Keď sa praktické zmení na nebezpečné

V prvom rade by nás skôr ako výška telefónnych účtov dieťaťa malo zaujímať, ako mobil využíva. Prirodzene, je pritom nutné, aby sme dieťaťu zabezpečili právo na súkromie. Podľa psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej by mal každý rodič skôr, ako dieťaťu telefón odovzdá, absol-vovať rozhovor, pri ktorom si stanovia podmienky telefonovania. Koľko smie mesačne pretelefonovať a mal by vysvetliť, na čo a kedy má dieťa mobil správne používať.

„Deti sú šikovnejšie a často technicky zdatnejšie ako ich rodičia. Často sa s telefónom naučia narábať lepšie ako dospelí. Treba ich však vystríhať pred nevhodnými spôsobmi použitia, zdôrazniť, že zodpovednosť za svoje konanie nesie dieťa a zároveň aj jeho rodič ako zákonný zástupca. Pre rodiča a dieťa je dôležitá dôvera, ale ako dieťa kontrolovať a zároveň mu nevstupovať do osobného priestoru? Musíme byť opatrní a radšej sa dieťaťa opýtať, či by sme si mohli pozrieť, čo má v mobile. Dôležitá je aj neustála komunikácia s dieťaťom,“ vysvetľuje psychologička.

Dôležitá je kontrola
Do veľkej miery má vplyv na dieťa etické správanie dospelého pri telefonovaní. Najmä mladšie deti kopírujú naše správanie. Preto, keď dokážeme prevolať s blízkym denne niekoľko hodín, je scestné vyžadovať od dieťaťa, aby s priateľom komunikovalo stručne a výstižne. Trochu inak vnímajú telefonickú komunikáciu adolescenti. „V rovesníckych kolektívoch je bežné, že deti používajú hrubé slová, dokážu ich aj napísať do SMS. Je pre ne bežnejšie používať slová, ktoré nám dospelým nejdú do úst, a často, keď chcú zapadnúť do kolektívu, prispôsobia sa slovníkom svojmu okoliu.

Rovesníkom sa chcú prispôsobiť najmä deti v tínedžerskom veku,“ pripomína psychologička. Neraz je v triedach vyvinutý skupinový tlak – mať najnovší typ telefónu. Opäť ostáva iba na rodičovi, aby posúdil, akú sumu je ochotný za telefón pre dieťa minúť a aké funkcie bude telefón obsahovať. Psychologička pripomína, že mobil je dnes pre deti znakom, ktorým sa prezentuje pred spolužiakmi. Znova zostáva na pleciach rodiča, aby dieťa usmernil a pripomenul, že sa ním nemá chváliť, požičiavať ho tomu, komu nedôveruje a dávať si naň pozor.

Nový jav
Najnovším fenoménom, ktorý sa spája s deťmi a dospievajúcimi, je šikanovanie, agresivita šírená pomocou mobilu. Hoci sa o tejto forme šikany hovorí najviac vo Veľkej Británii, niekoľko prípadov sa zaznamenalo aj na Slovensku. Čím je spôsobené, že deti si nahrávajú agresívne útoky na spolužiakov do telefónu, či svoje sexuálne zážitky a následne ich preposielajú svojim spolužiakom? „Problematike agresie, šikanovania a obťažovania sa venujem niekoľko rokov. Deti si neustále posúvajú hranice a strácajú zábrany. Majú prístupnú techniku - mobil, internet, ale horšie si uvedomujú, čo môže ublížiť, čo je nepríjemné, dokonca nevhodné a že za svoje činy nesú zodpovednosť. Deti si obľúbili nahrávanie násilia, bitky, facky na mobil, potom si tento záznam preposielajú a pokladajú to za dobrú zábavu. Neuvedomujú si, že sa to považuje za útok, ktorý je v rozpore so zákonom,“ tvrdí Tóthová Šimčáková.

Tiež nezvažujú, do akej miery môže šikana prostredníctvom mobilu zasiahnuť do psychiky a správania dieťaťa. Ak sa mu niečo také stane v kolektíve rovesníkov, môže sa k tomuto kolektívu správať odmietavo, agresívne alebo opačne, utiahne sa do seba, odmieta komunikovať. V mnohých prípadoch je nevyhnutné, aby dieťa odišlo z kolektívu, v ktorom sa so šikanou stretlo, a tak preňho vlastne vzniká nový problém adaptácie na novú školu a triedu. Podľa psychologičky sú následky individuálne, závisí od povahy dieťaťa a od situácie, v ktorej sa ocitlo.

Celoplošný zákaz?
Po kauze v Grécku, keď štvorica spolužiakov znásilnila spolužiačku, svoj akt nahrala ako krátke video do telefónu a následne ho preposielala ďalším vrstovníkom, viedlo k celoplošnému zákazu nosenia mobilov do škôl. Podľa psychologičky zákaz nosenia mobilov do školy nie je riešením. „Moderná technológia zasahuje do každého prostredia. Deti používajú pod lavicou kalkulačku na telefóne, posielajú si výsledky písomiek. Škola by mala mať v školskom poriadku pravidlá používania telefónov. Napríklad mobil bude cez vyučovanie vypnutý - čo platí pre žiakov aj učiteľov. Dieťa si na neho musí dávať pozor a niesť za neho zodpovednosť, nezabudnúť ho niekde, nepožičiavať kamarátom. Celoplošný zákaz len vyvolá reakciu odporu a hlavne mládež na stredných školách chce mať možnosť slobodnej voľby,“ myslí si psychologička.

