Vysoká škola – základ života?

Kolónku s dosiahnutým vzdelaním musíme vyplniť v každej pracovnej žiadosti, takisto sa nás to nezabudnú spýtať pri pohovoroch. Je však v súčasnosti diplom naozaj dôležitý? Alebo skôr rozhodujú skúsenosti, znalosť jazykov či cieľavedomosť?

„Na vysokú školu som sa hlásila hneď po skončení gymnázia. Stalo sa mi to, čo asi viacerým mojim rovesníkom, ktorí končili pred revolúciou. Príbuzní emigrovali do Ameriky a ja som mala zlý kádrový profil. Dvere vysokej školy preto pre mňa ostali zatvorené,“ opisuje svoje skúsenosti 49-ročná Katarína Malovičová. „Neostávalo mi nič iné, ako prijať doslova akékoľvek zamestnanie, keďže som nemala v rukách nijaké konkrétne vzdelanie. Najprv som začala pracovať ako čašníčka v jednom bratislavskom hoteli. Už od začiatku som to však vnímala iba ako prestupnú stanicu. Mala som šťastie na veľmi ochotného šéfa, ktorý videl, že tam trávim doslova celé dni a som chtivá všetkému sa priučiť.“

Preto sa Katarína postupne z prevádzkarky dostala na manažérsku pozíciu, na ktorej zotrvala niekoľko rokov. „Pre mňa to bola skutočná škola života. Prešla som niekoľkými zamestnaniami, potom ma oslovila jedna firma, v ktorej som sa neskôr stala riaditeľkou slovenskej a českej pobočky, pričom som mala pod sebou asi stovku zamestnancov. Robila som to, čo som chcela.“ Napriek tomu stále cítila, že si vysokú školu chce spraviť, preto v súčasnosti študuje externe v druhom ročníku Ekonomickej univerzity.

Rozhodujú praktické skúsenosti?
O tom, či je vysoká škola potrebná právnikom, či lekárom, asi netreba hovoriť. No, ako je to v zamestnaniach, kde sa veľa vecí dá naučiť „za pochodu“? „Nemyslím si, že vysokoškolské vzdelanie je v súčasnosti úplne na prvom mieste. I keď sa dá povedať, že posledný rok veľká väčšina uchádzačov o trvalý pracovný pomer vysokú školu má,“ hovorí personálna konzultantka Silvia Kaiserová z personálnej agentúry Nikea. S ňou súhlasí aj marketingová špecialistka Lucia Burianová zo spoločnosti Profesia.

„Vysokoškolské vzdelanie zohráva dôležitú úlohu najmä pri špecifických a odborných pozíciách, ktoré si vyžadujú ukončené odborné vysokoškolské vzdelanie. Rovnako na vyšších, respektíve manažérskych pozíciách je to v súčasnosti dôležité.“ Napríklad na internetovej stránke www.profesia.sk je najviac pracovných ponúk, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, nasledujú ponuky so stredoškolským vzdelaním s maturitou a s titulom bakalára. Vysoká škola je v súčasnosti veľké plus napríklad v medzinárodných firmách či bankách.

Nepriama úmera
Absolventov vysokej školy pribúda, no často sa ich zameranie v práci nezhoduje s odborom, ktorý vyštudovali. „V súčasnosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou radšej uprednostnia zamestnanca s vyšším vzdelaním, keďže automaticky očakávajú aj vyššiu pridanú hodnotu. V bratislavskom regióne, kde je najväčšie množstvo pracovných ponúk, sú uchádzači predovšetkým posudzovaní podľa praktických, osobnostných, prípadne jazykových skúseností a iných špecifických požiadaviek v závislosti od danej pozície,“ dopĺňa Burianová, ktorá si myslí, že výška platu, pracovné podmienky a pracovný postup nie sú vždy priamo závislé od úrovne dosiahnutého vzdelania.

„Zamestnávatelia viac oceňujú praktické a osobnostné vlastnosti a zručnosti zamestnancov. V prípade chýbajúceho odborného vzdelania je k dispozícii ponuka vzdelávacích aktivít zameraných na zvýšenie potrebnej kvalifikácie.“ Silvia Kaiserová poukazuje na to, že v súčasnej dravej konkurencii, kde neustále pribúda vzdelaných a šikovných ľudí, je najlepšia kombinácia vysokej školy a praktických či jazykových skúseností. „V mnohých prípadoch som veľmi milo prekvapená, že vysokoškoláci využívajú svoj voľný čas popri štúdiu na rôzne druhy brigád a obohacujú si tak skúsenosti. Napríklad na osobný pohovor si pozvem absolventku vysokej školy na obsadenie ponúkanej pozície formou brigádnickej dohody a na stretnutí sa dozviem, že slečna ovláda tri jazyky a jej pracovné skúsenosti, i keď len ako brigádničky popri štúdiu, sú bohatšie ako uchádzačky o zamestnanie po pätnástich rokoch praxe.“

