Zostaňme iba priatelia

Je pochopiteľné, ak po rozchode, ktorý práve neprebehol v kriku a slzách, chce ostať dvojica v kontakte. Najmä ak nejde len o krátkodobý vzťah “hezke chvilky bez zaruky”, ale už si spolu čo-to preskákali.  Aj napriek týmto skutočnostiam však výmena kabátu a preorientovanie sa na rýdze priateľstvo býva málokedy hladkým a bezbolestným procesom.

Začiatky priateľstva po rozchode bývajú mnohokrát rozpačité.  Prečo vôbec chcieť priateľstvo po rozchode? Keď sa na to pozrieme z jednej strany, a to zo strany toho, kto opustil, je to najmä o tom že nechceme celkom stratiť osobu, ktorá nám je blízka a drahá, pozná nás ako vlastne topánky - ale z nejakého (akéhokoľvek) dôvodu nám už ako životný partner nevyhovuje.

Je trochu trúfalé automaticky očakávať, že druha strana bez námietok prijme svoju novu  rolu “iba priateľa”, najmä ak rozchod nebol vecou obojstranného želania, ale jednostranným (naším) rozhodnutím. A náš partner ho musel akceptovať.

Aj v prípade obojstrannej zhody v tom, že koniec je najlepším východiskom, je možné predpokladať, že je vždy niekto z paru ten ublížený. Lepšie povedané hráč, ktorý ťahá za kratší koniec povrázku. Stať sa okamžite po rozchode priateľmi, lepšie povedané zo vzťahu po jeho ukončení plynulo vplávať do priateľstva so sebou nesie určité rizika.

Pre tých, ktorí rozchod nechceli, ale prijali ho ako voľbu svojej (už) expolovičky, býva niekedy ťažké prispôsobiť sa novo vytýčeným mantinelom. V ponuke priateľstva po rozchode zo strany toho, kto ich opúšťa, vidia šancu nestratiť ho úplne, ba dokonca možnosť skúsiť to znovu a od základov inak. Najmä ak ich priateľstvo obsahuje občasné “zbližovanie po desiatej večer” či “spomínanie na staré dobre časy”. Nečudo, že stále v sebe živia ilúziu, že sa vlastne ani rozchodom nič nezmenilo. Vďaka týmto “signálom” nie je pre nich ťažké uveriť v to, že sa so svojim (svojou) ex znovu dajú dohromady.

Takéto kvázi priateľstvo po rozchode ma potom neželané účinky – opustený svojmu ex vyvoláva vo dne v noci a či sa často “prekecane” a oslovi svojho teraz už len priateľa dôvernou prezývkou z čias “šťastne spolu”, alebo bez vedomia druhého plánuje spoločne trávenie voľna a podobne. Jednoducho predstiera (často aj sám pred sebou) že je všetko pri starom.

O to horkejšie býva precitnutie. Pilulka poznania, že happyendy v štýle “back together again” sú omnoho bežnejšie v presladených amerických filmoch než v realite, býva veľmi trpká.

Prehnane dôvernosti, ani intímne stretnutia by do priateľstva exdvojice v záujme citovej vyrovnanosti jedného alebo oboch zrejme patriť nemali. Aspoň nie bezprostredne hneď po rozchode. Čo sa týka takýchto aktivít po nejakom čase, to je na každom individuálne, nakoľko je s minulosťou a sám so sebou vyrovnaný. Taktiež si spraviť krátko po rozchode zo svojho ex bútľavú vŕbu a zdôverovať sa mu s tým, po kom vaše srdce pišťí (dva dni po rozchode)- to je prinajmenšom divne, ak nie cynické.

Priateľstvo zrodene po rozchode je krehká entita, ku ktorej treba pristupovať opatrne. Najrozumnejšou sa zdá možnosť nechať všetko po rozchode uležať a odležať. Obe strany by si mali dopriať čas, aby sa vysporiadali s novými skutočnosťami, upokojila sa hladina, zahojili sa škrabance v srdci a vyčistili sa hlavy. A až s odstupom času a s nutným nadhľadom sa rozhodnúť, či dokážu so svojim ex fungovať aj ako priatelia.