Zuzana Kamasová: Hrám sama proti sebe

Dohodnúť si s vami rozhovor nebolo ľahké. Boli ste na mesačnom sústredení v Amerike, hneď nato ste odchádzali na turnaj do Maďarska. Ako si užívate čas, keď ste na Slovensku?
Skôr ako relaxom ho trávim vybavovaním. Desať mesiacov žijem golfom a dva mesiace ako normálny človek, keď všetko dobieham. Sama sebe robím manažéra, preto ma tu čakalo obnovovanie internetovej stránky, komunikovanie so sponzormi, médiami, príprava na turnaje.

Neoberá vás to manažovanie o energiu?
Zatiaľ nie, zvládam to. A najmä golfu sa tu nikto nevenuje do takej miery, aby ma vedel manažovať tak dobre, ako sa viem ja sama. Možno aj preto, že som vyštudovala na vysokej škole marketing a medzinárodný obchod. Viem, čo a ako treba, preto nevidím dôvod ešte niekomu za to platiť, keď ja sama mám čo robiť, aby som si našla sponzora.

V detstve ste sa venovali mnohým športom, či už to bol volejbal, jazda na koni, lyžovanie. Boli ste hyperaktívne dieťa?
Veľmi a moji rodičia by o tom vedeli rozprávať. To, že sa okolo mňa musí neustále niečo diať, mi ostalo dodnes. Jedna moja kamarátka ma volá Duracel, pretože sa mi nikdy nevybijú baterky (smiech).

Hovoríte, že okolo vás sa neustále musí niečo diať, golf však pôsobí ako pravý opak.
Ku golfu ma priviedli rodičia, ktorým ho predstavil známy. Vtedy som si pomyslela: To je šport pre vás, taký pokojný, nenáročný. Naštartovalo ma najmä to, že ho začal hrávať mladší brat a medzi nami funguje rivalita na princípe - keď to vieš ty, musím to vedieť aj ja, a to ešte lepšie.

Ako dlho vám trvalo, kým ste si uvedomili, že vás golf skutočne baví?
V golfe som nechcela nič dosiahnuť, len som sa ho chcela naučiť hrať. Po skončení strednej školy v devätnástich rokoch prišlo rozhodnutie odísť do Ameriky s tým, že sa naučím jazyk a trochu si zahrám golf. Bez akýchkoľvek základov či výbavy; palicu som mala požičanú od brata. Začala som chodiť do golfovej akadémie, kde som stretla svojho trénera Skipa Maleka. Skúsila som pár turnajov, a to, čo vyzeralo spočiatku nevinne, dopadlo inak. Na jednom z turnajov si ma všimli tréneri vysokoškolských tímov a ponúkli mi štvorročné štipendium na vysokej škole. Po návrate domov som videla, že mám výsledky, a tak ma lákalo zistiť, ako ďaleko to môžem dotiahnuť.

Príchod do Ameriky pre vás znamenal veľký kultúrny šok?
Prvý rok som ňou bola totálne ohúrená ako väčšina tých, ktorí tam idú. Nadchlo ma, že tam všetko funguje, všetko je dokonalé. Po čase som zistila, že ľudia majú iné hodnoty, a tak moje nadšenie postupne opadalo. Vzťahy, priateľstvá sú povrchnejšie ako u nás, snažia sa iba o to individuálne materiálne šťastie. Akoby ich nič inénezaujímalo, žijú si v takej svojej bubline.

Museli ste sa dlho učiť pravidlá golfu, základný slovník?
Začiatky boli ťažké, lebo okrem kultúrneho šoku a neznalosti jazyka tu bolo nové prostredie. No postupne som sa do toho dostala. V akadémii boli kvalitní golfisti, z ktorých bolo veľa profesionálov a dobre ma prijali do partie. Veľa som sa pri hre s nimi naučila.

V golfe sú určite písané a nepísané pravidlá, však?
Je tu golfová etiketa. To je dôležité najmä pre dievčatá, ktoré vo všeobecnosti rady ukazujú svoje prednosti, nemôžu nosiť extra veľké výstrihy, pretože by im nemuseli povoliť účasť na turnaji. V niektorých kluboch majú prísne pravidlá, keď krátke nohavice môžu byť maximálne päť centimetrov nad kolenami, môžu sa nosiť iba tričká s golierom. V správaní platí základná vec - keď napríklad odpálim loptičku do lesa, v rámci súdržnosti by mi ju ostatní mali ísť pomôcť hľadať. Ľudia sa tu veľmi rýchlo prejavia v tom pravom svetle.

