Prvá trasa vedie po pravej strane Dunaja z Petržalky cez Rusovce (približne 25-kilometrový okruh zo stredu mesta) a Čunovo (asi 38 kilometrov), po ceste medzi starým dunajským korytom a plavebným kanálom. Druhá trasa sa začína na ľavej strane Dunaja v prístave pri Slovnafte a pokračuje po hrádzi cez Hamuliakovo, Gabčíkovo až do Komárna a Štúrova. Obe trasy sú nenáročné, vedú po rovine a perfektnej asfaltovej ceste. Sú teda vhodné aj pre cyklistov začiatočníkov. Treba však počítať so silnejším nárazovým vetrom a je dôležité nepreceňovať sa, pretože je potrebné šetriť sily aj na spiatočnú cestu. Odmenou je výhľad na rozsiahlu vodnú plochu nádrže Hrušovo, ktorá je ideálnym miestom na jachting, windsurfing a člnkovanie. Obe trasy míňajú aj najväčšiu vodohospodársku atrakciu Podunajska – Vodné dielo Gabčíkovo.
Trochu histórie nikoho nezabije
Ak sa vydáte po trase na pravom brehu Dunaja, na obľúbenú cyklistickú hrádzu odbočíte hneď za Ekonomickou univerzitou. Po pár kilometroch vás privítajú Rusovce. V prvom storočí nášho letopočtu práve na týchto miestach postavili Rimania vojenský tábor, ktorý bol súčasťou hraničného opevnenia zvaného Limes Romanus, a približne o dvesto rokov neskôr tam postavili aj mohutnú kamennú stavbu, ktorej základy sa zachovali dodnes. Jej pozostatky patria medzi najvýznamnejšie pevnostné stavby svojho druhu na Dunaji a pre verejnosť sú sprístupnené ako stála expozícia – Gerulata. Obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov je aj rozsiahly park okolo neogotického kaštieľa, v ktorom bývala až do roku 1945 belgická princezná Štefánia, vdova po následníkovi rakúsko-uhorského trónu Rudolfovi.
Vodné športy
Cesta pokračuje po pár kilometroch cez dedinu Čunovo, v ktorej už niekoľko rokov funguje areál vodných športov nazývaný aj Divoká voda, kde si v letných mesiacoch máme možnosť vyskúšať rafting. Pokračovať možno cez dedinu Dobrohošť do Vojky alebo až na priehradu v Gabčíkove. Z Vojky premáva kompa na ľavú stranu dunajskej hrádze. Ak sa teda chceme vrátiť do Bratislavy inou cestou, ako sme prišli, máme na to príležitosť. V prípade, že pokračujeme v trase na pravej strane Dunaja, privítajú nás Bodíky. V ich okolí je viacero dunajských ramien a jazier s nádherne čistou vodou. Obklopené zelenými lužnými lesmi sa Bodíky stávajú obľúbeným miestom dovolenkárov a rybárov. Cesta pokračuje ďalej popri Ostrove, kde žije dravec orliak morský. Je tam viacero odbočiek z hlavnej cesty do lona ešte stále panenskej prírody. Pri troche šťastia sa tam možno pokochať pohľadom na viacero druhov vzácneho vtáctva. Z čarovných zákutí lužných lesov je to už len niekoľko kilometrov na hrádzu do Gabčíkova. Tu sa cyklotrasa na pravej strane Dunaja končí a pokračovať môžeme na ľavej strane rieky smerom na Bratislavu alebo Komárno.
Späť po „slovnaftskej“ hrádzi
Ak sa rozhodneme pre návrat do Bratislavy, čaká nás dlhá, približne pätnásťkilometrová cesta po hrádzi do Hamuliakova v susedstve vodnej nádrže Hrušov. Miestnou špecialitou je, že za mimoriadne priaznivého počasia je z hrádze dokonca vidieť 2000 metrov vysoký kopec Schneeberg v Rakúsku. Po príjemnom osviežení v bufete priamo na hrádzi to už do Bratislavy šliape samo.
Opatrnosti nikdy nie je dosť
Najmä počas letných večerov nám môžu športový a relaxačný zážitok znepríjemňovať mračná komárov. Treba s tým rátať a v predstihu sa nastriekať pred samotnou cestou. Treba upozorniť aj na to, že najmä počas teplých víkendov sú na hrádzi doslova tisíce cyklistov a korčuliarov. Je preto nutné dbať na bezpečnosť a vyvarovať sa zbytočným kolíziám. Samotné služby sa pre cykloturistov z roka na rok zlepšujú, bufety pribúdajú, no rezervy sú stále. Najmä na samotnej priehrade v Gabčíkove. Okrem areálu vodných športov je tam úplne mŕtvo. Situáciu nemôže zachrániť ani jeden schátraný bufet uprostred priehrady. A napokon, radikálnejšie by sa malo postupovať aj proti vjazdu áut na hrádzu, čo sa týka najmä ľavej strany Dunaja.
Autor: Jozef Terem, SME ženy, 21/2007