Tiesňové volania
Podľa štatistiky, ktorú vypracovala agentúra TNS AISA Slovakia koncom minulého roka, 28 percent detí má skúsenosť s volaním na tiesňové linky zo zábavy, z toho 6 percent detí volalo osobne a 22 percent detí uvádza, že na tiesňové linky volali kamaráti. „Bezpečné a rozvážne používanie mobilu a internetu si vyžaduje kombináciu opatrnosti a zdravého úsudku. Deti nevedia zvážiť situáciu, a tak volajú na čísla, ktoré niekde videli, počuli, bez toho, aby si uvedomili, aký to bude mať následok. Rodič by mal dieťa poučiť, aké sú tiesňové volania, aby si dieťa vedelo privolať pomoc, ak ju potrebuje a prísne ho vystríhať, aby to nerobilo pre zábavu,“ pripomína psychologička a opätovne apeluje najmä na dobrú komunikáciu medzi dieťaťom a rodičom.

Najväčšie nástrahy pre deti pri používaní mobilu?
Nesprávne používanie internetu
(zvedavosť detí vedie k prezeraniu nevhodných stránok).
Chatovanie s neznámymi osobami.
Šikanovanie a obťažovanie cez telefón (posielanie vulgárnej alebo zastrašujúcej SMS).
Skúšobné volania na tiesňové linky.
Zasielanie SMS do rôznych hier.
Krádež mobilu, pri ktorej môže byť dieťa zranené, napadnuté.

Vďaka mobilu som zachránil život
Matúš Paldia (14), žiak Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej, nominovaný na Detský čin roka
Ako asi každému chlapcovi v jeho veku, ani Matúšovi nechýba mobil. Práve ten sa stal kľúčovým pri ťažkej dopravnej nehode, ktorú prežil aj so svojimi blízkymi. „S rodičmi a so sestrou sme sa v noci vracali zo stretnutia s rodinou zo Zuberca. Cesta bola zlá, zamrznutá, fúkal silný vietor, dalo sa ísť iba vo vyjazdených koľajach,“ bezprostredne rozpráva Matúš. Dva kilometre za Zubercom na rovine sa ich auto začalo točiť zľava doprava. Naraz sa pred nimi vynorilo auto a Matúšova posádka sa otočila o 360 stupňov. Nasledoval tvrdý náraz. „Chvíľu po tom si nepamätám. Asi som bol v bezvedomí.

Keď som začal všetko vnímať, okolo bolo veľké ticho. Následne sa prebrala sestra a otec. Len mamina sa nehýbala,“ spomína. Matúš nestratil duchaprítomnosť. Zbežne pozrel, čo sa komu stalo, a hoci mal rozbitú hlavu, vybehol ako prvý z auta a zavolal záchranku a hasičov. Obe čísla vedel naspamäť. Vtom už pri ich aute zastavilo druhé auto, aby im pomohlo. Matúš opäť vedel reagovať. Svojej plačúcej sestre, ktorá bola v šoku, pomohol presadnúť do pristaveného auta a následne sa spolu s otcom pokúsili vytiahnuť mamu. „Ocino stále držal mamu, nemohli sme ju vytiahnuť, bola pripásaná, tak sme ju aspoň prikryli našimi vecami. Desať minút sa mi zdalo ako večnosť, preto som znova volal záchranku, aby som zistil, kde sú tak dlho. Našťastie boli už na ceste,“ vysvetľuje. Požiarnici pomohli mamu vytiahnuť z auta, sanitka všetkých odviezla na ošetrenie. Matúš aj po čase vie iba jedno. Tieto spomienky v ňom ostanú po celý život. „Neviem, či som svojou pohotovosťou, istotou, ktorá sa vo mne vzala, zachránil mojej mamine život alebo pomohol sestre spamätať sa zo šoku, či ocinovi, keď držal mame hlavu a sánku, ktorá jej ovísala, viem iba to, že na to celé nikdy nezabudnem.“

Dôležitá je spolupráca s rodičmi
Iveta Syneková, zástupkyňa riaditeľky základnej školy
Deti na Základnej škole Česká v Bratislave nosia do školy mobilné telefóny iba na vlastné riziko a zodpovednosť. Toto nariadenie je zahrnuté aj vo vnútornom školskom poriadku. „V priebehu hodiny musia byť mobily vypnuté. Striktne dodržiavame aj zákaz používania kalkulačky na mobile počas písomky, aby sme predchádzali posielaniu výsledkov pomocou SMS,“ vysvetľuje zástupkyňa školy. Občas sa síce stane, že dieťaťu cez hodinu zazvoní mobil, no so šikanou alebo mobilovou agresiou sa zatiaľ nestretli. „Jediný vážnejší prehrešok, ktorý sme zaznamenali, bol, keď žiak vytáčal čísla tiesňového volania. Ihneď sme kontaktovali rodičov a veci dali do poriadku.

Robíme to však v prípade akýchkoľvek priestupkov. Či už sú vážnejšie, alebo sa opakujú,“ vysvetľuje. Hoci ich škola zatiaľ, našťastie, nijaké vážne problémy riešiť nemusela, nemyslí si, žeby bolo vhodné celoplošné zakázanie nosenia mobilov do škôl. „Rodič je oveľa spokojnejší, keď môže dieťa skontrolovať, zistiť, či je v poriadku,“ myslí si a dodáva, že iba škola môže veľmi ťažko ovplyvniť narastajúci fenomén šikanovania a agresivity pomocou mobilu. „Bez spolupráce s rodičmi to jednoducho nejde. Škola v prípade problému rodičov nekontaktuje, aby im vynadala, ako vychovávajú deti, ale chce nájsť vhodné riešenie na to, aby sa v budúcnosti dieťa vyvarovalo danej situácie. To platí naozaj pri všetkých dnešných problémoch.“

Autor: Lea Sobotová, SME ženy, 21/2007