Dorota Sadovská: V človeku musí byť aj neposlušnosť

Fascinuje ju tenká hranica medzi škaredosťou a krásou. Rafinovane jemnou iróniou búra stereotypné predstavy o ženskom aj mužskom svete. Hovorí, že realita zbavená ilúzií je oveľa pestrejšia a krajšia. Na svojich obrazoch a fotografiách sa pohráva s ľudský

Kedysi ste bývali v byte, ktorého izba bola zároveň ateliérom. Teraz by vám ako byt pre rodinu nestačil, ale ateliér ostal. Vyhovuje vám pri maľovaní veľkorozmerných obrazov?
Je to núdzové riešenie, keď sa to ešte dá. Ale nemôžem povedať, že by mi stačil.

Čo robíte v prípade, že nestačí?
Minulý rok som koncom leta maľovala v galérii Space. Predtým, keď som pracovala na doktoráte, mala som dočasný ateliér v škole. Nuž, v Paríži je úplne bežné, že investor, ktorý sa chystá postaviť väčší komplex budov, nejaké štvorcové metre musí vyhradiť aj na ateliéry. Tu na Slovensku to zatiaľ nehrozí, naopak, aj tie ateliéry, ktoré mali umelci ešte za minulej éry požičané od štátu, prepadli v prospech posledných majiteľov a dnes v nich poväčšine sídlia súkromné firmy.

Súkromné galérie majú teda pochopenie pre mladých výtvarníkov?
Súkromných galérií je na Slovensku veľmi málo. Ale problém je niekde inde, v legislatíve, a kým sa tá nezmení, veci sa nepohnú dopredu. Ja ako výtvarníčka v slobodnom povolaní som v štáte znevýhodnená. Z toho, čo predám, odvádzam 21-percentnú daň. Veľmi ma hnevá, že sa o tom nerozpráva. Neustále sa porovnávame so západnými krajinami, ale keby som sa narodila niekde v Nemecku či Francúzsku, platím štátu iba tretinu z toho, v Rakúsku „až“ desaťpercentnú daň. My výtvarníci na Slovensku sa cítime, akoby sme ani neexistovali. Stáva sa mi bežne, že na úradoch v dotazníkoch chýba kolónka umelec a úradníci na mňa pozerajú ako na drzého mimozemšťana. Niektorí kolegovia sa hlásia k živnostníkom, lenže to je nezmysel, umelec nemôže byť živnostníkom.

Myslíte pri tvorení na to, že maľovaním vlastne prispievate do rodinného rozpočtu?
To nie. Nejako sa „nevyklbujem“ preto, že by som potrebovala peniaze, ani sa to nedá. Ja aspoň neviem páchať na sebe také násilie. Všetko závisí od toho, aké máte nároky. Keby som sa nechala ovplyvniť reklamami a zistila by som, čo všetko potrebujem, asi by som sa musela správať inak (smiech).

Takže v umení nevnímate jeho biznisovú rovinu?
Vnímam ju z tej stránky, že som hendikepovaná oproti mojim západným kolegom. Možno je to chyba nás výtvarníkov, že robíme málo škandálov.

Ak by vás známy poprosil, aby ste mu niečo len tak nakreslili, budete to chápať ako zákazku? Len čo chytíte do rúk ceruzu, robíte vlastne svoju profesiu.
Istým spôsobom je to pravda, ale robím to na viacero spôsobov. Medzi výtvarníkmi si zvykneme vymieňať svoje práce.

Telo ako umelecký koncept a dieťa
Kreslíte svojej dcére obrázky?
Ešte nie. Poznáte to porekadlo, že obuvníkove deti chodia bosé.

Ak by ste jej predsa len niečo nakreslili, podpísali by ste obrázok? Mnoho skíc, nápadov zachytených na kúsku servítky niekde v podniku naberá časom u známych umelcov na hodnote.
Týmto sa naozaj nezaťažujem (Smiech).

Je veľmi zaujímavé, ak výtvarníčka, ktorá sa zaoberá ľudským telom, telesnosťou, ironizuje ju, niekedy sa až kruto hrá deformovaním ľudských končatín a ženských prsníkov na obrazoch a fotografiách, zrazu zažije špecifickú skúsenosť, akou je tehotenstvo. Rozmýšľali ste o tele inak počas tehotenstva?
Jasné, že som si sama seba inak uvedomovala. My sme bábo chceli a ako sme si to s manželom naplánovali, tak nám to vyšlo, preto som to brala prirodzene. Keď som žila mimo materstva, prišli mi reči okolo neho divné. Keď som však bola „v tom“, pripadalo mi všetko logické a prirodzené.