Veď sa hovorí „keď chceš človeka spoznať, vezmi ho na golf“.
Je to pravda. Za štyri hodiny ho máte prečítaného oveľa lepšie ako kdekoľvek inde. Veľa našich známych osobností sa v golfe prejavuje tak, že som bola až smutná a sklamaná tým, ako niektorí vnímajú golf.

Počas hry podvádzajú?
Áno. My si tie golfové pravidlá prispôsobujeme. Uvediem príklad: Ak hrám na jamke a stratím loptičku, tak ju jednoducho stratím a hotovo. Slovák má však deravé vrecká, nenápadne ju pustí a niekde ju „náhodou“ nájde. Neuvedomuje si, že oklame jedine seba.

Stáva sa to aj v iných krajinách?
Ale nie až v takej miere. Povedala by som, že golfová kultúra je taká, aká silná je ekonomika krajiny. Prejavuje sa tu naša mentalita. My sme nikdy neboli vedení k spravodlivosti a myslím si, že totalita nás priviedla ku kľučkovaniu a snahe všetko obísť. Golf je spravodlivý šport, každému sa všetko vráti.

Vy ste vďaka golfu zistili o sebe niečo, čo ste nevedeli?
Som veľmi výbušný tvor. Loptičku môžem zahrať dobre, no môže sa zle odraziť. Veľmi dôležité je všetko vedieť psychicky znášať. Alebo vedieť zvládnuť situáciu, keď hrám pod tlakom v cudzej krajine a sleduje ma veľa divákov. A práve to ma golf naučil. Hrám vlastne sama proti sebe a testujem sa.

Na turnajoch ste jednou z mála hráčok z východného bloku. Ešte stále vás vnímajú ako atrakciu?
Samozrejme, niektoré dievčatá ma ani nevolajú menom, ale oslovujú ma Slovakia. Organizátori s tým majú zväčša problém. Buď mi napíšu namiesto Slovenska Slovinsko, alebo zlú skratku. Napríklad, keď som išla do Švédska na majstrovstvá Európy, tak mi s hrôzou volali, nech im prinesiem vlajku, lebo nevedia, ako vyzerá. Na jednej strane je to smutné, ale pre mňa je to výzva a pocta dostať do povedomia Slovensko aspoň takýmto spôsobom. Som akoby neoficiálny ambasádor krajiny.

A ktorý štát býva na turnajoch najviac zastúpený?
Jednoznačne Švédsko. Golfu sa venujú nesmierne dlho, majú špičkovú prípravu mládeže aj nespočetné množstvo ihrísk. Najlepšia golfistka na svete Anika Sörenstam je Švédka.

Prečo my zaostávame? Nesúvisí malý počet ihrísk s ochranou prírody a krajiny?
U nás sa veľa okolo golfu „kecá“, ale veľmi málo robí. Ochranári všade na svete vedia, že ihriská neničia prírodu. Okolie Bratislavy je rovinaté a napríklad iba pri prechode cez hranice Rakúska majú odtiaľ po Viedeň desiatky ihrísk. My máme ideálnu krajinu a podmienky, no chýbajú financie aj celá koncepcia golfu. Väčšina z tých, ktorí by s tým mohli niečo robiť, si takpovediac hrabe pre seba. A golf u nás treba podchytiť zo všetkých strán - či už je to budovanie ihrísk, výchova mládeže, aj prezentovanie golfu ako športu pre všetkých. Hovoriť o ňom viac, ale nie tým štýlom, že ho iba každý druhý týždeň ukazujú v Smotánke.

Golf je u nás stále zakorenený ako nákladný šport pre bohatých.
Sčasti je to pravda, ale nie úplná. Keď človek chce ísť hrať, nemusí byť členom nijakého klubu. Nemusí si kupovať hneď ten najšpičkovejší výstroj, základný set môže stáť pätnásťtisíc, a nie stotisíc. Možno je pravda, že ho veľa ľudí začalo hrať preto, že je prestížny, ale golf im „dáva po hlave“. Tento šport sa nedá hrať iba s cieľom byť videný. Športová časť golfu sa málo propaguje.

Aj preto ste na Slovensku jedinou profesionálnou hráčkou golfu?
Najmä preto, že som išla dopredu a nebála som sa konkurencie. A môj tréner Skip Malek o mne tvrdí, že mám talent, lebo inak by sa mi nepodarilo dotiahnuť to tak ďaleko na to, ako neskoro som začala.

