Unikátne kopanice

Jedným z prirodzených kultúrnych aj geo-grafických centier celej oblasti, ktorú by sme asi najvýstižnejšie mohli lokalizovať na trase Detva – Hriňová smerom na Hnúšťu, je okolie obce Detvianska Huta. Obec pozostáva z priľahlých osád Vrchdobroč, Komárno, Ľuľovka, Žabica, Bratkovica a známa je aj Mikulášskym prameňom minerálnej vody. Vidno tu už typické laznícke osídlenie tvorené v horskom teréne roztrúsenými usadlosťami. Hospodárstva a domy sú často postavené na hrebeňoch kopcov, čo dodáva tejto lokalite a vôbec celkovo lazom nádherný vizuálny rozmer. Život bežných ľudí však vďaka izolácii a tvrdým prírodným podmienkam nie je vôbec ľahký. Okolie Detvianskej Huty tvoria smrekové lesy, v ktorých sa môžu nabažiť do sýta najmä hubári. Nádherné prírodné prostredie sa využíva v cestovnom ruchu hlavne na turistiku, cykloturistiku a agroturistiku. Ubytovať sa tu možno v penzióne Nosálová alebo aj v miestnej Škole v prírode. Vo voľnom čase je vhodným výletným miestom ranč Haferník. Pre tých odvážnejších je tu príležitosť vyskúšať jazdu na koni alebo absolvovať kurz jazdenia.

Valašky a fujary
Známou rekreačnou oblasťou sú aj Látky, obec vzdialená len niekoľko kilometrov od Detvianskej Huty smerom na Kokavu nad Rimavicou. Látky sú vychýrenou chalupárskou lokalitou. Okolie poskytuje množstvo príležitostí na športovanie počas celého roka a, samozrejme, aj dostatok ubytovacích kapacít. Jednou z nich je Ranč pod bukmi. Agroturistické zariadenie, ktorého areál sa rozprestiera v prekrásnej prírode v nadmorskej výške 900 metrov. V tomto kraji sa možno venovať aj iným formám rekreácie. Okolité lesy Poľany a Slovenského rudohoria priam prekypujú množstvom poľovnej zveri.

Pre rybárov sú vhodnými miestami na oddych Vodná nádrž Hriňová a Slatina. Navyše priamo v mestečku Hriňová je aj kúpalisko a možnosti vodných športov poskytuje vodná nádrž Ružiná, vzdialená z Hriňovej asi 24 kilometrov. Pri zmienke o tunajšom kraji je nutné spomenúť aj preslávené ľudové kroje. Také typické krátkymi mužskými košeľami s bohatou výšivkou a krátkymi gaťami. Ozdobou bol klobúčik s retiazkou alebo vybíjaným remenčekom a široký, kožený, mosadzou vybíjaný opasok. K tunajšiemu kroju patrila neodmysliteľne aj vyzdobená valaška alebo fujara. V tomto kraji je tak dodnes viacero vynikajúcich majstrov v hre na fujaru a aj výrobcov, ktorý zhotovujú tieto typicky slovenské hudobné nástroje. Jedným z nich je aj pán Bielčík v Kokave nad Rimavicou. Celé okolie je typické drevenými vyrezávanými krížmi, ktoré patria medzi klenoty ľudového umenia na Slovensku a sú dôkazom majstrovskej zručnosti miestnych rezbárov. Rovnako ako podpolianske výšivky krivou ihlou, háčkované čipky, ručne tkané plátna a domáce koberce... Tie sú zase dôkazom zručných rúk miestnych žien a zároveň aj vhodným tipom na vkusný suvenír.

Kaľamárka a folklórne slávnosti
Jednou z významných prírodných lokalít tejto oblasti je vodopád Bystrô, približne 10 kilometrov od mesta Hriňová, smerom na chatu Poľana. Pri lyžiarskom vleku sa musíme vrátiť asi 200 metrov po ceste späť a na mieste, kde elektrické vedenie pretína cestu, môžeme zaparkovať. Ďalej treba pokračovať peši dole lúkou po zelenej značke, ktorá nás dovedie až k 23 metrov vysokým vodopádom. Veľmi známou je aj Melichova skala – stĺpový skalný útvar tvaru veže. Je tu krásny výhľad a prístup je po modrej turistickej značke od osady Skliarovo.

Vhodným miestom na výlet je aj skalná plošina Kaľamárka, približne 5 kilometrov severne od Detvy. Andezitová skalná plošina, obrúbená skalnými stenami, komínmi a vežami a výškou asi desať metrov, je veľkým lákadlom aj pre skalolezcov. Navyše je tu nádherný výhľad na celú Detviansku kotlinu a nachádza sa tu aj významné archeologické nálezisko so stopami osídlenia z neskorej doby bronzovej. V súvislosti s týmto regiónom nemožno zabudnúť ani na každoročné Folklórne slávnosti pod Poľanou. Keďže ich prvý ročník sa konal v roku 1966, stali sa tradíciou. Každoročne sa konajú druhý júlový víkend a v doterajšej histórii sa tu predstavili stovky folklórnych skupín a tisíce účinkujúcich. Postupne sa stali spolu s folklórnym festivalom „Východná“ vyvrcholením folklórneho diania na Slovensku.

Autor: Jozef Terem, SME ženy, 16/2007