Nadriadený verzus podriadený
Hoci chýbajúce vysokoškolské vzdelanie nemusí byť vždy zábranou pre zamestnávateľa, môže byť problémom v prípade, ak má nadriadený nižšie vzdelanie ako zamestnanci, ktorých má „pod sebou“. „Môže to ovplyvniť chod spoločnosti a vzťahy na pracovisku. Negatívny vplyv nadriadeného môže spôsobiť nespokojnosť, frustráciu, dokonca aj následný odchod zamestnancov,“ hovorí Burianová. To potvrdzuje aj Katarína Malovičová, hoci k takýmto extrémom v jej práci nikdy neprišlo. „No občas som cítila, že musím dokazovať svoje opodstatnenie na tej pozícii. Nechcem priamo povedať, že by ma preto ohovárali, no určite medzi nimi prebehli diskusie – prečo je tam práve ona, prečo mám poslúchať niekoho s nižším vzdelaním?“

Nemať ani základné vysokoškolské vzdelanie môže byť pre nadriadeného nepriaznivé, hoci vzťahy na pracovisku vyplývajú z viacerých faktorov, ako sú napríklad osobnostné charakteristiky pracovníkov, pracovné ocenenie a podobne. „Pokiaľ nemá nadriadený pracovník patričné vzdelanie, môže byť automaticky vyradený z pracovného kolektívu. V každom prípade musí vynaložiť viac úsilia na získanie si rešpektu,“ hovorí psychologička Miroslava Muráriková. Najjednoduchšou alternatívou môže byť doplnenie chýbajúceho vzdelania. Na druhej strane však, ak má nadriadený vrodený vysoký intelekt, dobre diferencovanú osobnosť, je charizmatický, tak si autoritu získava prirodzeným spôsobom. „Ak sú jeho rozhodnutia efektívne a spravodlivé, zároveň rozumie problematike svojho pracoviska, tak mu rešpekt chýbať nebude, pretože znova vznikol prirodzeným spôsobom. No takýto človek si o to ľahšie môže doplniť chýbajúce vzdelanie.

Napokon, práve dobrý nadriadený má podporovať vzdelávanie aj svojich podriadených,“ vysvetľuje psychologička. Našu hodnotu totiž neurčuje vzdelanie, ale skutky a postoje k druhým. „Ak sa niekto stane manažérom uznávanej spoločnosti, tak je predpoklad, že to bolo pre jeho schopnosti a talent. Samozrejme, že sú známe aj prípady šéfov, hoci aj s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sú jednoducho neschopní, a to tak v odbornej, ako aj v manažérskej oblasti. Taký však rozhodne neobstojí v dobre fungujúcej organizácii,“ domnieva sa Muráriková. Na druhej strane aj vysokoškolsky vzdelaný človek môže byť na nevhodnej pozícii. „Úlohu tu môže zohrávať niekoľko faktorov. Jedným z nich môže byť aj jeho nízke sebavedomie, sklon k úzkostiam alebo aj nevhodný výber svojho povolania. Ak je človek, ktorý sa chce stať hlavou organizácie, dostatočne ambiciózny, talentovaný, extrovertný, má vysoký intelekt s dobrým kombinačným myslením a zároveň je ľudský a spontánny, tak spoločnosť pod jeho vedením môže len prosperovať, ako aj ľudia v nej,“ uzatvára psychologička.

Rešpektujeme podvedome ľudí s vysokou školou viac?
Odpovedá psychologička Miroslava Muráriková:
„Mnoho ľudí s vysokou školou je frustrovaných, pretože nemajú adekvátne uplatnenie vo svojej odbornej oblasti, ale aspoň titul z ich vzdelania im zabezpečuje rešpekt v každodenných záležitostiach. Vzdelanie bez zručností a schopností človeka nezaručuje vôbec nič. Rešpektovať možno šikovného človeka, ktorý svoje remeslo vykonáva dobre. Bez ohľadu na to podvedome rešpektovať niekoho, kto má vysokú školu, automaticky znamená podceňovať seba, teda toho, ktorý tú vysokú školu nemá. To vedie k znehodnocovaniu samého seba a ide ruka v ruke so závisťou. Z toho vyplýva jednoduchá rovnica. Závidím, ale nič neurobím pre to, aby som to získal i ja, pretože moja hodnota je nižšia. To súvisí so sebavedomím našich ľudí.“