Skip Malek, ktorý žije v Amerike, vás dosť netradične trénuje cez internet.
Venuje sa mi desať rokov a môj švih pozná od A po Z. Keď mu napríklad zavolám, že mi loptička lieta trochu doľava, tak mi povie, aby som skúsila toto a toto. A ono to funguje. Tento rok som s ním zvládla už dva tréningy, ich počet však závisí aj od môjho zdravotného stavu.

Zranenie zápästia u vás prišlo na začiatku profesionálnej kariéry. Bolo to aj tým, že ste neodhadli odlišnosti medzi profesionálnym a amatérskym športom?
V profesionálnom golfe je nesmierny nápor na telo. Hoci aj predtým som hrávala turnaje, zrazu sa ich počet strojnásobil, čiže záťaž lakťov a zápästí bola oveľa väčšia. Predo mnou nikto nehral na Slovensku golf profesionálne. Všetko som si musela zistiť sama. A kým neprišlo prvé zranenie, nevedela som, že potrebujem fyzioterapeuta. Učila som sa na vlastných chybách.

Zaujímavé je tiež to, že vám okrem mamy a otca robí nosiča palíc váš priateľ. Nie je to rozptyľujúce?
Keď som začínala, potrebovala som niekoho, kto ma podrží, lebo som bola z veľkých turnajov vystresovaná. Na začiatku mi veľmi pomohol. Na ihrisku však všetko, teda aj partnerské vzťahy, idú bokom a vieme to oddeliť. Vie mi skvelo radiť, pretože dokonale pozná moju hru a vidí, kde robím chyby alebo ktorou palicou mám hrať.

Ako znáša vaše neustále cestovanie?
Dobre, pretože veľmi dlho sa profesionálne venoval snoubordingu a tiež veľa cestoval. Myslím, že iného priateľa by som ani nemohla mať, pretože kto športovú kariéru nezažil, nemôže to pochopiť. Možno tie občasné prestávky sú aj na niečo dobré, sme si vzácnejší. No tento rok bude so mnou viac cestovať a veľmi sa na to teším.

Cestovanie na turnaje je finančne veľmi náročné. Dá sa golfom uživiť?
Hrám na turnajoch a každý je finančne ohodnotený. Tie peniaze by mi postačili, ak by som vyhrávala každý turnaj. No bez sponzorov by to nešlo. Mám produktových sponzorov, ktorí mi ponúkajú oblečenie, palice a mám aj sponzorov, ktorí mi dávajú finančnú sumu.

Koľko vás vyjde jedna sezóna?
Nepoznám presné číslo, lebo som pre zranenie ani jednu neabsolvovala celú. Minulý rok ma napríklad vyšla na pol milióna, pričom na turnajoch som zarobila asi tristotisíc, k tomu sa prirátali peniaze sponzorov. Bol tam istý rozdiel, z ktorého som mohla fungovať, no golf určite nie je niečo, z čoho by som zbohatla.

Dokedy sa dá robiť profesionálne golf?
Na veky vekov (smiech). Naozaj. V tomto športe nie je veková hranica, veľa hráčov vychováva popri hraní svoje deti. Moja športová kariéra sa skončí, keď prídu deti. Nechcem byť mamou, ktorá cestuje a niekto iný sa stará o deti. Nemám to nijako presne naplánované, ale na druhej strane viem, koľko mám rokov (smiech).

Svoju budúcnosť po skončení kariéry naďalej spájate s týmto športom?
Rozmýšľala som o trénovaní detí a žien, pretože je veľmi veľa mužských trénerov, ale ženský golf je trochu o niečom inom. Zatiaľ sa na Slovensku nerobí taký golf, ako by sa mal a ja by som to chcela aspoň trochu zmeniť. Preto by som chcela ďalej odovzdať to, čo som sa naučila.

Zuzana Kamasová (29)
študovala na bratislavskom gymnáziu L. Sáru, neskôr absolvovala semestre v školách vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Nemecku. Vyštudovala univerzitu v Severnej Karolíne so zameraním na medzi-národný obchod a marketing. Odmala sa venovala rôznym športom, nakoniec však zakotvila pri golfe, v ktorom sa zdokonalila práve v USA. Od roku 2004 je prvou a zatiaľ jedinou slovenskou profesio-nálnou hráčkou golfu. Je sedemnásobnou majsterkou Slovenska, na Majstrovstvách Európy 2002 sa umiestnila na ôsmom mieste.

Autor: SME ženy, 21/2007