Ovplyvnilo tehotenstvo váš pohľad na telo ako umelecký koncept?
Myslím si, že každá žena musí byť nad vecou, keď príde do pôrodnice rodiť a na vizite má pred húfom lekárov roztvárať nohy. Im je to už prirodzene jedno, ale my ženy sa môžeme iba hnevať alebo smiať nad tým, kam až je naša vlastná intimita potlačená. Viac než človek som sa cítila ako číslo.

S materstvom nenastala žiadna zmena smerom k ružovým farbám?
Na to asi nemám tie potrebné hormóny (smiech).

Ale dieťa vám nejako vstúpilo do umeleckého života.
Určite, ale keďže nemám pätnásť rokov a fungujem v istom rytme, veľmi mi ho nerozhádzalo. V realite to znamená, že mám dobré dieťa a fajn dospelého manžela, takže môžem tvoriť na polovičný úväzok. Najhoršie pre ženu je, keď musí svoj predošlý život razom utnúť, akoby odrezať nožíkom. Niekedy, keď mám pocit, že málo stíham, tak si ako relax čítam na internete depresívne žalospevy iných mamičiek.

Uvoľnenejší spôsob výchovy detí výtvarníkov nečakane vynikol počas jednej minuloročnej vernisáže. Pred galériou to vyzeralo ako na burze kočíkov a vnútri galérie sa hemžili deti rôzneho veku. Ich rodičia - umelci debatovali v skupinkách, kým ich potomkovia, medzi nimi aj vaša niekoľkomesačná dcéra, doslova ochutnávali umenie všetkými zmyslami. Nik na nich nekričal, nehysterčil.
Bolo to prirodzené, nie?

Žiadne úzkostné prejavy rodičov, ktorí žijú v predstavách, že na dieťa čaká všade nejaká nástraha. Je výchova výtvarníkov hravá, keďže sa sami tvorivo hrajú?
Uvoľnenosť vo výchove je pre mňa dôležitá. Sedím pri počítači a Finka má „samoštúdium“. Otvára zásuvky, vyhadzuje veci, listuje v knihách... Rozmýšľala som nad tým, že na Vianoce alebo sviatky, keď má dieťa dostať odmenu, sa ho pýtame, či bolo poslušné? Na poslušnosť sa kladie vo výchove asi najväčší dôraz. Ale je to najdôležitejšia vlastnosť? Neviem, či dôležitejšia nie je schopnosť rozhodovať sa pre dobro alebo zlo s tým, že každý vie niesť aj následky svojho rozhodnutia. Pripadá mi, že dôraz na poslušnosť je skôr pohodlnosť rodičov. V človeku musí byť aj neposlušnosť, v tom pozitívnom zmysle. Aby vedel povedať nie v tých podstatných momentoch.

Maľovali ste svoje dieťa na obraz?
Ešte nie, neviem, prečo by som to mala robiť. Ale robím si rodinné fotografie ako každá mama.

A viete si predstaviť, že by sa stalo objektom vášho umenia?
Pravdepodobne nie. Chystám teraz druhé číslo časopisu SADO a poprosila som českého fotografa Pavla Máru, aby ma odfotil na titulku. Nafotil ma ešte ako tehotnú, takže takýmto skrytým spôsobom bude dcéra participovať na umení.

O imidži a dobrom umení
Na čom teraz pracujete?
Dokončila som dnes jeden Antiportrét. Vymyslela som do nového čísla SADO trochu ironickú „Director anketu“ s otázkami, ktoré ma zaujímajú, a rozposlala som ich cez internet riaditeľom galérií.

Prvé číslo vášho časopisu je dosť ironickou odpoveďou na lifestylové magazíny. Stále ich vnímate touto optikou?
Odvtedy ich tuším na trhu pribudlo, pred dvoma rokmi ešte nebol všade wellness, že? Myslím, že už nezopakujem úplne rovnaký vtip. Teraz pôjde o ľudské telo, no nebude to vulgárne.

O čom teda bude?
O tele v základnej, hmatateľnej podstate. Chcem tam zaradiť cyklus fotografií Parazity - ornamenty z prstov a fotografie s názvom Korporality, to sú tie ženské prsia. Urobila som aj nový fotografický cyklus s pracovným názvom Megafaldy. Ide o akési girlandy z kože, vzdialene odkazujúce na historické závesné ozdoby, ktorými sa zdobili sály. Viete, ako si ženy rady chytajú kožu na bruchu a na bokoch a pozerajú v zrkadle, či nepribrali? Nuž, asi som sa zas dostala do bodu medzi krásou a desom.

