Uväznení v strachu

Fóbiu a strach môže mať človek z čohokoľvek. Na svete je toľko fóbií, koľko je typov osobností. Fóbia je vlastne iracionálny strach zo situácií a vecí, z ktorých bežní ľudia strach nemajú. Trpiaci zväčša vedia, že ich obavy sú prehnané, napriek tomu nevedia ovládať svoju úzkosť. Postihnutý sa snaží takej situácii vyhnúť alebo ju znáša s pocitom hrôzy. Fóbická úzkosť sa nedá rozlíšiť od iných typov úzkosti, môže sa pohybovať od pocitu nepokoja až po des. Úzkosť sa nezmierňuje ani vtedy, keď si postihnutý uvedomuje, že zvyšok ľudí nepovažuje danú situáciu za nebezpečnú. Vo všeobecnosti rozlišujeme veľké množstvo fóbií. Trpiaci bežnou fóbiou majú strach z konkrétnych predmetov, miest alebo situácií. Ako je to však pri sociálnej fóbii?

Nie som blázon
„Už na strednej škole ma považovali za čudáčku. V podstate som sa s nikým nebavila, nechodila na diskotéky, výlety. Cielene som sa vyhýbala spoločnosti. Všetci si mysleli, že som jednoducho taká. Netušili, akú hrôzu mi spôsobuje akékoľvek spoločné stretnutie. Ešte horšie to bolo, keď som sa zamestnala. Zrazu som mala komunikovať s cudzími ľuďmi. Zo začiatku som každé ráno pred odchodom do práce pociťovala bolesť v žalúdku. Postupne som bola viac na péenke ako v práci,“ v skratke opisuje svoju diagnózu - sociálna fóbia tridsaťročná Eva Píšová z Perneka. Až návšteva psychiatra poodhalila jej problém. Po úspešnej liečbe konečne našla radosť zo života a dokáže komunikovať s ľuďmi.

Sociálna fóbia
Trpia ňou ľudia, ktorí sa snažia vyhýbať ľuďom. Napriek jej častému výskytu je tento druh fóbie zriedkavo diagnostikovaný. Trpiaci nevyhľadávajú odborníka, pretože nevedia, na koho sa majú obrátiť, často sa za svoje problémy hanbia. Mnoho ráz si ich úzkosť v sociálnych situáciách zamieňajú s povahovou črtou, často sa boja nálepky psychickej poruchy. Odborníci tvrdia, že priemerný vek vzniku poruchy sa viaže na obdobie puberty, medzi dvanástym až dvadsiatym rokom života. „Prax však ukazuje, že akákoľvek fóbia, nielen sociálna, môže vzniknúť v každom veku. Moja skúsenosť je dokonca taká, že najmä ženy v produktívnom veku začnú mať problém s komunikáciou. Sekretárka uvarí kávu, no dostáva triašku, keď ju má zaniesť do miestnosti plnej ľudí, v ktorej prebieha konferencia.

Trpia ňou aj úspešné podnikateľky, ktoré sú senzitívne vzťahovačné, majú problém najesť sa v jedálni, prežívajú strach, že sa ľudia na ne pozerajú,“ vysvetľuje psychiatrička Tatiana Krausová. Problém sociálnej fóbie spočíva v tom, že trpiaci cítia nervozitu a napätie v spoločnosti iných ľudí. Zväčša ide o strach z odmietnutia, kritiky či hodnotenia druhými. Takýto človek pociťuje obavu z toho, čo si o ňom budú iní myslieť. Chce urobiť čo najlepší dojem, no je presvedčený, že spraví presný opak, čo ho vedie k vyhýbaniu sa takým situáciám.

Trpiaci sa jednoducho bojí spoločenského styku s inými ľuďmi. Nemôže v ich prítomnosti písať, jesť, telefonovať, robí mu problém vypísať šeky na verejnosti. Podstatou tohto strachu je obava zo zvedavých pohľadov ľudí. Mnoho ľudí sa bojí, že sa v danej situácii prestanú ovládať, premôže ich strach a začnú podliehať panike. Tento pocit vedie k vyhýbaniu sa danej situácii, čo nakoniec privádza trpiaceho k vyhýbaniu sa aj spoločnosti. Odmietajú pozvania, nechodia medzi ľudí, môžu mať problémy s nákupmi v supermarketoch.

Sprievodné javy
Sociálna fóbia má aj niekoľko fyzických sprievodných znakov. Najčastejšie je spojená s panickou poruchou. „Dotyčný má strach zo svojej reakcie na danú situáciu, spanikári, začne sa potiť, má búšenie srdca, pocit na odpadnutie,“ vymenúva sprievodné znaky sociálnej fóbie psychiatrička. Mnohí sa sťažujú aj na sčervenanie, na problémy pri pohľade z očí do očí, trasenie rúk, pocity na zvracanie, naliehavú potrebu močiť. Ide o druhotné príznaky úzkosti, no človek je často presvedčený, že to je jeho hlavný problém. Strach z hodnotenia druhých môže byť sústredený aj na telesné črty – akné, veľký nos, uši, zuby, plešatosť, škuľavosť.

Vznik a liečba
Počiatok sociálnej fóbie nie je presne definovaný. Môže sa vyskytnúť po konkrétnej traume - výsmech, často sa objavuje po drobných sociálnych neúspechoch, môže vzniknúť aj imitáciou rodičov - dieťa kopíruje vyhýbanie sa určitým situáciám po rodičoch. Keďže psychické poruchy majú biologicko-chemický základ, je ťažké im predchádzať. „Prevencia v tomto smere v podstate neexistuje. Je ťažké predchádzať biochémii. Rizikovejšie sú obdobia, keď je človek pod väčším stresom, pri hormonálnych výkyvoch, ale aj spánkovom deficite,“ vysvetľuje Krausová. „Hoci je liečba sociálnej fóbie ťažká a náročná, dá sa s ňou bojovať. Pri dobrej spolupráci pacienta je možné úzkostný stav zvládnuť. Dokonca, keď sa stav zlepší, je možné žiť ďalej aj bez liekov,“ optimisticky dodáva psychiatrička.

Koľkí trpíme fóbiami?
Z takzvaných špecifických fóbií, ako je strach z výšky či o život, má strach 18,2 % participiantov. Fóbiu z domácich zvierat zaznamenali u 12,2 percenta opýtaných, strach z prírodných javov 11,2 %, z hmyzu 10,8 % zo znečistenia 8,1 percenta, z uzavretých priestorov 6,1 percenta opýtaných.

Aké fóbie ešte poznáme?
Agorafóbia – strach z otvoreného priestranstva
Akribofóbia – strach, že v napísanom texte sú chyby
Akrofóbia alebo hypsofóbia – strach z výšky
Antropofóbia – strach z ľudí
Arachnofóbia – strach z pavúkov
Cibofóbia – strach z jedla
Gamofóbia – strach z manželstva
Homofóbia – strach z homosexuálov
Patofóbia – strach z choroby
Aulofóbia – strach zo zvuku flauty