
Je tu. Objavil sa v našom živote a narušil zabehaný chod vecí. Objekt našej túžby – prudké vzplanutie a či dlhodobá platonická láska - neustále sa vtiera do našich myšlienok a nedopraje nám spánku.
Nemôžeme a ani to nechceme nechať len tak. Tiché nenápadné zbožňovanie nám jednoducho nestačí. Preto opatrne sondujeme, či sú sympatie obojstranné a riešime:
Môže sa z toho čosi zmysluplné vykľuť? Alebo je to len zbytočná strata času a polkila sĺz sklamania?
Vieme, že o neho máme seriózny záujem a teraz ide o to, ako to vidí on. Preto sa usilujeme nadviazať spojenie a zachytiť signály. Štelujeme príslušnú frekvenciu, nastražíme senzory a pozorujeme: Ako sa na nás pozerá, čo hovorí, ako to hovorí, či sa nás letmo, akoby mimovoľne dotýka...
Rozoberáme a analyzujeme každý úsmev, každé gesto, každý zašklb mimického svalu. Dedukujeme, vyvodzujeme a objasňujeme. Snažíme sa vysvetliť i ten najnepatrnejší detail. Jeho pohľady a slová skúšame dešifrovať, priradiť im hlbší význam a zvážiť, čo to znamená pre nás.
Odbočím na chvíľku od témy a uvediem jeden názorný príklad ženského „analytického“ myslenia za všetky - otázka, ktorá sa u mužov drží vysoko na rebríčku „popularity“:
„ Čo ti je? Prečo si tak ticho?“ My, ženy, sme okamžite pripravené zistiť, čo sa za tým skrýva, odhaliť príčinu jeho náhleho a neobvyklého mlčania. Dobiedzame do neho a vypytujeme sa: „Stalo sa niečo? Nad čím premýšľaš...?“ Vysvetlenie pritom býva v drvivej väčšine prípadov celkom jednoduché – je ticho, lebo sa mu skrátka nechce rozprávať. Nemá, čo by povedal. Zdôvodnenie pre „analytičky“ ťažko pochopiteľné a nadmieru neuspokojivé.
Väčšinou sú signály, ktorými muži dávajú najavo svoj záujem, ľahko čitateľné. Nemusíme sa ani priveľmi snažiť, aby sme to rozpoznali. Svieti im to na čele. Naozaj máloktorej žene nedocvakne, že po nej muž ide. Avšak stáva sa, že niekedy si „príznaky záujmu“ vysvetľujeme mylne. Občas za signál záujmu považujeme to, čo v skutočnosti ani signálom nie je. Áno, ženská intuícia je síce dosť spoľahlivý dešifrovač, ale občas zlyhá. Najmä vtedy, keď sa nám na nose hompáľajú ružové okuliare a jednoducho sme sa rozhodli, že CHCEME, aby o nás javil záujem. Túžime po tom do tej miery, že strácame prepotrebný nadhľad a oklameme samy seba. A to potom dokážeme „vyčítať“ skryté vrúcne city k nám aj z toho, ako si mieša lyžičkou kávu.
Jeden môj kamarát k tomu hovorí: „ Bol som raz vonku so slečnou, z ktorej som nebol až taký hotový. Keď neskôr spomínala na ten večer, hovorila, že priam hmatateľne cítila tie iskry, čo medzi nami lietali. A ja som pritom vtedy na ňu pozeral a v duchu si hovoril: Bože, dievča, čo to melieš...“
Pri niektorých povahách je hranica medzi obyčajnými sympatiami, slušnou prívetivosťou a skutočným záujmom dosť nejednoznačná. Ťažko rozlíšiť, kedy je takáto osoba k nám len vľúdna, kedy k nám cíti úprimný priateľský vzťah a kedy nám naznačuje, že chce „niečo viac.“
Navyše, muži nám to svojim správaním neraz nijako neuľahčujú. Nevedia, ako nás šetrne „odpálkovať“ a naznačiť, že sme síce fajn, ale na zadok z nás nespadli. Ich vlažný záujem sa podpisuje pod značne „mätúce“ signály, ktoré si navzájom odporujú a nútia nás hodiny a hodiny premýšľať nad jeho pohnútkami.
Typický príklad: „Povie, že ma chce vidieť a že mi zavolá. Celý nasledujúci deň ako na ihlách čakám na telefonát a nič. Neozval sa.“ A preto my ženy riešime, riešime a riešime. Čo tým básnik myslel? Prečo nezavolal, keď sľúbil, že zavolá...?
„ Nedokázal som jej to povedať na rovinu. Tak som v nej živil falošné nádeje,“ priznáva môj ďalší známy. Tento „živiteľ falošných nádejí“ už po prvom rande vedel, že slečna mu príliš nesadla. Nemal však to srdce (Odvahu? Svedomie? Slušnosť mu to nedovolila?), povedať jej z mosta doprosta, že sa „na ňu nechytá.“
Stáva sa pomerne často, že muž vyšle prvotný signál , hoci ešte nie je tak celkom rozhodnutý, do akej miery - a či vôbec - sa chce vami hlbšie zapodievať.
Nejedna osoba mužského pohlavia priznala, že aj po niekoľkých stretnutiach (na ktorých sa prejavovala ako zamilovaný blázon) váhala, či pokračovať alebo galantne vycúvať z rodiacej sa známosti.
Keď je muž z nejakej ženy totálne mimo, na 90% jej to dá najavo takým spôsobom, že o jeho záujme nebude možno ani na sekundu pochybovať. Nie je tu priestor na dohady – tie signály sú očividné. Nie je potrebné žiadne analyzovanie či hĺbkový rozbor. Ak je jeho správanie skôr váhavé, mätúce a vyvoláva vo vás potrebu analyzovať, zrejme si vami nie je taký istý(či chce vašu prítomnosť zakomponovať do svojho života). Sám je na vážkach, či si s vami niečo začať alebo nie, a takto za pochodu sa rozhoduje.
Otázka je, či sa VY chcete s takýmto „váhavcom,“ kvôli ktorému zabíjate drahocenný čas často zbytočnými a nikam nevedúcimi úvahami, vôbec zapodievať. Alebo radšej zalovíte v iných vodách a venujete svoj čas niekomu, o kom nebudete pochybovať, že je z vás úplne paf?