Cholesterol - priateľ či nepriateľ?

Laická verejnosť, v prevažnej miere, si pri pojme cholesterol predstavuje výnimočne škodlivú látku nachádzajúcu sa vo väčšine potravín živočíšneho pôvodu, ktorej sa musíme vystríhať, pretože je prapríčinou cievnych a iných ochorení ktoré nezriedka končia smrťou. Názory, že cholesterol je pre organizmus človeka nepriateľ číslo jedna a že by mal z našej stravy definitívne zmiznúť treba korigovať. Tak ako v živote nič nie je len čierne alebo biele, tak aj pri odbornejšom pohľade na cholesterol, jeho funkcie v organizme musíme tento nespravodlivý mýtus o absolútnej škodlivosti vyvrátiť. Tejto pavedeckej mediálnej kampani proti cholesterolu treba čeliť odbornou argumentáciou o jeho skutočných nezastúpiteľných úlohách.

Cholesterol bol objavený už v roku 1775 v žlči, ale až v tomto storočí sa intenzívnejšie začali biochemici zaoberať skúmaním jeho štruktúry a funkciami. Cholesterol je pomerne komplikovaná molekula, zložená z niekoľkých uhlíkových cyklov tukovej povahy, čo znamená že je nerozpustný vo vode a telesných tekutinách. V organizme je viazaný v komplexe s inými tukmi a bielkovinami ktoré nazývame lipoproteíny.

Fyziologické úlohy cholesterolu v organizme sú mnohoraké. Je prítomný v organizme každého cicavca aj toho najzdravšieho. Je prítomný v každej jeho bunke pretože je jedným zo základných stavebných materiálov, hlavnou lipidickou zložkou jednak vonkajšej bunečnej membrány, ale aj viacerých vnútrobunkových membrán, ktoré oddeľujú jednotlivé súčasti bunečnej štruktúry. Z uvedeného zjavne vyplýva, že každá bunka pre normálny chod funkcií potrebuje aby cholesterolové molekuly boli prítomné a pravidelne prisúvané. Okrem tejto hlavnej štrukturálnej funkcie je cholesterol prekurzorom steroidných hormónov tvorených v kôre nadobličiek, súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a tiež prekurzorom vitamínu D.

Celkový obsah cholesterolu v organizme je cca 140g, pričom asi 93% je prítomných v bunečných membránach. Za vznik prípadnej aterosklerózy môže teda zodpovedať zvyšných 5% ktorý cirkuluje v krvnej plazme. V krvi je cholesterol viazaný a transportovaný v lipoproteínovom komplexe, ktorý vzniká v pečeni. Pečeňová bunka je totiž jedinou bunkou ktorá syntetizuje cholesterol pre vlastnú potrebu a tiež v nadbytku, ktorý transportuje spolu s prebytočným tukom k ostatným bunkám. Tento komplex sa odborne označuje VLDL. Po uvoľnení tukov do svalu sa kvalitatívne mení na komplex označovaný LDL. Tento je hlavným transportérom cholesterolu do buniek tela.

Ďalší lipoproteínový komplex HDL má opačnú funkciu, odvádza prebytočný cholesterol z bunky do krvného riečišťa a ľudovo je táto frakcia označovaná ako „dobrý cholesterol“. Koncentrácia cholesterolu v krvi závisí od špecifických receptorov na povrchu buniek, ktoré majú špecifickú afinitu k LDL frakcii. Ak je týchto receptorov na povrchu buniek málo udržuje sa v krvi vysoká koncentrácia cholesterolu ako odpoveď na vnútrobunkovú potrebu cholesterolu. Pre riziko arteriosklerózy nie je podstatné len to aká je celková koncentrácia cholesterolu v krvi, ale aj to, aké je zastúpenie jeho jednotlivých foriem, pomer LDL : HDL frakcie.

Cholesterol v tele teda pochádza z dvoch zdrojov. Vonkajšieho, prijímaného z potravy a vlastného vytvoreného syntézou v bunkách. Podiel cholesterolu z potravín je podstatne nižší ako cholesterol vnútorný. Rovnováha obsahu cholesterolu v tele je určovaná pomerom príjmu diétnou cestou a tvorbou v bunkách na jednej strane a odsunom z organizmu. Pečeňové bunky ako jediné v organizme majú schopnosť sa zbaviť nadbytočného cholesterolu formou žlče. Žlčové kyseliny sa uvoľňujú do čreva kde sú zapojené do vstrebávania a potom časť sa vracia späť do pečene, avšak časť odchádza stolicou. Toto je jediná cesta, ktorou sa organizmus môže cholesterolu definitívne zbaviť.

Ako sa teda stravovať a udržať si optimálnu hladinu?
Predovšetkým uvedomelo, obmedzovať príjem potravín s obsahom nasýtených živočíšnych tukov. Konzumovať prevažne potraviny, ktoré obsahujú nenasýtené rastlinné tuky a tiež potraviny ktoré sú nositeľmi ochranných faktorov, predovšetkým vlákniny, rastlinných sterolov, ako je napríklad rastlinný tuk pro.activ obohatený o rastlinné steroly, ktoré výrazne znižujú hladinu cholesterolu v krvi, a vitamínu C. Preto zaraďujeme aj do jedálneho lístka v dostatočnom množstve ovocie, zeleninu, obilniny, strukoviny, ryby. Pri kulinárnej úprave jedál preferujeme varenie, dusenie, pečenie v alobale a grilovanie bez tuku, pred tradičným pečením a fritovaním. Poradenstvo o zdravej výžive napríklad tu

Zdravotnícke odporúčania uvádzajú, že dospelý človek by mal prijímať 300mg cholesterolu denne a deti asi 100mg na každých 1000 kcal energetického príjmu. Skutočnosť v našej populácii je však podstatne vyššia. Z toho dôvodu aj hladiny cholesterolu v sére sú v našej populácii vyššie.

Rozumnou výživou teda môžeme u väčšiny ľudí udržovať primeranú resp. znížiť už zvýšenú hladinu cholesterolu. Na túto problematiku sa však nesmieme pozerať izolovane. Vysoký cholesterol je len jeden z rizikových faktorov koronárnych ochorení. Ďalšími sú genetické predpoklady, fajčenie, stresy, vysoký tlak a nedostatok telesného pohybu. Predovšetkým na pravidelnú telesnú aktivitu by sme nemali zabúdať. Viaceré štúdie totiž potvrdili, že intenzívna telesná aktivita zvyšuje hladinu „ochranného“ HDL-cholesterolu. To však neznamená, že aj mierna, pravidelná pohybová aktivita, primeraná veku a konštitúcii jedinca, nemôže pozitívne ovplyvňovať naše zdravie a znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení. Aj pravidelná denná prechádzka vo svižnom tempe má okrem pozitívneho vplyvu na primeranú telesnú hmotnosť, žiadaný efekt.