva lekár.
Diabetes ma neobmedzuje
Denisa Galovičová, 30, inštruktorka fitnes a powerjogy
„Diabetes mi zistili v osemnástich rokoch. Vtedy som vrcholovo športovala, venovala som sa kanoistike na divokej vode. Práve ma čakali preteky Svetového pohára. Únavu som pripisovala skôr pretrénovanosti, ale môj stav sa zhoršoval. Neustále ma trápil pocit smädu, ale pritom som musela veľmi často močiť. Úplne som sa odvodnila a schudla sedem kilogramov, mala som výrazné kŕče v lýtkach. Samozrejme, namiesto pretekov ma čakala nemocnica, kde mi namerali vysokú hladinu cukru. Stále som si myslela, že ide len o prechodný stav. Navyše, dovtedy sa mi choroby a zranenia dôsledne vyhýbali. Preto ma šokovalo zistenie, že je to dlhodobá záležitosť a celý život si budem musieť pichať inzulín.
Nevedela som si predstaviť, čo bude ďalej. Bola som prijatá na štúdium trénerstva na FTVŠ a bála som sa, že pre zdravotný stav školu nezvládnem. A dozvedela som sa, že vodný slalom, ktorý bol pre mňa všetkým, je adrenalínový šport a so životným štýlom diabetika sa nezlučuje. Šport ma však naučil cieľavedomosti a rovnako dôsledne ako k tréningu som začala pristupovať aj k chorobe. Naučila som sa poznať svoje telo, odhadnúť, v akom stave sa nachádza, akú dávku inzulínu vzhľadom na záťaž práve potrebuje. Súčasťou môjho každodenného fungovania sa stalo inzulínové pero a glukomer. Zdravo sa stravujem – jem minimálne päťkrát denne v menších dávkach.
S kanoistikou som sa musela rozlúčiť, ale školu som vyštudovala. Ako inštruktorka fitnes a powerjogy sa športu venujem profesionálne a výrazne mi pomáha. Powerjoga mi osobne vyhovuje najviac, pretože človeka posilňuje po fyzickej aj psychickej stránke. Samozrejme, chodievam na pravidelné konzultácie s lekárom. Podarilo sa mi nastaviť si životný štýl tak, aby ma choroba neobmedzovala. A som vďačná otcovi a bratovi, ktorí ma k športovaniu viedli. Vďaka tomu som si v sebe vybudovala disciplínu a tvrdosť. Niekedy možno až prehnanú, ale bez nej by som diabetes určite ťažšie zvládala.“
Autor: Zuzana Zajacová, SME ženy, 23/2007