Dôverné aj dnes?

Ženská hygiena, hygienické návyky, kozmetické praktiky a prostriedky na skrášľovanie majú svoju bohatú históriu. V našich zemepisných šírkach sa hygienické začiatky často spájali so sviatkami, napríklad umývanie na Veľký piatok v tečúcej vode, ako ochrana proti rôznym kožným chorobám, alebo česanie vlasov pod vŕbou na Zelený štvrtok, pre husté a dlhé vlasy. Oproti telesnej - osobnej hygiene sa o ženskej intímnej hygiene najmä počas menštruácie nerozprávalo. V našej kultúre bola menštruácia a následná ochrana ženy a jej okolia (podobne ako počas pôrodu a šestonedieľky) založená na silne magických úkonoch.

Na viacero použití
Hygienické pomôcky používané počas menštruačného cyklu sa priebežne vyvíjali. Jedným z prvých typov hygienických vložiek, keď neberieme do úvahy spodnice ako súčasť odevu, do ktorých sa ženy odspodu poutierali, boli podomácky ušité vložky. Vyrábali sa z materiálu, ktorý dobre sal vodu - flanel, froté, alebo z kusov ľanových plachiet, do ktorých sa ešte vkladala vata. Doma vyrábané vložky, nazývané aj „podväzky“, boli viacvrstvové, obdĺžnikového tvaru, ktoré mali na obidvoch koncoch ušká. Pomocou nich sa vložka prichytila na široký látkový pás, ktorý mala žena pripevnený okolo bedier. Keďže sa ešte nedali prilepiť na spodnú bielizeň, upevňovali sa takýmto spôsobom, „aby neutekali“. Okrem látky sa neskôr na omotanie vaty používala gáza alebo obväzy, ktoré boli dostupné v lekárňach. Spomínaný typ vložiek nebol len na jedno použitie. Nezahadzovali ich, ale oprali, poriadne vyvarili a potajomky vysušili.

Industrializácia
V medzivojnovom období sa začali vložky vyrábať priemyselne. Ženy ich nazývali „papierové“, pretože boli vyrobené z buničitej (drevenej) vaty. Boli neforemné a veľmi nepohodlné. Teraz už nie rôzne zákazy a predsudky znemožňovali ženám pohyb, ale práve tento typ vložiek, ktoré si podľa toho vyslúžili aj rôzne prirovnania. Hovorilo sa im „napolitánky“, „rároh“, „buksa“ alebo „kolík medzi nohami“. Ak v súčasnosti platí čím tenšie, tým lepšie, ešte pred pár rokmi to bolo naopak. Čím viac vrstiev, tým lepšie. Na rozdiel od látkových predstavovali papierové vložky určitý luxus, pretože sa už nemuseli prať. Zabalili ich do novinového papiera, zahodili, alebo spálili. Ak si dnešné ženy potrpia na dôkladnú starostlivosť svojich intímnych partií výberom najrozličnejších kozmetických prípravkov, v minulosti im musela poslúžiť iba voda a mydlo. Zdá sa, že našim starým mamám nebolo čo závidieť.

Očistná komora
O menštruácii ako o intímnej záležitosti sa hovorilo výlučne v kruhu dievčat. Jednoznačne boli z tejto témy vyradení chlapci, bratia, otcovia. Ženy sa snažili všetko robiť v tajnosti. V 50. až 60. rokoch 20. storočia sa začala prestavba starých domov na domy s kúpeľňami a so sociálnymi zariadeniami, ako aj zavedenie vody do domov. Práve vtedy nastal aj u nás posun v hygienických návykoch. Dovtedy sa kúpalo raz do týždňa (piatok alebo v sobotu) v kuchyni, kde bola v pripravenej nádobe nachystaná zohriata voda. Keďže hygiena počas menštruácie je prísnejšia a umývanie počas týchto dní je častejšie, z dôvodu dodržiavania intimity sa dievčatá a ženy zatvárali do iných miestností, akými bola komora alebo špajza. Deň prvej menštruácie sa dievčatám natrvalo vryl do pamäti, pretože znamenal veľkú zmenu v ich živote. Pri tejto príležitosti bolo zvykom privítať dievča slovne medzi ženami.

Autor: Barbora Jányová, SME ženy, 22/2007