Po tom, čo sme vás oslovili na rozhovor, vládli mierne obavy, ako prijmete fotenie na titulnú stranu, keďže na zobrazovanie žien máte špecifický pohľad. Nakoniec ste povedali: Prečo nie, môže to byť zábava. Naozaj?
Každý, aj ja mám predstavu o svojej vizuálnej štylizácii v médiách a som rada, ak sa rešpektuje v základných obrysoch. Na reťaze šperkov a krikľavý rúž ma nenahovoríte.

Ľudia sa väčšinou odovzdajú do rúk stylistov a vizážistov s dôverou, že ich zmenia na nepoznanie, k lepšiemu.
Áno? Ja mám možno traumu z dávneho zážitku, keď ma kamaráti asi chceli vidieť inú a natreli mi pery na krikľavočerveno, prehodili vlasy nabok, obliekli minisukňu... Pozrela som sa do zrkadla a rýchlo som si rúž zotrela. Podľa mňa je práca stylistu o dialógu a o tvorivom podčiarknutí toho, čo je na človeku charakteristické, nie o vytváraní unifikovaných produktov.

Niekde padla otázka, či je váš charakteristický zapletený účes inšpirovaný princeznou z filmu Hviezdne vojny?
(Smiech). Je to hra s históriou. Keďže robím klasickú a veľmi realistickú maľbu, prispôsobila som tomu aj retroimidž. Nie retro v zmysle šesťdesiatych rokov, ale zo začiatku dvadsiateho storočia. V čase, keď som chodila do školy v Dijone, francúzski kolegovia mali predstavu, že na Slovensku nemáme ani na niektoré základné hygienické vybavenie. Tak som to pritvrdila.

Nie je vyčerpávajúce klasicky maľovať, keď okolo zúria každý deň nové technológie? Nelákajú vás?
Od druhej polovice deväťdesiatych rokov som nepravidelne vytvárala popri maľbách aj videá. Najnovší cyklus fotografií som robila v počítači. Ale myslím si, že žiadna technika nie je samospasiteľná. V umení môže byť cestou, ale nie cieľom. Je problém, ak ľudia nechápu základný rozdiel medzi dekoráciou a umením. Najprv má byť silná výtvarná myšlienka, a tá, keď sa niekomu zapáči natoľko, že ju chce mať pripevnenú doma, môže si ju zavesiť hoc aj nad gauč. Ale nie tak, že mám svetlomodrý gauč, tak potrebujem nejaký svetlomodrý obraz. Páči sa - nepáči sa nie je ten najsprávnejší slovník v hodnotení umenia.

Ale čo internet, ktorý poskytuje nekonečný priestor komukoľvek zverejniť čokoľvek, čo môže vydávať za umenie?
Ale veď to je výborné!

Nepociťujete to ako konkurenciu alebo ako ohrozenie umenia?
Prečo, čím viac umenia, tým lepšie. Umenie nerobí umením to, že vyštudujem nejakú školu. Technika ohrozuje iba predstavu umenia ako remesla.

A ako potom rozlíšiť umenie a to, čo ním nie je?
Veľmi ťažká a základná otázka. V každom prípade, umenie má vedieť komunikovať a dokázať provokovať myšlienky.

Dorota Sadovská (34)
Vyštudovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a dva roky vo francúzskom Dijone. Venuje sa klasickej maľbe, fotografii a videu, v roku 1995 vymaľovala strop kaplnky v bratislavskom kláštore jezuitov. Dvoma veľkými témami jej diel sú ľudské telo a telesnosť a životy svätých. Vystavovala na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách doma, v Európe a Spojených štátoch.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 26 797
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 259
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 832
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 571
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 524
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 276
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 232
  8. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 197
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 127
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 084

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúte po minúte: Dodávka vrazila do davu ľudí v centre Barcelony

Dvaja ozbrojenci sa zabarikádovali v bare, nie je jasné, či držia rukojemníkov.

EKONOMIKA

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.

Neprehliadnite tiež

Čučoriedky v koláčoch, pirôžkoch, zmrzline, raw torte. Vyberte si

Čučoriedky môžete zavariť, zmraziť, odšťaviť, usušiť. Jedným z najpríjemnejších spôsobov ich spracovania je pridať ich do koláča.

Chris Brown otvorene prehovoril o noci, keď zaútočil na Rihannu

Spevák sa zdôveril v pripravovanom dokumente o jeho živote. Incident ho vraj bude prenasledovať do konca života.

Arnold Schwarzenegger: Najslávnejší emigrant našich čias oslávil 70 rokov

Kto by sa kedysi odvážil povedať, že sa obyčajný rakúsky chlapec stane guvernérom Kalifornie a hollywoodskou hviezdou.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Spestrite si letný víkend novinkami z oblasti módy, fitness a skvelými receptami so zdravou cukinou.