Život s alergiou

V Európe ňou trpí 80 miliónov ľudí, teda skoro 25 % dospelej a detskej populácie. Dá sa predpokladať, že na Slovensku sú čísla podobné alebo podľa niektorých prieskumov dokonca vyššie. „Alergiami trpia skoro dva milióny ľudí,“ uvádza Ľubomír Fučko z Detskej imunoalergiologickej ambulancie v Sobranciach. „Ide o civilizačnú chorobu, ktorá sa vyvíja hrozivou rýchlosťou. V súčasnom období postihuje takmer 40 % populácie.“ Synonymom alergie je hypersenzitivita, čiže nadmerná citlivosť na niektoré látky, ako napríklad prach, peľ, srsť zvierat alebo potraviny. Dôvody, prečo ich vnímame ako alergény, sú mnohé. Počet alergikov sa podľa odborníkov stále zvyšuje z dôvodu znečistenia životného prostredia a genetickej výbavy obyvateľstva. „Medzi príčiny nárastu alergií patria vonkajšie škodliviny, výfuky, chemikálie, konzervačné látky v potravinách, ale aj alergizujúce lieky,“ vysvetľuje lekár.

Zostáva to v rodine
Alergia je dedičná a pravdepodobnosť jej prenosu na dieťa sa zvyšuje, keď sú alergickí obidvaja rodičia. Vývoj imunitného systému u dieťaťa zabezpečuje v prvých týždňoch a mesiacoch materské mlieko. „Ak matka nedojčí alebo nemôže dojčiť, vzniká u dieťaťa väčšia pravdepodobnosť na alergie. A to aj pri používaní hypoalergénnych mliečnych prípravkov,“ varuje Fučko. Niektoré silne alergizujúce potraviny sa neodporúčajú počas tehotenstva ani pre dieťa v prvých rokoch života. „Patria k nim jedlá z múky (aj detské piškóty), ktoré by dieťa malo jesť až po šiestich mesiacoch, vajíčka až v 12 mesiacoch a orechy a morské potraviny najskôr v 24 mesiacoch.“ Podľa tzv. hygienickej teórie prispieva k alergiám aj to, že dieťa alebo dospelý žijú v príliš sterilnom prostredí. Je možné, že organizmus je vtedy málo vystavený patogénom – látkam schopným spôsobiť ochorenie. Život v absolútnej čistote nestimuluje náš imunitný systém, a to má potom v niektorých prípadoch za následok alergické reakcie.

Peľová hrozba
Najrozšírenejším druhom alergie je inhalačná alergia na peľ. „Pacientov trápi najčastejšie slzenie a pálenie očí, vodnatý výtok z nosa, záchvatové kýchanie, svrbenie mäkkého podnebia či alergický kašeľ,“ opisuje príznaky homeopatka Jana Mrázová. Táto, ale aj iné alergie sa dajú liečiť klasickým alebo alternatívnym prístupom. „V súčasnosti najbežnejšia medikácia je podávanie liekov na potlačenie alergickej reakcie, najčastejšie antihistaminiká,“ hovorí Fučko. Alergii sa však lekár v spolupráci s pacientom môže snažiť predísť. Pri tzv. alergénovej imunoterapii (AIT) sa podáva alergén vo zvyšujúcich sa koncentráciách. „AIT je jediná liečba, ktorá rieši príčinu a nielen následok. Môže sa kombinovať s užívaním antihistaminik. Aby bola účinná, musí sa aplikovať minimálne tri roky. Pacient pri nej dopláca asi 10 % z ceny vakcíny.“

Aj homeopatia pozná obidva prístupy – liečbu alergickej reakcie a jej príčiny. „Homeopatické lieky sa môžu brať aj preventívne, aj počas sezóny,“ hovorí Mrázová. „Ak ide o pacienta, u ktorého sa prejavy alergie objavili len nedávno, dostáva lieky na akútny stav. Ak trpí alergiou niekoľko rokov, podávajú sa homeopatické lieky už preventívne a potom často vidíme, že alergické prejavy v čase kvitnutia sú veľmi slabé alebo nijaké, takže lieky na akútne prejavy alergie prakticky nepotrebuje.“ Homeopatické lieky nemajú nežiaduce účinky, sú vhodné pre všetky vekové kategórie a nevzniká od nich závislosť. „Pri ľahších prejavoch alergie sa môže začať hneď s homeopatickou liečbou, pri ťažkých prejavoch alergie sa homeopatické lieky pridávajú ku klasickým liekom. Ďalšou výhodou homeopatických liekov je ich kombinácia s liekmi klasickej medicíny (anihistaminiká, kortikoidy, antibiotiká a pod.). Netreba sa pritom obávať nejakého vzájomného ovplyvňovania ich účinku, pretože klasické a homeopatické lieky majú inú úroveň pôsobenia.“

Raz a potom navždy?
Je pravdepodobné, že ľuďom s jednou alergiou sa pridajú v priebehu života ďalšie. No ako hovorí alergiológ Fučko, vekom môžu pribúdať, ale nie je to pravidlo. Ďalším nepríjemným sprievodným prejavom môže byť tzv. skrížená precitlivenosť. Znamená to, že inhalačné alergény (také, ktoré prenikajú do organizmu vdýchnutím) skrížene reagujú s potravinovými. „Niektoré alergény majú podobnú štruktúru a organizmus napríklad pri alergii na ražný peľ zareaguje aj na múku, pri alergii na pele kvetov aj na med,“ vymenúva Fučko. „Napríklad aj pri alergii na epitel (tkanivo) mačiek môže vzniknúť skrížená reakcia na bravčové mäso a výrobky z neho.“ Medzi iné príklady skríženej alergickej reakcie patria pele tráv - orech, paradajka, peľ paliny - uhorka, banán, melón.

Zakázané nielen ovocie
Existuje osem druhov potravín – mlieko, vajíčka, orechy, pšenica, sója, ryby a plody mora – ktoré spôsobujú až 90 % všetkých potravinových alergií. Postihujú deti aj dospelých a vyhýbať sa danému alergénu je podľa Fučka zatiaľ jediná možnosť úľavy, aj keď vedci hľadajú nové postupy. Podľa Mrázovej na základe homeopatického pohovoru a výsledkov alergiologického vyšetrenia určí lekár komplexnú homeopatickú liečbu. „Pravá potravinová alergia však môže pri dôslednej diéte postupne po rokoch zoslabnúť,“ dopĺňa informáciu alergiológ. Aj keď alergie málokedy zmiznú úplne, vďaka modernej medicíne sú znesiteľnejšie a môžeme aj s nimi žiť plnohodnotný život.

Autor: Saša Petrášová, SME ženy, 21/2007