Všetko je to o ponúknutých možnostiach
Peter Vlašič (34), riaditeľ cestovnej kancelárie Millennium Travel
„Dnes už neuvažujem nad štúdiom na vysokej škole. V minulosti som váhal, ale dospel som k záveru, že by to nijako neovplyvnilo moje šance na lepšiu pozíciu v oblasti, v ktorej pracujem,“ tvrdí na základe svojich skúseností Peter Vlašič. Kým iní študenti začnú pracovať až po získaní titulu, uňho to bolo presne opačne – pre prácu si nedokončil školu. Po skončení gymnázia začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave na Fakulte hospodárskej informatiky, neskôr prestúpil na Obchodnú fakultu. „Už popri štúdiu som sa zamestnal v cestovnej kancelárii a nedalo sa to stíhať, tak som po troch rokoch školu zanechal.“ Neskôr svoje skúsenosti využil vo svojej vlastnej cestovnej kancelárii. Chýbajúci diplom nikdy nevnímal ako hendikep.

Ani pri komunikácii so spolupracovníkmi, ktorí majú vyššie vzdelanie ako on. „Nikdy sme neprišli do konfliktu, ani mi nenaznačili, že by ku mne mali vzhľadom na to menší rešpekt. Podľa mňa veľmi záleží na zamestnávateľovi, firemnej politike. Niekde si potrpia na to, aby mali titulovaných zamestnancov i napriek tomu, že to nie je pre to konkrétne povolanie vôbec potrebné. Ja som mal šťastie. V prvej práci som od zamestnávateľa dostal možnosť prepracovať sa z pozície pultového predajcu až po riaditeľa pobočky. Za to som vďačný, lebo som tu získal veľa skúseností, ktoré boli predpokladom na úspešnú kariéru. Myslím si teda, že vo veľa prípadoch je to skôr o ponúknutých možnostiach a ich využití.“

Vysoká škola je dnes už nevyhnutná
Blanka Veselská (48), živnostníčka
„Mojou zásadou, ktorú neustále opakujem aj mojim deťom, je – vzdelanie je najdôležitejšie. Všetko je pominuteľné, ale to, čo má človek v hlave, mu nevezme nikto,“ myslí si Blanka Veselská, ktorá momentálne navštevuje štvrtý ročník Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Vyššie vzdelanie chcela dosiahnuť vždy, ale po skončení strednej školy knihovníckej prišli deti, rodina. „Človek potom automaticky sám seba odsúva na druhú koľaj. Zlom prišiel pred vyše tromi rokmi, keď som mala veľmi vážnu autonehodu. Vtedy som si povedala, že ak to prežijem, budem na sebe pracovať.“

Rozhodla sa tak napriek tomu, že aj so stredoškolským vzdelaním nemala problém zamestnať sa. Najprv na ekonomickom oddelení Slovenských telekomunikácií, neskôr napríklad vo francúzskej firme. „Aj keď som s prácou nemala problém, niektorí kolegovia mi dávali pri komunikácii pocítiť, že sú niečo viac len preto, že majú diplom, často som sa stretávala s poznámkami typu – ale veď ja mám vysokú školu. Trochu ma to hnevalo, pretože často nemali moje vedomosti a titul predsa nerobí automaticky človeka vzdelaným. No takisto ma to motivovalo a ja som si povedala – keď môžeš mať vysokú školu ty, ja ju musím mať dvakrát,“ opisuje svoje skúsenosti Blanka. Podľa nej, ak chce človek v súčasnosti uspieť, je vysoká škola nevyhnutná. „Dvojnásobne to platí v štátnej sfére. Vysoká škola podľa mňa zaručuje aj lepšiu pracovnú pozíciu, vyšší plat, rýchlejší kariérny postup.“

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 423
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 9 064
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 862
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 700
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 958
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 809
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 694
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 674
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 411
  10. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 375

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

V najnovšom čísle nájdete rozhovor s terapeutkou Katarínou Sipos o tom, ako rodičia vplývajú na správanie a zmýšľanie svojich detí.

Návrhári o ekológii v móde: Je trvalá udržateľnosť budúcnosťou?

Desať známych mien slovenskej módy prezradilo, čo si myslia o ekologickom módnom biznise.

Päť tipov na rýchle recepty s maslovou tekvicou

Tekvica je symbolom jesene. Jej využitie v kuchyni môže byť naozaj pestré.