Dorota Sadovská: V človeku musí byť aj neposlušnosť

Fascinuje ju tenká hranica medzi škaredosťou a krásou. Rafinovane jemnou iróniou búra stereotypné predstavy o ženskom aj mužskom svete. Hovorí, že realita zbavená ilúzií je oveľa pestrejšia a krajšia. Na svojich obrazoch a fotografiách sa pohráva s ľudský

Kedysi ste bývali v byte, ktorého izba bola zároveň ateliérom. Teraz by vám ako byt pre rodinu nestačil, ale ateliér ostal. Vyhovuje vám pri maľovaní veľkorozmerných obrazov?
Je to núdzové riešenie, keď sa to ešte dá. Ale nemôžem povedať, že by mi stačil.

Čo robíte v prípade, že nestačí?
Minulý rok som koncom leta maľovala v galérii Space. Predtým, keď som pracovala na doktoráte, mala som dočasný ateliér v škole. Nuž, v Paríži je úplne bežné, že investor, ktorý sa chystá postaviť väčší komplex budov, nejaké štvorcové metre musí vyhradiť aj na ateliéry. Tu na Slovensku to zatiaľ nehrozí, naopak, aj tie ateliéry, ktoré mali umelci ešte za minulej éry požičané od štátu, prepadli v prospech posledných majiteľov a dnes v nich poväčšine sídlia súkromné firmy.

Súkromné galérie majú teda pochopenie pre mladých výtvarníkov?
Súkromných galérií je na Slovensku veľmi málo. Ale problém je niekde inde, v legislatíve, a kým sa tá nezmení, veci sa nepohnú dopredu. Ja ako výtvarníčka v slobodnom povolaní som v štáte znevýhodnená. Z toho, čo predám, odvádzam 21-percentnú daň. Veľmi ma hnevá, že sa o tom nerozpráva. Neustále sa porovnávame so západnými krajinami, ale keby som sa narodila niekde v Nemecku či Francúzsku, platím štátu iba tretinu z toho, v Rakúsku „až“ desaťpercentnú daň. My výtvarníci na Slovensku sa cítime, akoby sme ani neexistovali. Stáva sa mi bežne, že na úradoch v dotazníkoch chýba kolónka umelec a úradníci na mňa pozerajú ako na drzého mimozemšťana. Niektorí kolegovia sa hlásia k živnostníkom, lenže to je nezmysel, umelec nemôže byť živnostníkom.

Myslíte pri tvorení na to, že maľovaním vlastne prispievate do rodinného rozpočtu?
To nie. Nejako sa „nevyklbujem“ preto, že by som potrebovala peniaze, ani sa to nedá. Ja aspoň neviem páchať na sebe také násilie. Všetko závisí od toho, aké máte nároky. Keby som sa nechala ovplyvniť reklamami a zistila by som, čo všetko potrebujem, asi by som sa musela správať inak (smiech).

Takže v umení nevnímate jeho biznisovú rovinu?
Vnímam ju z tej stránky, že som hendikepovaná oproti mojim západným kolegom. Možno je to chyba nás výtvarníkov, že robíme málo škandálov.

Ak by vás známy poprosil, aby ste mu niečo len tak nakreslili, budete to chápať ako zákazku? Len čo chytíte do rúk ceruzu, robíte vlastne svoju profesiu.
Istým spôsobom je to pravda, ale robím to na viacero spôsobov. Medzi výtvarníkmi si zvykneme vymieňať svoje práce.

Článok pokračuje pod video reklamou

Telo ako umelecký koncept a dieťa
Kreslíte svojej dcére obrázky?
Ešte nie. Poznáte to porekadlo, že obuvníkove deti chodia bosé.

Ak by ste jej predsa len niečo nakreslili, podpísali by ste obrázok? Mnoho skíc, nápadov zachytených na kúsku servítky niekde v podniku naberá časom u známych umelcov na hodnote.
Týmto sa naozaj nezaťažujem (Smiech).

Je veľmi zaujímavé, ak výtvarníčka, ktorá sa zaoberá ľudským telom, telesnosťou, ironizuje ju, niekedy sa až kruto hrá deformovaním ľudských končatín a ženských prsníkov na obrazoch a fotografiách, zrazu zažije špecifickú skúsenosť, akou je tehotenstvo. Rozmýšľali ste o tele inak počas tehotenstva?
Jasné, že som si sama seba inak uvedomovala. My sme bábo chceli a ako sme si to s manželom naplánovali, tak nám to vyšlo, preto som to brala prirodzene. Keď som žila mimo materstva, prišli mi reči okolo neho divné. Keď som však bola „v tom“, pripadalo mi všetko logické a prirodzené.

