Pýcha Slovenska

Národný park Muránska planina je právom považovaný za pýchu Slovenska. Nádherná príroda, vzácne druhy rastlín a živočíchov, hlboké doliny... Pri troške šťastia tu na vlastné oči možno zazrieť orla skalného, výra, hlucháňa, no svoj domov tu majú aj medveď alebo rys. Navyše, tunajšia oblasť je známa aj mimoriadne veľkým počtom jaskýň, ktorých je dovedna stošestnásť. Aby sme boli konkrétnejší, najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka - jaskyňa dlhá 2221 metrov s podzemnými jazierkami a kvapľami. Tak sa nemožno čudovať, že územie je popretkávané množstvom puklín, ba až priepastí, ktoré dosahujú hĺbku dokonca až 115 metrov. Napriek tomu sa symbolom Muránskej planiny stal chov polodivokých koní vo voľnej prírode a zrúcanina stredovekého Muránskeho hradu.

Divoké kone na Veľkej lúke
Najväčšiu atrakciu, približne 300 polodivokých koní pobehujúcich väčšinu roka po okolitých pasienkoch si nenechá ujsť hádam ani jeden z návštevníkov tejto oblasti. Treba ich však pohľadať. Je pochopiteľné, že chovná stanica nie je priamo pri ceste, ale v lone prírody. Musíte sa vybrať do lokality Veľká lúka. Orientácia však nie je taká jednoduchá. Veľká lúka je vlastne náhorná plošina uprostred lesov, kam vedie udržiavaná lesná cesta. Síce vhodná aj pre autá, no značenie je veľmi nevýrazné. Zjednodušene povedané, ak vyrazíme z dediny Muráň smerom na Červenú Skalu, treba asi po dvoch-troch kilometroch odbočiť z hlavnej cesty doľava, priamo na lesnú cestu. Preto sa radšej vopred informujte priamo v dedine. Sú tu turistické informácie, potrebné údaje možno získať aj na obecnom úrade.

Z dediny Muráň sa sem možno dostať aj pešo. Po turistickej trase k zrúcaninám Muránskeho hradu a ďalej na Veľkú lúku. Zablúdiť prakticky nemožno. Celá trasa je dobre označená informačnými tabuľami pozdĺž celého chodníka, ktorý bol sprístupnený v roku 2001. S chovom koní sa na Muráni začalo v roku 1950. Časom tu bolo vyšľachtené plemeno tzv. norik muránskeho typu, ktoré je vlastne krížencom hucula a koňa severského typu. Cieľom chovu sú kone vhodné na agroturistiku alebo do lesnej prevádzky. Muránska planina je tak dnes zrejme jediným miestom na Slovensku, kde žijú kone po väčšinu roka vo voľnej prírode. Do ohrady ich zaháňajú len v zimných mesiacoch, zvyšok roka voľne spásajú okolité lúky.

Cigánka, hrad a Kráľova hoľa
Hlavná dominanta širokého okolia – Muránsky hrad bol postavený v 13. storočí na brale Cigánka. Pôvodne chránil cesty vedúce cez Gemer do Zvolena a ďalej do Liptova. S Muránskym hradom sa spája najmä meno lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorý okrem iného vypálil aj pyšnú Levoču. Žiaľ, hrad už v 18. storočí dvakrát vyhorel a odvtedy je neobývaný. Z pô-vodne mohutnej stavby sa toho okrem niekoľkých múrov veľa nezachovalo. Až na zrekonštruovanú vstupnú bránu, ktorá dodnes pripomína pôvodnú slávu tohto miesta. Na hradný kopec sa oplatí vybrať celkom určite. Prečo? Hlavným ťahákom je úchvatný a slovami len ťažko opísateľný výhľad do okolia. Legendárna Kráľova hoľa, husté lesy, strmé skalné bralá. Oblasť Muránskej planiny je vhodná predovšetkým na pešiu turistiku. Je tu približne tristo kilometrov označených chodníkov. Vďaka strmým skalným bralám je tunajšia oblasť aj cieľom horolezcov či milovníkov horskej cyklistiky. Z brala Cigánka máte široké okolie ako na dlani. Najlepší prístup je sem po už spomínanom turistickom chodníku z obce Muráň, popri turistickej chate Zámok. Tu sa možno osviežiť a v prípade núdze aj prespať. Túto eventualitu možno odporučiť najmä romantikom a miernym dobrodruhom. V chate síce zväčša nefunguje elektrina, ale odmenou za trocha skromnosti je neopakovateľné prírodné prostredie.

Ako sa tam dostaneme
Národný park Muránska planina sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska, v západnej časti Slovenského rudohoria. Najlepšie sa sem možno dostať z obcí Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora, Červená Skala a Závadka nad Hronom, ktoré sú po obvode národného parku. Oblasťou prechádza aj ozubnicová železnica, ktorá spája Pohronie a Gemer. Konkrétne Brezno, Tisovec a Hnúštu.

Autor: Jozef Terem, SME ženy, 15/2007