Ovplyvnilo tehotenstvo váš pohľad na telo ako umelecký koncept?
Myslím si, že každá žena musí byť nad vecou, keď príde do pôrodnice rodiť a na vizite má pred húfom lekárov roztvárať nohy. Im je to už prirodzene jedno, ale my ženy sa môžeme iba hnevať alebo smiať nad tým, kam až je naša vlastná intimita potlačená. Viac než človek som sa cítila ako číslo.

S materstvom nenastala žiadna zmena smerom k ružovým farbám?
Na to asi nemám tie potrebné hormóny (smiech).

Ale dieťa vám nejako vstúpilo do umeleckého života.
Určite, ale keďže nemám pätnásť rokov a fungujem v istom rytme, veľmi mi ho nerozhádzalo. V realite to znamená, že mám dobré dieťa a fajn dospelého manžela, takže môžem tvoriť na polovičný úväzok. Najhoršie pre ženu je, keď musí svoj predošlý život razom utnúť, akoby odrezať nožíkom. Niekedy, keď mám pocit, že málo stíham, tak si ako relax čítam na internete depresívne žalospevy iných mamičiek.

Uvoľnenejší spôsob výchovy detí výtvarníkov nečakane vynikol počas jednej minuloročnej vernisáže. Pred galériou to vyzeralo ako na burze kočíkov a vnútri galérie sa hemžili deti rôzneho veku. Ich rodičia - umelci debatovali v skupinkách, kým ich potomkovia, medzi nimi aj vaša niekoľkomesačná dcéra, doslova ochutnávali umenie všetkými zmyslami. Nik na nich nekričal, nehysterčil.
Bolo to prirodzené, nie?

Žiadne úzkostné prejavy rodičov, ktorí žijú v predstavách, že na dieťa čaká všade nejaká nástraha. Je výchova výtvarníkov hravá, keďže sa sami tvorivo hrajú?
Uvoľnenosť vo výchove je pre mňa dôležitá. Sedím pri počítači a Finka má „samoštúdium“. Otvára zásuvky, vyhadzuje veci, listuje v knihách... Rozmýšľala som nad tým, že na Vianoce alebo sviatky, keď má dieťa dostať odmenu, sa ho pýtame, či bolo poslušné? Na poslušnosť sa kladie vo výchove asi najväčší dôraz. Ale je to najdôležitejšia vlastnosť? Neviem, či dôležitejšia nie je schopnosť rozhodovať sa pre dobro alebo zlo s tým, že každý vie niesť aj následky svojho rozhodnutia. Pripadá mi, že dôraz na poslušnosť je skôr pohodlnosť rodičov. V človeku musí byť aj neposlušnosť, v tom pozitívnom zmysle. Aby vedel povedať nie v tých podstatných momentoch.

Maľovali ste svoje dieťa na obraz?
Ešte nie, neviem, prečo by som to mala robiť. Ale robím si rodinné fotografie ako každá mama.

A viete si predstaviť, že by sa stalo objektom vášho umenia?
Pravdepodobne nie. Chystám teraz druhé číslo časopisu SADO a poprosila som českého fotografa Pavla Máru, aby ma odfotil na titulku. Nafotil ma ešte ako tehotnú, takže takýmto skrytým spôsobom bude dcéra participovať na umení.

O imidži a dobrom umení
Na čom teraz pracujete?
Dokončila som dnes jeden Antiportrét. Vymyslela som do nového čísla SADO trochu ironickú „Director anketu“ s otázkami, ktoré ma zaujímajú, a rozposlala som ich cez internet riaditeľom galérií.

Prvé číslo vášho časopisu je dosť ironickou odpoveďou na lifestylové magazíny. Stále ich vnímate touto optikou?
Odvtedy ich tuším na trhu pribudlo, pred dvoma rokmi ešte nebol všade wellness, že? Myslím, že už nezopakujem úplne rovnaký vtip. Teraz pôjde o ľudské telo, no nebude to vulgárne.

O čom teda bude?
O tele v základnej, hmatateľnej podstate. Chcem tam zaradiť cyklus fotografií Parazity - ornamenty z prstov a fotografie s názvom Korporality, to sú tie ženské prsia. Urobila som aj nový fotografický cyklus s pracovným názvom Megafaldy. Ide o akési girlandy z kože, vzdialene odkazujúce na historické závesné ozdoby, ktorými sa zdobili sály. Viete, ako si ženy rady chytajú kožu na bruchu a na bokoch a pozerajú v zrkadle, či nepribrali? Nuž, asi som sa zas dostala do bodu medzi krásou a desom.

Po tom, čo sme vás oslovili na rozhovor, vládli mierne obavy, ako prijmete fotenie na titulnú stranu, keďže na zobrazovanie žien máte špecifický pohľad. Nakoniec ste povedali: Prečo nie, môže to byť zábava. Naozaj?
Každý, aj ja mám predstavu o svojej vizuálnej štylizácii v médiách a som rada, ak sa rešpektuje v základných obrysoch. Na reťaze šperkov a krikľavý rúž ma nenahovoríte.

Ľudia sa väčšinou odovzdajú do rúk stylistov a vizážistov s dôverou, že ich zmenia na nepoznanie, k lepšiemu.
Áno? Ja mám možno traumu z dávneho zážitku, keď ma kamaráti asi chceli vidieť inú a natreli mi pery na krikľavočerveno, prehodili vlasy nabok, obliekli minisukňu... Pozrela som sa do zrkadla a rýchlo som si rúž zotrela. Podľa mňa je práca stylistu o dialógu a o tvorivom podčiarknutí toho, čo je na človeku charakteristické, nie o vytváraní unifikovaných produktov.

Niekde padla otázka, či je váš charakteristický zapletený účes inšpirovaný princeznou z filmu Hviezdne vojny?
(Smiech). Je to hra s históriou. Keďže robím klasickú a veľmi realistickú maľbu, prispôsobila som tomu aj retroimidž. Nie retro v zmysle šesťdesiatych rokov, ale zo začiatku dvadsiateho storočia. V čase, keď som chodila do školy v Dijone, francúzski kolegovia mali predstavu, že na Slovensku nemáme ani na niektoré základné hygienické vybavenie. Tak som to pritvrdila.

Nie je vyčerpávajúce klasicky maľovať, keď okolo zúria každý deň nové technológie? Nelákajú vás?
Od druhej polovice deväťdesiatych rokov som nepravidelne vytvárala popri maľbách aj videá. Najnovší cyklus fotografií som robila v počítači. Ale myslím si, že žiadna technika nie je samospasiteľná. V umení môže byť cestou, ale nie cieľom. Je problém, ak ľudia nechápu základný rozdiel medzi dekoráciou a umením. Najprv má byť silná výtvarná myšlienka, a tá, keď sa niekomu zapáči natoľko, že ju chce mať pripevnenú doma, môže si ju zavesiť hoc aj nad gauč. Ale nie tak, že mám svetlomodrý gauč, tak potrebujem nejaký svetlomodrý obraz. Páči sa - nepáči sa nie je ten najsprávnejší slovník v hodnotení umenia.

Ale čo internet, ktorý poskytuje nekonečný priestor komukoľvek zverejniť čokoľvek, čo môže vydávať za umenie?
Ale veď to je výborné!

Nepociťujete to ako konkurenciu alebo ako ohrozenie umenia?
Prečo, čím viac umenia, tým lepšie. Umenie nerobí umením to, že vyštudujem nejakú školu. Technika ohrozuje iba predstavu umenia ako remesla.

A ako potom rozlíšiť umenie a to, čo ním nie je?
Veľmi ťažká a základná otázka. V každom prípade, umenie má vedieť komunikovať a dokázať provokovať myšlienky.

Dorota Sadovská (34)
Vyštudovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a dva roky vo francúzskom Dijone. Venuje sa klasickej maľbe, fotografii a videu, v roku 1995 vymaľovala strop kaplnky v bratislavskom kláštore jezuitov. Dvoma veľkými témami jej diel sú ľudské telo a telesnosť a životy svätých. Vystavovala na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách doma, v Európe a Spojených štátoch.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 474
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 568
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 16 275
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 867
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 607
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 501
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 688
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 507
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 933
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 663

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Zuzana Smatanová: Pred koncertami v sebe občas musím zobudiť extroverta

Speváčka po rokoch príprav vydala nový album.

Začnem od zajtra: Čo robiť, keď chýba motivácia k pohybu

Dobrý pocit zo športu dosiahnete ľahšie, ako si myslíte.

Keď varí muž: Streetfood na mastnom papieri je hit. Právom?

Cez týždeň jedzte, čo chcete, ale v sobotu si uvarte zložité jedlo.